Môj profil 
Predplatné
Kurz na úvod pripomenul, že EÚ sa nachádza v neistých časoch poznačených zhoršením hospodárskych vzťahov s USA, bezpečnostnými tlakmi z juhu Európy a problematickými vzťahmi s Ruskom. V tomto kontexte zopakoval snahu Rakúska byť akýmsi mostom medzi Západom a Východom. Dodal však, že aj vo vnútri krajín EÚ treba zlepšiť hodnovernosť európskeho integračného projektu a prispieť k tomu, aby neexistoval pocit krajín prvej a druhej kategórie.
Vyslovil sa za jednomyseľný postup 27 členských krajín pri rokovaniach s Londýnom o brexite, kde nemôže dôjsť k tomu, že Briti si po “rozvode” s EÚ budú vyberať iba “čerešničky z torty”. Zdôraznil, že Rakúsko na čele EÚ urobí maximum pre doriešenie otázky írsko-severoírskej hranice a pokúsi sa zabrániť takzvanému tvrdému brexitu.
Ohľadom rozširovania EÚ kancelár zdôraznil, že jeho krajina má blízko k západnému Balkánu, a dodal, že EÚ bude ucelená až po tom, ako sa jej členmi stanú aj západobalkánske štáty, ktorým však nestačí dávať iba sľuby, ale aj jasnú integračnú perspektívu. V tomto smere privítal dohodu medzi Macedónskom a Gréckom o novom názve Severné Macedónsko a vyjadril nádej, že pokročia aj politické rokovania medzi Srbskom a Kosovom.
Pri otázkach novinárov o migrácii Kurz zdôraznil potrebu posilnenia mandátu agentúry FRONTEX, posilňovanie ochrany vonkajších hraníc Únie a zamedzenie nelegálnej migrácii aj zásluhou rozbitia modelu prevádzačských sietí a lepšej spolupráce s líbyjskou pobrežnou strážou. Priznal, že je proti nariadeným relokáciám migrantov, lebo táto schéma nefunguje, a návrhy, ktoré odzneli aj na júnovom summite EÚ, chce premeniť na skutočnosť. Týka sa to aj dôraznejších investícii EÚ do Afriky, čo označil za investície do budúcnosti a v prospech Únie.
Kancelár upozornil, že nie všetky členské krajiny si želali silnejší mandát pre FRONTEX, napríklad Grécko, ale tento postoj sa mení, čo bolo vidieť aj na júnovom summite EÚ v Bruseli, pričom cieľ je mať 10.000 ľudí činných v tejto agentúre už do roku 2020.
Skeptickejší bol Kurz ohľadom témy reformy Dublinského nariadenia. Pripomenul, že dlhé roky sa Únii nedarí nájsť kompromis pre zmenu spoločného azylového systému, a dodal, že Rakúsko bude konať v duchu záverov summitu EÚ, a hoci netreba mať prehnané očakávania, jeho krajina spraví všetko, čo sa v tejto veci dá, a “urobí to najlepšie”.
Kurz a Strache upozornili na neprispôsobivosť časti migrantov v EÚ
Jedným z veľkých problémov s niektorými imigrantmi v Európe je ich neúspešná integrácia do väčšinovej spoločnosti. Rozhovorom s novinármi z členských krajín EÚ dominovala téma migrácie, azylovej politiky a kontrolných centier na niektorých vnútorných hraniciach schengenského priestoru. Kurz v tejto súvislosti potvrdil, aj keď bez udania dôvodu, že budú pokračovať kontroly na hraniciach so Slovinskom, až do “zabezpečenia vonkajších hraníc” Schengenu.
Aj Kurz aj Strache priznali problémy, ktorým Rakúsko čelí v snahe riešiť problém migrácie. Kancelár pripomenul, že Rakúsko v posledných rokoch prijalo okolo 130.000 utečencov, čo je dosť na osemmiliónovú krajinu.
“Mnohí z prisťahovalcov sa nechcú integrovať do našej spoločnosti, vzdelávať sa a učiť sa po nemecky,” konštatoval Strache a upozornil, že mnohí z prisťahovalcov trvajú na svojich zvykoch ako sú vynútené manželstvá či ženská obriezka a majú problém sa uplatniť na trhu práce.
Kurz, ktorý bol predtým šéfom rakúskej diplomacie, upozornil, že sedem rokov mal na starosti integráciu migrantov. Priznal, že nemožno generalizovať a hovoriť o všetkých rovnako. Zároveň však dodal, že kým prisťahovalci z krajín bývalej Juhoslávie a východoeurópskych krajín sa dokázali veľmi rýchlo integrovať do väčšinovej spoločnosti, neplatí to pre migrantov z Afganistanu alebo Čečenska, u ktorých možno konštatovať nižšiu úroveň vzdelania a trvanie na zvykoch, ktoré so sebou prinášajú, vrátane antisemitských nálad.
.JPG)
.jpg)
