Galis patril počas aktívnej kariéry k oporám VSS Košice, Slovana Bratislava a obliekal si aj dresy španielskeho Realu Cadiz či belgického klubu KSC Hasselt.

Proti Anglicku 30. októbra 1975 dal gól, vďaka ktorému Československo postúpilo na európsky šampionát do bývalej Juhoslávie. Zo šampionátu si v roku 1976 odniesol európsky titul.

Ako tréner doviedol Slovan Bratislava v roku 1992 k federálnemu titulu a po rozdelení Československa aj k štyrom (1994, 1995, 1996, 2014) slovenským ligovým triumfom. V roku 1994 “belasí” pod jeho vedením vyhrali aj Slovenský pohár. Tento úspech zopakoval aj v roku 1998, ale na lavičke Spartaka Trnava, veľkého rivala bratislavského Slovana.

V období rokov 2004-2006 pôsobil na poste reprezentačného trénera Slovenska. Národný tím priviedol v roku 2006 po prvý raz v histórii slovenského futbalu do baráže o postup na majstrovstvá sveta. V nej však Slovensko prehralo s favorizovaným Španielskom.

“Čo bolo, to bolo, treba sa dívať dopredu. Nikdy nebudem banovať za tým, čo bolo. Na to, aké som mal základy, kde som vyrastal, ako som začínal, tak si myslím, že som dosiahol dosť. Futbalové základy som nemal žiadne, poriadnych trénerov som mal, až keď som začal hrať za Dolný Kubín stopéra. Bolo tam veľa dobrých hráčov, ale futbalové šťastie bolo, keď sme hrali s Martinom a tréner Štefan Jačiansky ma po zápase oslovil, aby som išiel do Martina. To bol pre mňa životný zlom,” povedal Galis v televíznom štúdiu TABLET.TV.

Dušan Galis sa narodil 24. novembra 1949 v Ružomberku. S klubovým futbalom začal v Dolnom Kubíne v miestnom Dyname. V roku 1970 prestúpil do vtedy silného druholigového tímu Strojárne Martin. V martinskom drese pôsobil do roku 1972, keď si talentovaného mladíka vyhliadol tréner prvoligového VSS Košice Jozef Vengloš. V Košiciach sa zakrátko vypracoval na kanoniera. V ročníku 1974/1975 nastrieľal 14 gólov a po sezóne 1975/1976 sa s 21 gólmi stal dokonca kráľom strelcov vtedajšej najvyššej federálnej súťaže.

Košický kanonier sa dostal aj do reprezentácie Československa. Nastúpil aj na dôležitý zápas proti Anglicku. Duel o postup na európsky šampionát sa začal 29. októbra 1975, ale pre hustú hmlu sa po štvrťhodine prerušil a dohrával sa na druhý deň 30. októbra. Galisova slávna chvíľa prišla po centri Mariána Masného, po ktorom hlavou prekonal anglického brankára Raya Clemensa a zvýšil stav stretnutia na 2:1. Vďaka jeho víťaznému gólu postúpil československý výber na majstrovstvá Európy do Juhoslávie.

Na ME vo výbere Československa, ktorý viedla dvojica trénerov Václav Ježek a Jozef Vengloš, nechýbal ani Galis. Československo sa prebojovalo do belehradského finále, v ktorom 20. júna 1976 po remíze 2:2, bezgólovom predĺžení a jedenástkovom rozstrele (5:3) zdolalo vtedajšiu Nemeckú spolkovú republiku (NSR) a získalo európsky primát.

Galis prestúpil ako 29-ročný do Slovana Bratislava, kde sa okrem iných stretol aj so svojím veľkým priateľom, obrancom Antonom Ondrušom, s ktorým sa ešte ako hráč Košíc stretával v tvrdých, ale korektných súbojoch. Na Tehelnom poli absolvoval päť sezón, počas ktorých strelil 30 gólov. Celkovo vo vtedajšej najvyššej federálnej lige odohral 226 zápasov, v ktorých nastrieľal 89 gólov.

Z Tehelného poľa odišiel v roku 1981 do španielskeho prvoligového Realu Cadiz, odkiaľ sa po sezóne 1981/1982 vrátil na Slovensko a krátko pôsobil v ZVL Žilina. Ešte v roku 1982 prestúpil do belgického KSC Hasselt, ktorého dres si obliekal do roku 1983. Aktívnu futbalovú kariéru ukončil v ZŤS Petržalka po sezóne 1983/1984.

Na Tehelné pole sa ako hlavný tréner vrátil v roku 1990. Už v septembri 1991 zanechali “belasí” pod Galisovým vedením výborný dojem v Pohári UEFA v dvojzápase s Realom Madrid. Prvý zápas so slávnym klubom prehrali 1:2, ale v druhom s “bielym baletom” remizovali 1:1. Z Pohára UEFA síce vypadli, ale v poslednom federálnom ligovom ročníku 1991/1992 neprehrali 28 zápasov a na jeho konci sa po sedemnástich rokoch tešili z ôsmeho, ale už posledného federálneho titulu.

Po rozdelení Československa triumfoval Slovan s kormidelníkom Galisom v troch ročníkoch za sebou (1993/1994, 1994/1995, 1995/1996) v najvyššej slovenskej súťaži. Okrem toho priviedol Galis svojich zverencov v roku 1994 k víťazstvu v Slovenskom pohári a v sezóne 1995/1996 zodvihli “belasí” nad hlavy aj Matičný pohár.

V roku 1997 odišiel zo Slovana na lavičku najväčšieho rivala do trnavského Spartaka. S “bílími andelmi” sa tešil v sezóne 1997/1998 zo zisku Slovenského aj Matičného pohára. “Červeno-čiernych” trénoval do roku 1999. Trénerskú prácu v zahraničí si vyskúšal v roku 1999 v cyperskom klube Omonia Nikózia. V rokoch 2000-2002 pôsobil v Artmedii Petržalka.

Na lavičku seniorskej reprezentácie Slovenska sa posadil v roku 2003. Národný tím sa pod jeho vedením prebojoval v roku 2006 do baráže o postup na svetový šampionát. V nej však Slováci nestačili na favoritov zo Španielska. Na španielskej pôde prehrali 1:5, doma remizovali 1:1. Slovenskú reprezentáciu po neúspešnej baráži Galis opustil. V ligovom ročníku 2013/2014 sa ešte vrátil do Slovana a spolu s Jozefom Valovičom priviedli “belasých” k ôsmemu ligovému titulu.

Po odchode z pozície šéftrénera A-tímu Slovenska v roku 2006 sa stal poslancom NR SR za stranu Smer-SD a splnomocnencom vlády SR pre mládež a šport. Vo volebnom období 2006-2009 bol poslancom Bratislavského samosprávneho kraja za Bratislavu III.