“Materiál ešte lepšie dopracujeme a skontrolujeme, či ho máme v súlade s metodikou, aby sme zabezpečili, že všetky dlhodobé stratégie formulované v štáte budú navzájom konzistentné,” povedala Lubyová. Ako doplnila, s ostatnými rezortmi už nemá ministerstvo zásadné rozpory. “Materiál finalizujeme. V priebehu týždňa dvoch by sme mali byť schopní to preveriť a mal by byť pripravený finálny materiál,” vysvetlila.

NPRVaV tvorí desať čiastkových cieľov (päť pre regionálne školstvo a päť pre vysoké školstvo) a 105 opatrení. Opatrenia sú rozpracované do implementačného plánu, ktorý pozostáva z piatich dvojročných na seba nadväzujúcich akčných plánov. Implementačný plán NPRVaV, ktorý sa vzťahuje na desaťročné obdobie 2018-2027, sa delí na päť dvojročných akčných plánov. Prvý akčný plán na obdobie 2018-2019 a druhý akčný plán na obdobie 2020-2021 obsahujú aj opatrenia zahrnuté v programovom vyhlásení vlády.

NPRVaV venuje osobitnú pozornosť trom prierezovým témam. Ide o rozvoj systému ďalšieho vzdelávania v rámci celoživotného vzdelávania, integráciu a inklúziu marginalizovaných rómskych komunít a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia i prepojenie systému výchovy a vzdelávania s potrebami ekonomiky a trhu práce.

“NPRVaV určuje ciele rozvoja a výchovy vzdelávania na najbližších desať rokov rámcové, to znamená vo filozofickom a koncepčnom smere,” vysvetlila Lubyová. Národný program obsahuje opatrenia zamerané na modernizáciu výučby cudzích jazykov a odstraňuje diskrimináciu pri výbere prvého povinného cudzieho jazyka. Zameriava sa na modernizáciu testovacích postupov, lepšie prepojenie testovania so vzdelávacím obsahom, ale aj na lepšie odrazenie medzinárodných testovacích postupov v národných testovaniach. NPRVaV sa zameriava aj na modernizáciu testovacích postupov a na lepšie prepojenie testovania so vzdelávacím obsahom.

Ministerka školstva sa pri tvorbe dokumentu inšpirovala fínskym modelom vzdelávania, ktorý kladie dôraz na inkluzívne vzdelávanie. Cieľom NPRVaV je znížiť úroveň horizontálnej i vertikálnej segregácie systému výchovy a vzdelávania v SR. Horizontálna segregácia sa prejavuje napríklad vyčleňovaním talentovaných detí, resp. detí z lepších ekonomických a sociálnych pomerov do určitých druhov škôl, resp. nesprávnym zaradením detí zo znevýhodneného sociálneho prostredia do špeciálnych škôl.

Vertikálna segregácia sa prejavuje oddeľovaním jednotlivých stupňov vzdelania. Lubyová tvrdí, že každé dieťa by malo mať prístup ku kvalitnému vzdelaniu v bežnej škole v mieste svojho bydliska a v rámci nej rozvíjať svoj talent. Ministerka školstva zároveň uviedla, že dôraz sa musí klásť aj na postavenie učiteľa “ako centrálneho prvku rozvoja systému výchovy a vzdelávania”.

Rezort školstva kladie dôraz aj na zlepšenie kvality systému a modernizáciu. Dokument opisuje, čo všetko by sa malo zmeniť v školstve v horizonte desiatich rokov, aby sa posunulo dopredu. NPRVaV venuje pozornosť napríklad aj potrebám detí a vytvoreniu dostupnosti miest v predprimárnom vzdelávaní pre každé dieťa. “Navrhuje predĺženie povinného vzdelávania o jeden rok smerom dole, teda od veku piatich rokov dieťaťa, ktoré sa bude plniť primárne v materskej škole a predpokladom pre úspešné zvládnutie výchovy a vzdelávania v základnej škole, s postupným výhľadovým predĺžením o ďalší rok, teda od veku štyroch rokov dieťaťa,” uvádza sa v materiáli.

Dokument sa zaoberá aj financovaním pedagogických zamestnancov v školstve. V oblasti zvýšenia platov učiteľov NPRVaV rešpektuje záväzok z programového vyhlásenia vlády, avšak s ohľadom na prebiehajúci stav kolektívneho vyjednávania na úrovni tripartity. “Implementačný plán NPRVaV v oblasti finančných dopadov orientačne ráta s viacerými alternatívami (napr. s variantom zvyšovania o šesť percent k 1. septembru 2018, 1. januáru 2019 a 2020, resp. o desať percent k 1. januáru 2019 a 1. januáru 2020).

V ďalšom implementačnom pláne sa ráta so scenárom zvyšovania platov proporcionálne predchádzajúcemu vývoju a to tak, aby do roku 2027 bol dosiahnutý priemer najvyspelejších ekonomík sveta združených v OECD, ktorým je 85 percent platov vysokoškolsky vzdelaných pracovníkov spolu za všetky sektory ekonomiky,” uvádza sa v dokumente NPRVaV.

Z materiálu vyplýva, že celkový kumulatívny vplyv opatrení obsiahnutých v NPRVaV počas obdobia 2018-2027 je zhruba 12 miliárd eur, z toho zhruba deväť miliárd eur predstavuje zvyšovanie platov učiteľov.

NPRVaV vychádza z autorského dokumentu Učiace sa Slovensko, programového vyhlásenia vlády SR a správy o stave školstva, ktorá bola vypracovaná počas funkčného obdobia ministra školstva Dušana Čaploviča (Smer-SD).