Môj profil 
Predplatné
Londýn 21. marca 2019 (HSP/Foto:Pixabay)
Prelomová štúdia tvrdí, že kľúčom k záchrane života novorodenca je len pol polievkovej lyžice krvi. Informuje Guardian
Nová štúdia odhalili dramatické zmeny v imunitnom systéme novorodencov, ktoré podľa vedcov môžu zmeniť naše chápanie chorôb u detí.
Štúdia vykonaná v spolupráci s MRC The Gambia London School of Hygiene and Tropical Medicine a publikovaná v časopise Nature Communications ukázala, že zmeny vo vývojových dráhach v bunkách novorodenca súvisia s bojom proti infekcii.
Výskumní pracovníci odobrali vzorky krvi od bábätiek, v zdravotníckom centre v Gambii, pri narodení a potom test zopakovali po 3 alebo 7 dňoch. V prvom týždni života zistili tisíce zmien v expresii génov a v zložkách súvisiacich s imunitou u detí. Zistenia porovnali s výsledkami vzoriek odobratých skupine detí v Papua-Novej Guinei a došli k záveru, že zmeny neboli náhodné, ale vekovo špecifické.
Doteraz boli jednou z najväčších prekážok pri získavaní údajov o novorodeneckom vývoji malé vzorky krvi, nedostatočne veľké na profilovanie. Výskumníci to prekonali vylepšením svojich metód a tak odteraz môžu skúmať už aj menšie vzorky krvi.
Výskumníci dúfajú, že výsledky poskytnú základ pre výskum vakcín zameraných na novorodencov.
Vedúca autorka Beate Kampmanová, profesorka pediatrie na London School of Hygiene & Tropical Medicine, povedala: „Poznatky o kľúčových vývojových procesoch počas našich prvých dní života sú zriedkavé, ale táto nová štúdia vyplní niektoré z týchto kľúčových medzier. Táto práca je obzvlášť dôležitá pre výskum vakcín.”
Prvých pár dní života je časom rýchlych biologických zmien, pretože sa deti prispôsobujú životu mimo maternice svojej matky, vo svete plnom baktérií a vírusov. O týchto zmenách na molekulárnej úrovni sa však vie prekvapivo málo, povedala Kampmannová. Zabudla však dodať, že k tomu dieťaťu výrazným spôsobom pomáha dojčenie. Materské mlieko totiž veľmi účinným spôsobom bojuje proti baktériám a vírusom, ako už preukázali viaceré štúdie.
Podľa Kampmannovej, sa vedci snažili pracovať v reálnych situáciach, aby získali prehľad o vývoji imunitného systému dojčiat v prostredí, kde môžu mať nové intervencie najväčší vplyv na prežitie, čím sa pripraví pôda na identifikáciu novorodencov najviac ohrozených chorobou a na vývoj vakcín, ktoré by im mohli pomôcť.
Ofer Levy, detská nemocnica v Bostone, ktorá sa podieľala na výskume, informovala: „V súčasnosti je väčšina vakcín vyvinutá princípom pokus a omyl. Hľadáme hlboké molekulárne pochopenie funkcie vakcíny v ranom veku, aby sme tak v budúcnosti vyvinuli lepšie detské vakcíny,“ čím nepriamo priznáva, že niektoré vakcíny môžu skutočne u detí vyvolávať nepriaznivé účinky.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie zomrelo v roku 2017 približne 5,4 milióna detí vo veku do piatich rokov. Z toho zomrelo 2,5 milióna detí v prvom mesiaci života.
.jpg)
.jpg)
