Dôležitým faktom je, že maďarská ekonomika je už aj teraz značne závislá na automobilovom priemysle: podiel výroby áut na exporte je zhruba tretinový. Tento pomer môže investíciou BMW stúpnuť až na 40 %. V strednodobom horizonte bude môcť byť táto skutočnosť rizikovým faktorom, ktorý môže brzdiť, prípadne zatieniť vyhliadky maďarskej ekonomiky, spresnil analytik.

Podľa jeho slov môže byť automobilový priemysel v obdobiach prosperity hnacím motorom hospodárstva. Podobná situácia je aj na Slovensku a v Čechách, Poľska sa ale netýka.

“V Maďarsku, na Slovensku a v Čechách sa teraz mimoriadne silne koncentruje automobilový sektor. Ak globálny dopyt po vozidlách v prípade nástupu krízovej periódy v nadchádzajúcich rokoch na významnejších trhoch klesne, tak to pribrzdí dopyt po autách, ktorý potom negatívne ovplyvní aj ekonomiku krajín ich výrobcov. V celku automobilový priemysel, ktorý je mimoriadne citlivý na globálnu hospodársku konjunktúru, nesie v sebe veľký rizikový faktor. V prípade uvedenej vyšehradskej ‘trojky’ prináša koncentrácia tohto priemyslu nezvyčajne veľké riziko. Platí to najmä o Česku a Slovensku. V Maďarsku budú príchodom BMW prítomné všetky tri prémiové nemecké automobilky. Práve tento luxusnejší segment vozidiel je zvyčajne menej citlivý na fázy prepadu ekonomiky, na rozdiel od výrobcov zariadených na masovú výrobu áut nižšej kategórie,” povedal Weinhardt.

Maďarsko bude ponúkať paletu, ktorá je menej závislá na zmenách hospodárskeho cyklu a na výkyvoch dopytu. Vyšší pomer výroby luxusných áut tak snáď ponúkne maďarskej ekonomike trochu silnejšiu ochranu pred možnými krízami, myslí si analytik.

Z doterajších skúseností maďarských investícií automobiliek Audi, Suzuki a Mercedes vyplýva, že v prvom kole v období rokov 2020 – 2022 výstavba výrobného závodu BMW v Debrecíne zrejme posilní stavebný priemysel a automobilový priemysel, v týchto oblastiach budú citeľné hospodárske vplyvy tejto investície. Samozrejme, môže mať vplyv aj na zamestnanosť a na pracovný trh, pretože sa začnú budovať kapacity dodávateľov BMW.

Ročnú kapacitu 150.000 vyrobených vozidiel je možné dosiahnuť po troch-štyroch rokoch, ako to bolo aj v prípade maďarských závodov spoločností Audi a Suzuki. BMW v Debrecíne teda bude mať intenzívny rast produkcie v období rokov od 2023 do 2026-2027, v ktorom pozitívne ovplyvní hospodárske vyhliadky ľudí žijúcich v regióne Debrecína.

Z národohospodárskeho hľadiska možno očakávať, že od spustenia výroby do dosiahnutia maximálnej výrobnej kapacity prispeje BMW rastom HDP vo výške 0,5 – 0,6 %. V tom ale nie sú zarátané vplyvy reťazca dodávateľov a ďalších súvisiacich investícii na HDP. Je možné, že okolo roku 2024 táto investícia BMW so súvisiacimi investíciami prispeje celkovým rastom HDP až o 1 %, čo už je z hľadiska maďarskej ekonomiky významný pomer.

Otázkou zostáva, či v čase rozbiehania výrobných kapacít bude už k dispozícii kvalifikovaná pracovná sila. “K spusteniu výroby máme ešte päť rokov, dovtedy ešte bude možné vytvoriť potrebné vzdelávanie – napríklad na Debrecínskej univerzite – a rekvalifikáciu v regióne. Pripraviť zhruba tých 1000 ľudí na rozbeh výroby nie je až takou veľkou výzvou. Do úvahy prichádza aj zamestnanie inžinierov a pracovníkov schopných pracovať pri automatizovaných výrobných pásoch z východného Slovenska, Podkarpatskej oblasti Ukrajiny či z rumunského Sedmohradska,” dodal.

Z príchodu BMW do Maďarska môže profitovať najmä východné Slovensko, a to prostredníctvom viacerých kanálov. Čiastočne sa to prejaví v tom, že časť dodávateľov BMW uvažuje o východoslovenských výrobných kapacitách, ale postavenie výrobného závodu BMW a budovanie dodávateľských kapacít v Maďarsku môže vplývať aj na slovenský pracovný trh. Pokračuje výstavba maďarského úseku diaľnice M30, ktorá má spojiť Košice s Miškovcom, a ktorá vytvorí aj akúsi ekonomickú os týchto miest. Z dobudovania dopravnej infraštruktúry určite bude profitovať aj Slovensko, uzavrel Weinhardt.