Bratislava 5. apríla 2018 (HSP/Foto:HSP)
Včera sa na bratislavskom Slavíne konala pietna spomienka pri príležitosti 73. výročia oslobodenia Bratislavy Červenou armádou. Akcia mala aj politické zafarbenie, keď sa nedala prehliadnuť okázalá neúčasť hlavy štátu a primátora hlavného mesta, a naopak iní prísť nemuseli, ale svojou účasťou dali najavo svoj názor na rusofóbnu hystériu, ktorá je dnes v celej Európe vybičovavaná do krajnosti.
Na Slavíne, pamätníku sovietskych vojakov, ktorí padli počas druhej svetovej vojny pri oslobodzovaní Bratislavy, sa stretli politici, zástupcovia Ruskej federácie i verejnosť, aby si uctili pamiatku tých, ktorí zahynuli pri oslobodzovaní mesta pred 73 rokmi.
Ako prvý prišiel položiť veniec predseda vlády Peter Pellegrini, ktorý sa ponáhľal na zasadnutie vlády na východné Slovensko. Hneď po položení venca sa na neho vrhol húf novinárov, ktorých zaujímalo jedine to, odkiaľ zobral peniaze na svoj byt. Bola to nechutná štvanica, ale premiér trpezlivo a presvedčivo odpovedal na všetky otázky.
Nasledovala menšia pauza, ktorá však nikomu nevadila, lebo jeden z prvých príjemných slnečných a teplých dní tohtoročnej jari priam lákal na prechádzku. Zástup prítomných bol naozaj pestrý: vojaci v slávnostných uniformách, vojenská dychovka, dievčatá s kvetmi, ľudia mladí i starí, niektorí aj s transparentmi či vlajkami slovenskými i ruskými, skupinka Sýrčanov s vlajkami a portrétmi prezidentov Putina a Asada, hŕstka slovenských motorkárov, ktorí sa hlásia ku skupine Noční vlci, traja mladí muži z klubu vojenskej histórie z Nitry v autentických replikách dobových uniforiem…
Medzi hosťami bola aj delegácia ruských veteránov, slovenskí poslanci za strany Smer, SNS a Sme rodina, bývalý prezident Ivan Gašparovič, bývalý premiér Ján Čarnogurský, čínsky veľvyslanec a dokonca aj pravoslávni kňazi.
Po kladení vencov zaznela ruská a slovenská hymna a nasledovali prejavy, v ktorých sa všetci rečníci zhodli na tom, že v Európe ožíva nebezpečný extrémizmus. Prvý hovoril ruský veľvyslanec na Slovensku Alexej Fedotov, po ňom predseda Národnej rady SR Andrej Danko, krátko aj bratislavský župan Juraj Droba a napokon aj predseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Pavol Sečkár. Keď spomenul „vazalský závislý slovenský štát“, ktovie koľkým prítomným vtedy blysla hlavou rovnaká neveselá myšlienka ako mne…
Ozvučenie zabezpečovala ruská strana, ale bolo slabé a začalo fungovať až uprostred prejavu posledného rečníka. Bratislava spoluúčasť na organizovaní tejto akcie odignorovala, práve tak ako jej primátor Ivo Nesrovnal odignoroval účasť na nej – ten si aj s ďalšími predstaviteľmi bratislavskej samosprávy a hosťami výročie síce pripomenul pri Pomníku víťazstva na Námestí Eugena Suchoňa, ale jeho neprítomnosť ako vrchného zástupcu mesta na udalosti, kde boli okrem prezidenta prítomní najvyšší predstavidelia štátu, to neospravedlňuje. No a že neprišiel prezident SR Andrej Kiska, to nikoho z prítomných neprekvapilo ani nezarmútilo. Iste si veľmi dobre pamätá, ako ho v minulosti ľudia vypískali, a tak to tentoraz ani neskúšal.
Akcia sa skončila, pod monumentálnym pomníkom ostali len diskutujúce hlúčiky. Azda najväčší bol okolo sudcu Štefana Harabina, ktorý okolostojacim pripomenul: „Slovania tú strašnú vojnu nerozpútali, to bol Západ. To je dôležité si uvedomiť zvlášť teraz v spojitosti s rusofóbiou, ktorá sa tu umelo vyvoláva na základe lží a absolútne bez dôkazov.“
Ivan Lehotský