„Keď som na zasadnutí Rady ministrov poľnohospodárstva EÚ v marci v roku 2017 predniesla výsledky našich prvých testov a odštartovala tak boj proti dvojakej kvalite v EÚ, čelila som skeptickým názorom na to, že tento boj za spotrebiteľa nebude možné vyhrať. Tlak, ktorý sa nám podarilo vyvinúť s ďalšími dotknutými členskými štátmi, dnešným dňom vyúsťuje do celoeurópskeho legislatívneho riešenia problému, ktorý tu existoval roky. Je to víťazstvo nielen pre Slovensko, ale aj pre všetkých spotrebiteľov v strednej a východnej Európe, ktorí sú dvojakou kvalitou najviac postihnutí,“ uviedla podpredsedníčka vlády a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná.

Dvojaká kvalita potravín je vážnym problémom spotrebiteľov tretiny krajín Európskej únie a predovšetkým jej východnej časti. Testy preukázali, že menej mäsa, menej prírodných zložiek a viac umelých aditív u rovnakých produktov sú takmer vo všetkých prípadoch v neprospech nových členských krajín. Tejto praxi dnešným dňom odzvonilo.

„To, že sa problém podarilo pretaviť do celoeurópskej legislatívy za necelé dva roky, považujem za veľký úspech. Prioritné ustanovenia o dvojakej kvalite boli v modernizačnej smernici dokonca posilnené v porovnaní s pôvodným návrhom Európskej komisie a mandátom Rady EÚ. Moje poďakovanie patrí eurokomisárke Věre Jourovej a poslankyni Európskeho parlamentu Olge Sehnalovej, ktoré sa o to významne pričinili,“ podotkla Gabriela Matečná.

Pojem dvojaká kvalita upravuje schválená smernica ako klamlivú obchodnú praktiku, ktorá predstavuje „akékoľvek uvádzanie tovaru na trh v jednom členskom štáte ako identické s tovarom, s ktorým sa obchoduje v iných členských štátoch, pričom tento tovar má výrazne odlišné zloženie alebo vlastnosti, pokiaľ nie je odôvodnený legitímnymi a objektívnymi faktormi“.

Pri testovaní a posudzovaní potravín budú členské štáty EÚ postupovať jednotne na základe spoločnej metodiky. Výsledky, ku ktorým štáty dospejú, je možné teda objektívne porovnať. Postihovateľné budú nielen rozdiely v potravinárskych, ale aj nepotravinárskych produktov vrátane pracích prostriedkov, ktoré testy v minulosti usvedčili z rozdielnej kvality.

Posudzovanie jednotlivých prípadov bude v kompetencii národných kontrolných orgánov, v prípade Slovenska Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR (ŠVPS SR). Výnimku dostanú produkty, ktorých rozdiely v zložení vychádzajú z odlišných predpisov krajín, dobrovoľných stratégií na zlepšenie prístupu k zdravým a výživným potravinám, sú ovplyvnené dostupnosťou a sezónnosťou použitých surovín alebo majú odlišnú váhu či množstvo oproti rovnakým výrobkom v zahraničí. Tieto rozdiely však budú musieť výrobcovia povinne deklarovať na obaloch výrobkov, aby sa predišlo zavádzaniu spotrebiteľov. ŠVPS SR posúdi individuálne v každom prípade (na case-by-case báze), či je spotrebiteľ o týchto dôvodoch na základe dostupných informácií dostatočne oboznámený a či rozdiely v zložení kontrolovaných výrobkov sú oprávnené.

Výrobcom alebo distribútorom usvedčeným z uplatňovania dvojakej kvality budú hroziť sankcie. Tie sa v prípade závažných prehreškov môžu vyšplhať až na štyri percentá ročného obratu, ktorý dosiahnu v každom dotknutom členskom štáte.

Súčasťou smernice je aj takzvaná doložka o preskúmaní, ktorá zaväzuje Európsku komisiu zhodnotiť do 2 rokov po implementácii smernice potrebu dvojakú kvalitu celkovo zakázať presunutím do zoznamu zakázaných praktík alebo posilniť ustanovenia týkajúce sa označovania rozdielov. Členské štáty majú približne dva roky na to, aby smernicu preniesli do svojho vnútroštátneho práva.

Ako to bude vyzerať v praxi pri posudzovaní dvojakej kvality:

1. V prípade potravín bude v prvom rade potrebné zistiť, či produkt spĺňa kritériá príslušnej odvetvovej legislatívy, čo je napríklad správne označovanie potravín alebo či sa deklarované informácie na etiketách zhodujú so skutočnosťou.
2. Ak ŠVPS SR zistí, že označenie na etikete nespĺňa príslušné ustanovenia, koná v zmysle danej legislatívy, v tomto prípade nariadenia o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom.
3. Ak pretrváva podozrenie u daného produktu a následne sa testovaním potvrdí, že predmetný produkt má zdanlivo rovnakú prezentáciu, zároveň je uvádzaný na trh pod tou istou značkou, no výrazne sa líši v zložení a/alebo v zmyslovom profile, tak potom marketing takéhoto produktu je možné považovať za klamlivú činnosť, a teda sa bez ďalšieho bude postupovať v zmysle smernice o nekalých obchodných praktikách, resp. vnútroštátnej legislatívy, ktorou bola uvedená smernica transponovaná.
4. Sankcie za porušenie ustanovenia o dvojakej kvalite majú dvojaký rozmer, a to v závislosti od toho, či ide o porušenie predmetného ustanovenia výlučne na území Slovenskej republiky alebo o porušenie predmetného ustanovenia na území viacerých členských štátov:

• V prípade, že ide o porušenie ustanovenia o dvojakej kvalite na Slovensku, bude možné postupovať na základe aktuálne platných a účinných sankčných mechanizmov (pokuta do 66 400 eur; za opakované porušenie počas 12 mesiacov pokuta vo výške do 166 000 eur).
• Ak pôjde o súčasné porušenie ustanovenia o dvojakej kvalite vo viacerých členských štátoch, bude možné postupovať v zmysle novej (transponovanej) právnej úpravy, podľa ktorej bude možné uložiť pokutu buď prostredníctvom správneho konania, alebo prostredníctvom súdneho konania, prípadne oboma spôsobmi, pričom maximálna výška pokuty musí byť stanovená minimálne na 4 % ročného obratu obchodníka. Ak informácie o ročnom obrate obchodníka nie sú k dispozícii, tak minimálna výška hornej hranice pokuty musí byť stanovená na 2 milióny eur.“

Napriek pozitívnemu prijatiu smernice EÚ zo strany slovenského ministerstva nie je česká europoslankyňa Sehnalová (ČSSD) spokojná. “Ako človek, ktorý témy do Bruselu priniesol a systematickou prácou ich z nechceného dotiahol až do zákonnej úpravy, spokojná nie som,” povedala.

“Nie je to úplný zákaz dvojaký kvality bez výnimiek, ako som navrhovala. Naopak, každé podozrenie na dvojakú kvalitu musí zložito posudzovať dozorný orgán, zbierať dôkazy, vyjadrenie výrobcov… To v praxi nemôže fungovať. Ešte horšie je, že zákon pripúšťa odôvodnené a objektívne faktory, vďaka ktorým výrobcovia môžu potraviny a ďalší tovar aj naďalej prispôsobovať miestnym chutiam, cenové preferencie a kto vie čomu ešte,” upozornila Sehnalová (viac v článku).