Kamery 7. novembra zachytili venezuelského prezidenta Nicolasa Madura, ako si podáva ruku so svojím francúzskym náprotivkom Emmanuelom Macronom, keď sa stretli na krátkom, ale úprimnom rozhovore na okraj klimatického samitu COP27 v Egypte, píše TRT World.

Toto stretnutie bolo široko zdieľané a komentované na sociálnych sieťach, keďže ľudia sa pýtali, či je to znamenie, že európski lídri, ktorých trápi rastúca energetická kríza, sa konečne zmierili s akceptovaním Madurovej vlády.

Macron patril medzi svetových lídrov, ktorí roky odmietali uznať ľavicového Madura za právoplatného vodcu Venezuely, ktorá má najväčšie preukázané zásoby ropy na svete s viac ako 300 miliardami barelov.

“Európa, najmä Francúzsko, potrebuje ropu a Maduro potrebuje peniaze,” hovorí Ronald Mayora Synnes, docent sociológie na nórskej univerzite v Agderi.

“Vojna na Ukrajine mala neočakávané a nepriame pozitívne dôsledky pre Venezuelu, ktorej ekonomika zápasí s problémami,” hovorí pre TRT World.

Účty za energie pre spotrebiteľov na celom svete od februára, keď ruskí vojaci vstúpili na Ukrajinu, neustále rastú.

Európa, ktorá pred vojnou dovážala väčšinu zemného plynu z Ruska, čelí po zastavení dodávok plynu vážnemu nedostatku energie. Existujú obavy, že situácia sa ešte zhorší, keďže v nadchádzajúcich týždňoch sa ochladí.

Rusko je druhým najväčším vývozcom ropy. USA viedli spojencov vrátane Spojeného kráľovstva a Európskej únie k tomu, aby uvalili na Rusko rozsiahle hospodárske sankcie vrátane sankcií na vývoz energie.

Synnes hovorí, že len týždeň po tom, ako Washington zakázal nákupy ruskej ropy, bola vo Venezuele delegácia amerických diplomatov, aby rokovala s Madurovou vládou.

Takéto stretnutie bolo do konca minulého roka nepredstaviteľné, keďže obe strany nemali diplomatické spojenie od roku 2018, keď sa USA rozhodli uznať venezuelského opozičného kandidáta Juana Guaidóa za prezidenta juhoamerickej krajiny, tvrdí Synnes.

Tento rok Taliansko už nakúpilo od Venezuely viac ako 3 milióny barelov ropy v rámci dohody o výmene ropy za dlh schválenej USA.

Produkcia ropy vo Venezuele drasticky klesla z maximálnej úrovne viac ako 3 mil. barelov denne (bpd) v 90. rokoch minulého storočia na súčasných pol milióna bpd, keďže krajina nebola schopná investovať do svojej ropnej infraštruktúry. Venezuela v súčasnosti vyváža 450 000 bpd, pričom väčšina ropy smeruje do Číny.

Včasný kompromis

Madurova vláda aj opozícia sa snažia zmierniť hospodárske sankcie voči Venezuele pred prezidentskými voľbami, ktoré sa majú konať v roku 2024.

Najmä opozícia má pred sebou veľa práce, ak chce očistiť svoj záznam, keďže v priebehu rokov nabádala Washington, aby potrestal Madura zahraničnými hospodárskymi obmedzeniami.

Mnohí Venezuelčania považujú opozíciu za zodpovednú za hospodárske bolesti, ktorým čelia, hovorí Synnes, ktorý v rámci svojho výskumu absolvoval cestu do tejto juhoamerickej krajiny a viedol rozsiahle rozhovory s miestnymi obyvateľmi.

“Ľudia chcú riešenie svojich hospodárskych problémov. Chcú však miestne riešenie. Nechcú zahraničné zásahy alebo to, aby ich ropnú spoločnosť prevzala nejaká iná krajina.”

Tridsaťsedemročného Guaidóa, ktorého od prezidentských volieb v roku 2018 podporujú západné krajiny, vymenovali USA za šéfa spoločnosti Citgo, ktorá je cennou venezuelskou spoločnosťou.

Citgo, dcérska spoločnosť venezuelského štátneho ropného gigantu PDVSA, vlastní sieť ropovodov, čerpacích staníc a rafinérií v USA.

Bola hlavným zdrojom príjmov Caracasu predtým, ako Washington nariadil zabaviť jej prevádzky a odovzdať ju dozornej rade zloženej z venezuelskej opozície.

Zmiernenie sankcií je tiež na prvom mieste programu Nórskom sponzorovaného procesu rokovaní medzi Madurovou vládou a opozíciou, hovorí Synnes.

Skrytá ruka

Venezuelská ekonomika závislá od ropy sa po páde cien energií v polovici roka 2014 dostala do voľného pádu a počas nasledujúcich 48 mesiacov klesla o 70 %.

Keďže vláda bola nútená zrušiť sociálne projekty, hnev verejnosti narástol a v rôznych mestách vypukli protesty.

K hospodárskym problémom Venezuely prispeli aj finančné sankcie, ktoré Washington uvalil po Madurovom víťazstve v prezidentských voľbách v roku 2018.

Neprešiel deň, aby sa v západnej tlači neobjavili články o tom, ako Venezuelčanom došiel toaletný papier a ľudia sa snažili zohnať lieky pre svoje deti.

Opozičný líder Guaidó, istý si mediálnym pokrytím, sa dokonca objavil na vojenskej základni v Caracase a tvrdil, že stojí na čele vojenského prevratu proti Madurovi. Pokus o prevrat sa skončil neúspechom.

Venezuelská armáda zohráva dôležitú úlohu v záležitostiach krajiny vrátane ropnej spoločnosti PDVSA.

Madurovi sa podarilo udržať armádu na svojej strane čiastočne vďaka najdlhšie slúžiacemu členovi jeho kabinetu, ministrovi obrany Vladimirovi Padrinovi Lopezovi.

“Padrino je veľmi dôležitá osoba a má podporu mnohých skupín v armáde. Dokonca aj Guaidó sa pokúsil o prevrat v domnení, že Padrino ho podporí. To sa však nestalo,” hovorí Synnes.