Martinovi Hronskému kedysi prekážalo, že ako herec necítil slobodu

Bratislava 27. mája 2019 (SITA/HSP/Foto:TASR-Pavol Zachar)

Slovenskému hercovi Martinovi Hronskému kedysi prekážalo, že pri nácvikoch divadelných hier v konfrontácii s režisérmi nikdy nemal až takú slobodu

„Kedysi mi vadilo, že ako herec nemám kontrolu nad vecami a musím sa prispôsobovať videniu sveta niekoho iného. Postupom času som to však prijal a dnes je to v podstate tak, že mi to vyhovuje. Ocitnem sa jednoducho v nejakej situácii a musím sa s tým vysporiadať,“ povedal v rozhovore pre agentúru SITA.

Žiadny herec podľa neho zvyčajne nie je v pozícii, že by si mohol vyberať témy, ktoré stvárni. „Ste skrátka hodený do vody a konfrontovaný s nejakou situáciou, s ktorou sa musíte vyrovnať, a to ma napokon veľmi baví, človeka to veľa učí. Musíte byť veľmi flexibilný, vedieť sa prispôsobiť režisérovi, jeho svetonázoru, videniu sveta aj tej koncepcii pre tú ktorú hru. Samozrejme, neznamená to, že musíte byť úplne odovzdaný, môžete do toho celého procesu aj nejako vstupovať, no v zásade, keď už raz do toho vstúpite, musíte slúžiť predstave toho režiséra, tomu celku a svojím vkladom slúžiť tej koncepcii, ktorú si režisér vymyslí,“ priblížil divadelný herec, ktorý obvykle účinkuje súčasne vo viacerých inscenáciách.

„Teraz sme mali v Slovenskom národnom divadle premiéru Euripidových Bakchantiek v réžii Rastislava Balleka, okrem toho hrám ešte predstavenia v Divadle Aréna, tam sa objavujem v menšej role v Tisovi a hrám aj v predstaveniach Írska kliatba a November, v Divadle GUnaGU robím hry Muži sa minuli a Vodka a chróm a v Štúdiu L+S hrám v komédii 69 vecí lepších než sex. Tú rôznorodosť mám rád, ani sa mi tie roly napriek tomu, že hrám viacero predstavení súbežne, nemýlia. Nie je to vôbec náročné, tie texty máte každý zvlášť uložený v hlave na nejakom inom mieste, takže ono sa vám to nijako nemieša,“ podotkol.

S antickou drámou však podľa vlastných slov dosiaľ nemal skúsenosť, takže to bol preňho trošku ťažší oriešok. „Roly poslov v Bakchantkách boli moje prvé v tomto žánri. Bolo to miestami náročné. Mám tam dva veľmi dlhé monológy, v ktorých prinášam správy Pentheovi, vládcovi mesta Théby, o tom, čo sa stalo a čo tie bakchantky páchajú. Prinášam vlastne zlé a čoraz horšie správy. Bývam z toho aj celkom otrasený, asi rovnako ako divák… Človek musí podstúpiť istý boj s tou postavou a s tým textom. V momente, keď už to nejako uchopíte, získate nad tým kontrolu. Je to však postupný proces, ktorý si vyžaduje čas,“ uviedol herec.

Sám sa pritom pri prípravách podľa vlastných slov najviac opieral najmä o dejovosť textu, ktorý v hre prednáša. Pri dlhších rozhovoroch je podľa neho dobré vypracovať si vnútorný aranžmán a text si štrukturovať, rozložiť si v ňom sily. „A okrem toho pomáha aj chodenie na skúšky. To je taká moja skúsenosť. Je to dobré, najmä keď má človek pocit, že sa mu niečo nedarí alebo sa niekde zaseknete a cítite, že to nikam nesmeruje. Tá skúsenosť zo skúšok sa totiž vo vás tak ukladá a potom sa to jedného dňa všetko zúročí… A pomôže vám napokon aj tá scéna a kostým. Ja to mám vždy tak. Keď príde ten moment, že zrazu uvidím tú scénu a mám na sebe kostým, automaticky sa dostaví taký zvláštny pocit a ja sa dokážem do tej postavy úplne vžiť. Tieto vonkajšie veci mi k výkonu veľmi pomáhajú,“ skonštatoval Hronský.

Nová inscenácia, v ktorej sa dostáva do protikladu tyranstvo panovníka s neviazanými radovánkami prívrženkýň Dionýza, diváka podľa neho určite zasiahne. „Divák z toho bude asi mierne vykoľajený, to je napokon tiež istý spôsob katarzie a jedna z úloh divadla, že má toho diváka niekedy aj zničiť a rozobrať,“ usúdil sympatický herec. „Sú tam dva extrémy, na jednej strane stojí tyran, na druhej je tam tá rozpustilosť tých bakchantiek, pričom v hre nezaznieva nejaký presný návod, čo je správne. Podľa mňa by mali byť všetky veci ideálne v rovnováhe. Jeden extrém aj druhý extrém vedie ku katastrofe a k zániku,“ uzavrel.