Môj profil 
Predplatné
Allenová píše, že aj celebrity sú dnes uzavreté doma “ako každý plebejec”. “Mnohí z nich sa pokúšajú zostať relevantní tým, že hovoria svetu, že držia spolu a že sú jednotní, ale keď sa stratí ich mejkap, vyjde najavo, že jednotní nie sú. Vyjde najavo, kto z nich je skutočne dôležitý.”
“Raz som obedovala s Charltonom Hestonom (americký herec známy z filmov Planéta opíc, Desatoro prikázaní či Ben Hur pozn.) v hoteli Hyde Park v Londýne. Súhlasili sme s názorom amerického historika Daniela Boorstina, že na svete je len málo skutočných hrdinov. Celebrity sú väčšinou vtierky, ktoré sa snažia preniknúť do duše.”
“Zatiaľ čo Covid-19 uzamkol Ameriku, na druhej strane ukázal, čo sú celebrity schopné robiť, keď zúfalo túžia po pozornosti a želajú si zostať relevantnými.” Podľa Jani Allanovej sa ukázalo, že karanténne domáce videá mnohých z nich a vyjadrovania ich názorov na úplne všetko doslova “dráždia proletariát”.
Podľa nej celebrity, ktoré sa stavajú do role disentu a na Instagrame, YouTube či Twitteri zdieľajú svoje postoje na všetko sa stávajú čoraz viac neznesiteľnými. “Z nejakého dôvodu sú celebrity presvedčené, že ich názory sú relevantné. Je to, akoby hrali doktora vo filme a z toho by vyplývalo, že majú znalosti skúseného zdravotníckeho pracovníka.”
“Naposledy, keď sme počuli o Seanovi Pennovi, robil rozhovor so známym drogovým lordom. Teraz vystupuje v americkej národnej televízii, kde radí, že krajina by sa mala riadiť vojnovým právom. Celebrity sa menia, keď nemajú svoj červený koberec. Bez šminiek, županov, bez zábleskov fotoaparátov sa stávajú otravnými,” zopakovala britská novinárka.
“Napríklad Madonna nedávno sedela vo vani s kvetmi a vyzerala ako obeť popálenín a v produkčne starostlivo pripravenom videu nám povedala, že „tento vírus je skvelý ekvalizér“…”
Médiá podľa Allenovej umocňujú nezmysly týchto celebrít tým, že ich pravidelne citujú. “Citujú ich filozofiu a názory od popcornu až po politiku, akoby to boli pasáže z Tóry.”
“Prvým príznakom vírusu celebrít bol počin izraelskej herečky a modelky Gal Gadotovej, keď jej priatelia spievali slová ateistickej hymny Johna Lennona Imagine… Obdivujem Gadotovú za to, že slúži v izraelských ozbrojených silách, ale možno by potrebovala dištanc od sociálnych médií. Jej priatelia – pestrá partička zabávačov – zaspievali každý pár riadkov z piesne, ktorá evokuje svet bez náboženstva, bez neba a pekla.”
Allenová píše, že je pre ňu hlbokým tajomstvom, prečo si títo ľudia myslia, že niekoho teraz utešia predstierané slová známej sklady Lennona o utópií, o bezbožnom mieste, kde nikto nemá žiadny majetok. “Nielen to… Že neexistujú štáty a nič, za čo by bolo treba zabíjať alebo zomrieť, a že neexistuje chamtivosť alebo hlad…”“
“Všetci sme v tom spolu.“ Toto hovorí prakticky každá celebrita a snaží sa znieť úprimne. Nie my nie sme. Nosíte klenoty za 10-tisíc dolárov a žijete v nezmyselne veľkých domoch. Je to bezcharakterné. Veľký nepredstaviteľný zvyšok z nás – asi 330 miliónov ľudí – nemá pracovné miesta a bojí sa nezmapovaných vôd, čo bude, keď sa rozpadne ekonomika,” dodáva.
“Predstavte si, že by všetky tieto celebrity opustili Ameriku tak, ako mnohí prisahali, že by urobili ak by bol Trump zvolený. Že by boli títo pseudo hrdinovia známi iba tým, že sú známi, nahradení skutočnými hrdinami… V týchto búrlivých časoch sa objavil zvláštny jav. V New Yorku, Londýne či Paríži každý večer o 20:00 sa obyvatelia mesta rozhodli vyjsť na balkóny, kde hlučne oslavujú a ďakujú hrdinským lekárom, sestrám, technikom, vojakom, polícii, poskytovateľom sociálnej starostlivosti a pracovníkom stravovacích služieb, ktorých mená nie sú známe a ktorých misia je nesebecká.”
Jani Allenová píše, že sa dostávame do epochy, kedy hrdinovia a hrdinky dobrej viery sú vzácnejší ako tí, čo majú na fľaše Château Lafite Rothschild z roku 1929. “Možno sa objaví niečo nezvyčajné. Pomalá smrť uctievania celebrít a vzostup pravého hrdinstva.”
.JPG)
.jpg)
