Rokovanie Rady STVR z 28. októbra ukázalo, že po viac ako roku od formálneho vzniku novej verejnoprávnej inštitúcie sa zásadná zmena zatiaľ nekoná. Zákon, ktorý mal umožniť výmenu vedenia a znovunastavenie princípov verejnoprávneho vysielania, naplnil len technickú časť svojho poslania.

Z RTVS sa stala STVR – ale pre bežného diváka sa obsah, tón ani hodnotový rámec spravodajstva nezmenili.

Zákon sa pritom nemenil preto, aby menil paragrafy, ale aby otvoril cestu k novému fungovaniu. Mal umožniť, aby STVR konečne začala plniť svoje poslanie podľa zmyslu zákona: slúžiť verejnosti, nie politickým či komerčným štruktúram. Očakávania boli oprávnené. A práve to, že sa zatiaľ nenaplnili, rezonovalo v diskusii najviac.

Zásadnými bodmi rokovania boli verejné prerokovanie východísk pripravovaného rozpočtu STVR na rok 2026 a neverejná informácia o prebiehajúcom personálnom audite. Hoci bol tento bod prerokovaný z pochopiteľných dôvodov mimo záberu kamier a mikrofónov, výsledky auditu budú mať dopad aj na samotný rozpočet. STVR má dnes 1 700 zamestnancov a dá sa predpokladať redukcia, lebo množstvo zamestnancov nezodpovedá výkonu, ktorý dnes STVR predvádza.

Rozpočet ako zrkadlo opatrnosti

Základné východiská rozpočtu STVR pre rok 2026 predstavila generálna riaditeľka STVR Martina Flašíková a priblížila, ako rozpočet nadväzuje na jej víziu a projekt riadenia, s ktorým uspela vo výberovom konaní. Flašíková zdôraznila, že napriek rozpočtovým limitom sa tímu podarilo naplniť väčšinu cieľov z predloženej koncepcie, no niektoré plány bolo potrebné odložiť pre nedostatok zdrojov. Generálna riaditeľka priznala, že súčasný stav inštitúcie nezodpovedá nárokom 21. storočia a bude si vyžadovať zásadnú modernizáciu – technickú aj organizačnú – aby STVR dokázala reálne napĺňať verejnoprávne poslanie a svoju víziu moderného, transparentného média.

Základné parametre rozpočtu ozrejmil ekonomický riaditeľ STVR Eduard Čengeľ. Rozpočet STVR na rok 2026 počíta s celkovými príjmami 177,5 milióna eur, čo je o 1,8 milióna menej než v roku 2025. Výdavky na výrobu programu sú rozpočtované vo výške 54,4 mil. €, s miernym poklesom oproti minulému roku, ale s nárastom vo športe a spravodajstve. Rozpočet počíta aj s osobnými nákladmi spojenými s hromadným prepúšťaním na základe výsledkov personálneho auditu; ak sa preukážu dodatočné úspory, premietnu sa do zmeny rozpočtu v priebehu roka. Investície sú naplánované vo výške 4,4 mil. €, čo predstavuje tiež mierny pokles v porovnaní s rokom 2025.

V diskusii o východiskách rozpočtu pre rok 2026 podpredsedu Rady Lukáša Machalu prekvapilo, že hoci STVR čakajú atraktívne športové podujatia – olympiáda a majstrovstvá sveta vo futbale – rozpočet ráta s nižšími príjmami z reklamy než v roku 2025. Celkovo jeho očakávania ohľadom príjmov z reklamy sú oveľa väčšie, v porovnaní s predloženými východiskami rozpočtu. Podľa Machalu sa menil zákon aj preto, aby sa STVR vytvoril väčší priestor na mediálnom trhu.

Je to paradox, ktorý odhalil širší problém: STVR dnes nedokáže konkurovať v online priestore, kde sa reklama presúva. Štátne podniky navyše výrazne obmedzili inzerciu, čo síce znížilo plytvanie verejnými prostriedkami, ale súčasne ochudobnilo rozpočet STVR.

Machala pritom nevolal po návrate k neefektívnym výdavkom, ale po priorite pre verejnoprávne médium: ak štát inzeruje, malo by to robiť najmä tam, kde ide o službu občanom, nie o súkromný zisk mediálnych holdingov. Očakáva vyššiu aktivitu dcérskej spoločnosti Média STVR pri napĺňaní očakávaných príjmov z reklamy.

Eva Koprena, členka Rady STVR zodpovedná za televízne vysielanie prišla s konkrétnym návrhom, kde by mohla STVR ušetriť. Podľa nej verejnoprávna televízia zbytočne míňa na  systém zahraničných spolupracovníkov spravodajstva, ktorí podľa nej často nevysielajú z terénu, ale z obyvačky, čo je v televíznom médiu „neakceptovateľné“, pretože „televízia je o obraze“. Koprena preto navrhla, aby STVR zrušila paušálne odmeny externým spolupracovníkom a namiesto toho využila mladých redaktorov zo zahraničnej redakcie, ktorí dokážu reportáže spracovať profesionálne aj bez zbytočných výdavkov. Podľa nej by takýto krok priniesol reálne úspory a vyššiu kvalitu spravodajstva.

Zmierlivý, no vecný a konštruktívny tón priniesol do diskusie o rozpočte Juraj Štaffa, nový člen Rady STVR. Pripomenul, že Rada aj manažment stoja na jednej lodi – všetci chcú, aby STVR napredovala, len každý problém vidí z iného uhla. Zdôraznil, že bez manažérskeho prístupu a firemného spôsobu riadenia sa inštitúcia nikam neposunie. Vo svojom príspevku pomenoval osem spoločných priorít, ktoré v diskusii zaznievali – zoštíhlenie organizácie, profesionalizácia, zvýšenie príjmov z reklamy, obmedzenie externej výroby, rozvoj online, využívanie európskych fondov, programová modernizácia a schopnosť konkurovať komerčným médiám. Podľa Štaffu sa STVR musí stať príťažlivou pre diváka aj pre inzerenta, čo však nie je možné bez profesionality. A tú možno dosiahnuť len vtedy, keď sa zníži byrokratická nadstavba a zostávajúci kvalitní pracovníci budú primerane odmeňovaní.

STVR zaostáva v online. Flašíková chce prelomiť bariéru archívu

Vedenie STVR si problém uvedomuje. Generálna riaditeľka Martina Flašíková počas rokovania priznala, že STVR zaostáva v digitálnej oblasti, a to nielen v predaji reklamy, ale aj v prístupe k divákovi. Komerčné médiá dokázali presunúť časť svojho vplyvu do online priestoru – prostredníctvom streamov, podcastov, interaktívnych formátov a algoritmického zdieľania obsahu. STVR naopak zostala technologicky aj obsahovo „viazaná na terestriál“.

Jedným z cieľov, na ktorom Flašíková podľa svojich slov pracuje už od leta, je sprístupnenie archívu STVR online – teda vytvorenie digitálnej platformy, kde by diváci mohli sledovať nielen aktuálne vysielanie, ale aj bohatý archív dokumentov, spravodajských cyklov, inscenácií a kultúrnych programov.

Je to krok, ktorý by mohol vrátiť STVR do hry o mladé publikum a zároveň vytvoriť nové možnosti pre príjmy z digitálnej reklamy.

Machala túto ambíciu podporil, ale zároveň upozornil, že rozpočtové položky zatiaľ neodrážajú skutočnú váhu digitalizácie – len 900-tisíc eur na online aktivity oproti 26 miliónom za terestriálne vysielanie cez Towercom. Podľa neho STVR zostáva technologicky ukotvená v starom modeli, hoci svet médií sa presúva do digitálu.

Ak sa Flašíkovej tímu podarí archív otvoriť a prepojiť ho s novými formátmi, môže to byť prvý viditeľný dôkaz, že STVR skutočne mení svoje fungovanie, nie len logo.

Spravodajstvo: zrkadlo nevyužitej šance

Najživšia časť rokovania Rady STVR sa týkala spravodajstva – témy, ktorá sa stala spoločným menovateľom viacerých výhrad členov Rady.

Problém otvoril štátny tajomník ministerstva kultúry Lukáš Machala, ktorý upozornil na sťažnosť ministerstva pôdohospodárstva k jednej z reportáží STVR. Podľa neho redaktori v príspevku porušili zásady etického kódexu novinára, používali hodnotiace prívlastky a celý materiál pôsobil skôr ako komentár než faktická informácia.

Machala zdôraznil, že nejde o ojedinelý prípad, ale o pretrvávajúci problém spravodajstva – týkajúci sa rovnako televízie aj rozhlasu: „Nie sme spokojní so spravodajstvom Slovenskej televízie ani so spravodajstvom Slovenského rozhlasu. Nie je objektívne, nie je vyvážené.“

Podľa neho prichádzajú výhrady k spravodajstvu aj od ústredných orgánov štátnej správy a ďalších inštitúcií, ktoré sa cítia byť poškodené tendenčným spracovaním tém a nepatričnými komentármi. Machala preto apeloval, aby vedenie STVR dôslednejšie pracovalo s redaktormi, vyžadovalo znalosť etického kódexu a uplatňovalo v praxi princípy nestrannosti a profesionality. „Naštudujte si etický kódex, lebo to, ako narábate s informáciami, je už na zamyslenie,“ odkázal novinárom.

Na nedostatok objektivity a redakčnej zodpovednosti pri výbere a spracovaní tém upozornil aj Martin Daňko. Ako príklad uviedol správu o údajnej nečinnosti polície voči problémom LGBTI komunity, ktorá bola zverejnená na sociálnej sieti STVR bez stanoviska polície – čím podľa neho vznikol skreslený obraz, že štát nereaguje a neplní si povinnosti. Druhým príkladom bola nadmerná medializácia drobných krádeží v hlavných správach, ktorá podľa Daňka môže mať neželaný spoločenský efekt – vytvára dojem, že krádeže sú bez následkov, a môže pôsobiť až ako „návod“. Vyzval preto redakciu, aby kritickejšie posudzovala vlastné témy a jazyk, overovala fakty a uvažovala o dôsledkoch správ. Zdôraznil, že verejnoprávne médium má niesť vyššiu mieru zodpovednosti než komerčné, pretože ovplyvňuje verejné vnímanie reality.

Eva Koprena – 17 rokov pôsobila v zahraničnej redakcii spravodajstva Slovenskej televízie – upozornila na jednostrannosť zahraničného spravodajstva STVR, najmä pri pokrývaní vojny na Ukrajine. Kritizovala, že redaktori systematicky oslovujú len českých alebo západných analytikov, zatiaľ čo iné relevantné pohľady – napríklad oficiálne stanoviská ruskej strany – v reportážach úplne chýbajú. Ako príklad uviedla materiál o pláne EÚ použiť zmrazené ruské aktíva pre Ukrajinu, v ktorom zazneli len vyjadrenia belgického premiéra, hoci ruské ministerstvo zahraničných vecí k téme vydalo oficiálnu reakciu. Koprena preto apelovala na vedenie spravodajstva, aby zahraničné správy prestali byť jednostranné a aby sa pri citlivých geopolitických témach dôsledne uvádzali postoje všetkých strán, nie iba jednej. Podľa nej sa tieto upozornenia opakujú už dlhšie, no zatiaľ nenastala žiadna viditeľná zmena.

Lukáš Machala uzavrel diskusiu rozsiahlym hodnotením stavu spravodajstva, ktoré označil za neprofesionálne, jednostranne negatívne a odtrhnuté od princípov žurnalistiky. Podľa neho dnešné médiá – vrátane verejnoprávnych – produkujú správy, ktoré „nemajú so žurnalistikou nič spoločné“, pretože sú formované aktivistickým myslením a ovplyvnené mimovládnymi vplyvmi už na úrovni univerzít. Najväčším problémom je podľa Machalu chronický negativizmus: správy prezentujú Slovensko ako krajinu plnú neúspechov, nefunkčných inštitúcií a neschopných politikov, čo vedie k frustrácii verejnosti a strate dôvery v štát. Varoval, že takýto mediálny obraz odrádza ľudí od verejného života – „už nikto nechce kandidovať ani za starostu“ – a spoločnosť to posúva na pokraj konfliktu. Machala preto vyzval na rýchlu nápravu spravodajstva, ktoré má byť nielen vyvážené, ale aj konštruktívne a schopné prinášať aj pozitívne príklady. Podľa neho v STVR pôsobia aj schopní redaktori, tí však musia dostať priestor, aby dokázali „potiahnuť zmenu“ – a to bez odkladu, nie o tri či štyri roky.

Obraz súčasného stavu spravodajstva  a čo s tým

David Lindtner ukázal na konkrétnom príklade – spornej reportáži o prerozdelení prostriedkov cez PPA – v čom spočívajú zlyhania spravodajstva a publicistiky STVR, čím fakticky doložil predchádzajúce výhrady Lukáša Machalu.

Reportáž podľa neho začala korektne, spracovaním tlačovej konferencie ministra, ktorá obsahovala konkrétne a overiteľné čísla. Následný redakčný materiál však podľa Lindtnera manipuloval s kontextom a používal neoverené zdroje a hodnotiace úsudky redaktora.

Jeho hlavná výhrada smerovala k spôsobu práce so „znalcami“ a „expertmi“ – niektorí z nich nemali preukázanú odbornosť, jeden dokonca odmietol byť menovaný. Takýto prístup podľa Lindtnera otvára priestor pre tendenčné tvrdenia bez možnosti overenia. Poukázal aj na nevhodný výber komentátorov: ako príklad uviedol redaktora, ktorý je profilovaný na športové spravodajstvo, no v tejto reportáži vystupoval ako analytik k agende Pôdohospodárskej platobnej agentúry.

Zvlášť kriticky hodnotil, že STVR citovala komentár analytika z portálu, ktorý označil za ideologicky zaujatý. Výsledkom boli podľa neho formulácie presahujúce až do obvinení – napríklad „spájanie s korupciou“ – bez opory vo faktoch. Takéto spracovanie tém môže podľa Lindtnera nielen poškodiť reputáciu dotknutých inštitúcií, ale aj vystaviť samotnú STVR riziku právnych sporov.

Ak to STVR myslí so zmenou spravodajstva vážne, práve prípad, ktorý Lindtner rozobral, by mal byť impulzom pre okamžité opatrenia v oblasti kontroly kvality, práce so zdrojmi a redakčnej zodpovednosti. Základné kroky by mali zahŕňať:

Pravidlá pre výber a identifikáciu expertov – redakcia by mala vždy uvádzať kvalifikáciu citovaných „odborníkov“ a vyhýbať sa anonymným či neovereným zdrojom, najmä pri závažných tvrdeniach.

Odbornú primeranosť komentátorov – hodnotiť môžu len tí, ktorí majú pre danú tému preukázateľné odborné zázemie; športový redaktor nemá byť univerzálnym analytikom agropolitiky.

Transparentnosť v strihu a zostrihu – zásahy do materiálu nesmú meniť význam výpovedí ani „dokresľovať“ obviňujúci naratív; redakčné zásahy majú byť odôvodnené a spätne dohľadateľné.

Posilnenie právnej a faktickej supervízie – každé tvrdenie o korupcii či pochybení musí mať jasný skutkový základ alebo byť jednoznačne označené ako komentár.

Systematické etické vzdelávanie – STVR by mala pravidelne školiť redaktorov v zásadách nestrannosti, overovania faktov a rozlišovania medzi faktom a názorom.

Takéto kroky by neznamenali cenzúru, ale návrat k profesionalite, ktorú od verejnoprávneho média verejnosť právom očakáva.

Politika verzus realita

V diskusii sa ukázalo, že zmeny v STVR napredujú pomalšie, než verejnosť očakávala. Rýchlosť návratu k verejnoprávnosti nezodpovedá ani očakávaniam ministerstva kultúry, ktoré v Rade zastupuje štátny tajomník Lukáš Machala. Nie že by im Rada aktívne bránila – manažment aj členovia sú v zásade na jednej lodi – ale časť dlhoročných členov vníma novú situáciu skôr ako technickú úpravu zákona, než ako začiatok hlbšej premeny.

Túto skutočnosť podčiarkla aj reakcia Igora Galla na Machalovu výhradu, že očakával ambicióznejší rozpočet v oblasti príjmov z reklamy a cieľov vlastnej výroby vzhľadom na vysoký počet zamestnancov STVR. Gallo poznamenal, že „nová inštitúcia je nová len, pokiaľ ide o názov – veď v podstate aj samotný zákon je na 95 % to isté, čo bolo od vzniku RTVS“. Práve v tom však spočíva omyl: cieľom legislatívnej zmeny nebolo prečíslovanie paragrafov, ale vytvorenie priestoru na vnútornú obnovu a návrat k verejnoprávnemu poslaniu.

Táto šanca sa naplní nie novelami, ale odvahou, vôľou a profesionalitou – teda presne tým, čo STVR roky chýba a čo občania právom očakávajú.

Z rokovania Rady STVR sa dá vyčítať jedno – verejnosť nečaká kozmetickú, ale hodnotovú zmenu verejnoprávneho média. STVR má byť protiváhou komerčného mediálneho mainstreamu, nie jeho ozvenou. Má byť miestom, kde sa ľudia dozvedia fakty bez ideologického filtra, bez hodnotiacich úsudkov anonymných „expertov“, kde majú priestor všetky názory a kde slovo „verejnoprávny“ znova niečo znamená.

Zákon o STVR vytvoril rámec. Teraz je na vedení, redaktoroch a Rade, aby naplnili obsah. Pretože ak sa po roku a pol STVR nelíši od RTVS, nestačí meniť zákon – treba meniť prístup.