Môj profil 
Predplatné
“Je to politická vec. Cítite, aké sú tlaky a protitlaky v spoločnosti, v parlamente. Nedá sa to administratívne rozhodnúť, musí byť politická požiadavka a parlamentná väčšina,” poznamenal. Lajčák bol tri roky predsedom Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť. Tá mala podľa jeho slov v náplni aj túto agendu, pričom pod jeho vedením zriadili výbor pre práva LGBTI osôb.
Pomôcť tejto menšine je podľa ministra zahraničia namieste. “Posúvame sa v rebríčku krajín Európskej únie, nie sme ani v strede, sme v tej konzervatívnej časti. No nezávisí to odo mňa, závisí to od politickej podpory, pričom v Národnej rade SR je celý rad zoskupení, ktoré s tým majú problém a majú podporu voličov, inak by v parlamente neboli,” dodal Lajčák.
S tým, že musí panovať politický konsenzus na túto tému, či už v rámci strany alebo koalície, súhlasí aj ministerka vnútra SR Denisa Saková (Smer-SD). “Potom to budeme riešiť na základe programového vyhlásenia vlády, ak to bude v súlade s ním,” povedala. Tému LGBTI ľudí však hodnotiť nechcela. Ako poznamenala, nerada hodnotí životy iných ľudí.
.jpg)
.JPG)
