Kupé len pre ženy je diskriminačné, tvrdí česká ekonómka: Čo bude nasledovať? Osem ďalších kupé pre osem nových pohlaví?

Praha 28. marca 2018 (HSP/Foto:eurozpravy.cz)

Ekonómka Markéta Šichtařová sa vo svojom blogu v rámci diskusie o potrebe ženských kupé vo vlakoch kriticky vyjadrila k tomuto opatreniu a otvorene ho označila za diskriminačné.

Uznávaná česká ekonómka, manažérka a podnikateľka pôsobí ako riaditeľka poradenskej spoločnosti Next Finance, ktorú v roku 2004 založila. Na margo oddelených proestorov v českých vlakoch výhradne pre ženy uviedla: “Podľa ochrankyne verejných práv Anny Šabatovej muži nie sú diskriminovaní tým, že vo vlakoch Českých dráh sú kupé len pre ženy. Podľa Šabatovej cieľom dámskych kupé je zvýšiť pocit bezpečia žien. Tak to by ma naozaj zaujímalo, keď toto nie je diskriminácia mužov, čo potom je. Mám intenzívny pocit, že svet sa zbláznil už dočista. Hyperkorektnosť sa zvrhla na diskrimináciu a najviac na ňu dopláca slušný muž. Ten sa v čase hnutia #metoo ani nemá možnosť brániť. Je odsúdený vopred. Prezumpcia neviny bola zrušená. Je to predsa muž – to stačí samo o sebe,” poznamenala.

“Ženy sa údajne vo vlaku mužov boja. Takže v metre, v lietadle, na ulici, v kancelárii sa ich neboja? Kupé len pre ženy prišlo zo zahraničia a vraj mnohým ženám vyhovuje. Vraj je pokrokové. Je pokrokové, asi ako je v riešení vzťahov medzi pohlaviami pokroková Saudská Arábia. S dovolením – mne to nevyhovuje. Jedinou útechou mi je, že to zatiaľ nie je povinné. Zatiaľ.”

Šichtařová dodáva, že sa bojím, že dobrovoľnosť ženského kupé je len začiatok. “Sú predsa krajiny, kde je všetka doprava a všetok život oddelený pre ženy a mužov. Začne to v kupé, bude nasledovať celý voz len pre jedno pohlavie v strachu, že by muž mohol ženu hryznúť. Napred dobrovoľné. A potom povinné.”

Tvrdí, že dámske kupé robí z muža predátora, ktorého sa musí žena báť. Autori takejto myšlienky vychádzajú z predpokladu, že muž je oplzlý, opitý, smradľavý zjav, zatiaľ čo žena je svätá kvetinka. “Nemali by ženy s takým pocitom nebezpečenstva skôr než samostatné kupé vyhľadať políciu?” Pýta sa. “Políciu tu predsa máme od toho, aby nám pomáhala a chránila nás. Obťažuje vás niekto? Volajte políciu. Nekriminalizujte nevinné prezumpciou viny.”

Napísala, že čím ďalej táto hyperkorektnosť zájde, tým viac môže robiť diskriminačných problémov. “Živo si viem predstaviť, ako v kupé sprievodcovia kontroluje Anne Šabatovej doklady, aby sa presvedčil, či je žena. “Počkať – sprievodca? “Sprievodcovia” je slovo podivne neurčitého rodu, takže treba zdôrazniť, že do dámskeho kupé by logicky mala smieť len žena-sprievodkyňa. A čo s neurčitými pohlaviami? Určite ste počuli o športovkyniach, pri ktorých skúšky preukázali, že nie sú ženy. Čo s niekým, kto je Middlesex? Smie sem? Nesmie? Koniec koncov v niektorých krajinách už máme legislatívne podporený vznik tretieho pohlavia. Dávno v nich už neplatí, že sa ľudia delia len na mužov a ženy. Existujú dokonca “štúdie”, podľa ktorých je vraj pohlaví niekoľko desiatok. Budú mať tiež svoje kupé?”

“A zostane vo vlaku vôbec nejaké miesto pre pánov, keď deväť vagónov bude rozdelené medzi ženy a osem ďalších pohlavia? Nebolo by najlepšie, aby behali za vlakom, pretože sa ich niekto môže zľaknúť?” Preto si myslí, že naozaj ide o diskrimináciu. “Nedávno vychádzali ľudia do ulíc, aby odvolali z funkcií politiky. To snáď radšej mali vyjsť do ulíc, aby požadovali návrat normálnosti a hájili práva mužov.”

Občas sa argumentuje tým, že “predsa” ide “len” o šesť miest v celom vlaku. Šesť je ako nič. Ale aj keby išlo len o jedno jediné, diskriminačný princíp v tom je. “Celá doba je diskriminačná v mene údajného boja proti diskriminácii.” Nedávno bol na fínskom pobreží zakázaný vstup mužom na jeden ostrov. Patrí podnikateľke Kristin Rothovej, ktorá vyhlásila, že ženy potrebujú tráviť čas s inými ženami. “No fajn – keď ide o jej súkromný majetok, nech si s ním zaobchádza, ako uzná za vhodné, má na to právo, je to podobné, ako založiť si súkromný pánsky klub. Stále lepšie ako dámske kupé vo vlaku platenom z verejných peňazí. Pozoruhodné je na tom niečo iné. Totiž, že po niečom takom je vôbec dopyt. Uchytilo by sa niečo také pred štyridsiatimi rokmi, stál by o to niekto? Čo sa to so ženami v poslednej dobe prihodilo?,” konštatuje nechápavo Šichtařová.

“Skoro aby som si dneska pripadala čudná, že nechcem na dovolenku na dámsky ostrov, ale chcem dovolenku s rodinou. S mužom a deťmi. Žena, ktorá preferuje dovolenku s cudzími ženami a nie so svojou rodinou, aj keď má na výber, je podľa mňa slepá vývojová vetva, pretože bez detí na planéte vymrie. A navrch aj deti potrebujú nie len ženy, ale aj muža. Otec, matka a deti tvoria rodinu. Vycepovaní a korektné muži takým nápadom však stále viac ustupujú a prispôsobujú sa. Už počujem ženy, ako by sa durdil, keby vo vlaku bolo kupé len pre mužov: Ešte by si tam tá prasatá mohla rozprávať oplzlé vtipy o ženách, že.”

Na záver dodáva, že celá kampaň #metoo je popletená. Možno na počiatku u niektorých žien bol rozumný úmysel, ale celé sa to zvrhlo v prenasledovaní mužov. Ak má niekto s mužmi problém, má ho riešiť hneď, nie po dvadsiatich rokoch. Či už s políciou, alebo svoju vlastnú ráznosťou. A práve táto kampaň odtrhla z reťaze podivnú vlnu nesoudnosti, ktorý dnes stavia pohlavia proti sebe a vymýšľa problémy, kde nie sú. Snáď že nás dnes páli dobré bydlo, vymýšľame si pseudoproblémy, ktoré sú v rozpore s množením sa a prežitím civilizácie.