Korene súčasnej krízy na Ukrajine siahajú do roku 2004

Kyjev 20. februára (HSP/ceskenoviny/Foto:TASR)

Ukrajina márne čaká na pokoj od “oranžovej revolúcie”, ktorá vyvolala druhé kolo prezidentských volieb z roku 2004

Kde majú korene súčasne ukrajinské nepokoje? Prečo sa situácia vyostrila práve teraz a čo požaduje opozícia a čo prezident? Odpovede na uvedené otázky priniesol portál ceskenoviny.cz.

Prvé obete z radov protestujúcich si zrážky s políciou vyžiadali 22. januára; do konca januára sa počet zvýšil asi na štyri. Len za posledné dni ale zomrelo pri stretoch demonštrantov s políciou 28 ľudí, vrátane asi deviatich policajtov, 445 ľudí vyhľadalo lekárskú pomoc a 287 z nich bolo hospitalizovaných. Madzi hospitalizovanými bolo 88 policajtov, šesť novinárov, štyri detí a dvaja cudzinci. Zastrelený bol podľa opozície aj novinár denníka Vesti Vjačeslav Veremij. 

Aké sú korene súčasných nepokojov?

Ukrajina márne čaká na pokoj od “oranžovej revolúcie”, ktorá vyvolala druhé kolo prezidentských volieb z roku 2004. Ich víťazom bol vyhlásený súčasný prezident Janukovyč, ale opozícia sa kvôli údajnému sfalšovaniu volieb vzbúrila a krajina sa tak rozdelila na dva tábory. Prevažne agrárný a chudobnejší západ podporoval opozičného kandidáta Viktora Juščenka a rusky hovoriace priemyselné regióny na východe sa postavili za Janukovyča.

Aké sú príčiny súčasných nepokojov?

Na Ukrajine to vrie od 21. novembra minulého roku, keď vláda zastavila prípravy podpisu asociačnej dohody s EÚ a vyzvala na rozšírenie hospodárskej spolupráce s Ruskom. Zdôvodnila to tým, že zatiaľ nie je jasné, akú kompenzáciu dostane Kyjev od EÚ za straty spôsobené oslabením ekonomickej spolupráce s Moskvou. Protesty postupne prerástli v požiadavku na odstúpenie vedenia krajiny.

A prečo situácia eskaluje práve teraz?

Situácia sa vyhrotila v utorok po tom, čo sa demonštranti pokúsili preniknúť do sídla parlamentu, kde vládna väčšina nechcela zaradiť do rokovaní debatu o ústavnej reforme. Podstatou úpravy ústavy má byť návrat k stavu z roku 2004, kedy hlavné výkonné právomoci mal v rukách parlament, nie prezident ako teraz.

Kde sa na Ukrajine protestuje?

Protesty začali v Kyjeve a postupne sa rozšírili predovšetkým na západ krajiny do regiónov, ktoré sa obávajú vplyvu Ruska a požadujú proeurópske smerovanie Ukrajiny. Ruskojazyčné oblasti na východe a juhu krajiny integráciu s Ruskom podporujú.

Aké sú hlavné opozičné sily?

Opozíciu vedú niekoľkonásobný svetový šampión v boxe a zakladateľ Ukrajinskej demokratickej aliancie pre reformy udara (Úder) Vitalij Kličko, právnik, ekonóm a exminister hospodárstva a zahraničia Arsenij Jaceňuk, šéf poslancov opozičnej strany Vlasť väznenej expremiérky Julie Tymošenkovej, a Oleh Ťahnybok, šéf strany Sloboda.

V januári však prevzali iniciatívu v uliciach krajne pravicovej skupiny Pravý sektor a Spoločná vec, ktorých členovia stoja za násilnými akciami a komplikujú tak správanie oficiálnych opozičných vodcov s vedením krajiny. Jadrom hnutia Pravý sektor, ktoré nemá oficiálny politickú doktrínu a členstvo krajiny v EÚ údajne jej cieľom nie je, sú militantní fanúšikovia futbalového klubu Dynamo Kyjev a ich maskovaní členovia útočia pri demonštráciách na policajtov železnými tyčami, kamením a zápalnými fľašami.
Členovia menej radikálneho hnutia Spoločná vec sú údajne bývalí aktivisti národne orientovanej strany Sloboda, ktorých  jej vodca Ťahnybok pre neposlušnosť zo strany vyhnal. Vodcom hnutia Spoločná vec je Oleksandr Danyljuk, bývalý advokát exprezidenta Viktora Juščenka a jeden z aktivistov oranžovej revolúcie.

Čo požaduje opozícia a čo prezident?

Janukovyč sa niekoľkokrát stretol s predákmi opozície a ponúkol opozičnému vodcovi Jaceňuk post premiéra a Kličkovi úrad vicepremiéra; obaja odmietli. Naposledy Kličko vyhlásil, že opozícia je pripravená zostaviť novú vládu, ale prezident musí vyhlásiť mimoriadnej parlamentné voľby.

Janukovyč vyzval opozičních vodcou, aby sa dištancovali od radikálov, niektorí členovia protivládnej opozície podľa neho prekročili hranicu, keď vyzvali svojich priaznivcov k vyzbrojenie.

Aký je postoj Západu?

Prvé sankčné opatrenia oznámilo 22. januára v reakcií na prvé obete konfliktu americké ministerstvo zahraničia, keď oznámilo, že ruší vstupné víza pre osoby zodpovedné za policajný zásah proti demonštrantom; konkrétne mená ale neuviedlo. EÚ aj USA vyslali do Kyjeva niekoľko neúspešných misií na rokovanie s prezidentom i s opozičnými predákmi. Prvou nepríjemnou správou pre vládu v Kyjeve pred debatou európskych ministrov o sankciách je zmrazenie investícií Európskej investičnej banky na Ukrajine.

Ako reaguje Moskva?

Ruské ministerstvo zahraničia opäť obvinilo z vyprovokovania konfrontácie západné štáty. Už skôr ruský minister zahraničia Sergej Lavrov obvinil EÚ, že sa snaží vytvoriť na Ukrajine svoju sféru vplyvu, a varoval Západ, aby do krízy na Ukrajine nezasahoval.

Moskva v polovici decembra okrem iného znížila Kyjevu nákupnú cenu ruského zemného plynu o tretinu a uvoľnila v prospech Ukrajiny 15 miliárd dolárov. Tento týždeň Rusko oznámilo, že poskytne Ukrajine druhú pôžičku – nákupom dlhopisov za dve miliardy dolárov (1,3 miliárd Eur).

jf