Môj profil 
Predplatné
Bratislava 13. marca (TASR/HSP/Foto:TASR)
Prečítajte si stručnú chronológiu udalostí, ktoré viedli k vyhláseniu samostatného Slovenského štátu
Od vyhlásenia tzv. slovenského štátu uplynie vo štvrtok 14. marca 74 rokov.
K vyhláseniu samostatnej vojnovej Slovenskej republiky prišlo v roku 1939 po návrate Jozefa Tisa z Berlína, po demisii vlády premiéra Karola Sidora a hlasovaní poslancov na mimoriadnej schôdzi slovenského snemu.
Prinášame vám výberovú chronológiu historických udalostí, ktoré predchádzali vzniku Slovenského štátu.
4. 3. 1938 – Hlinkova slovenská ľudová strana (HSĽS) predložila v Prahe senátu návrh na riešenie česko-slovenských vzťahov v spoločnom štáte, požadujúci aj uznanie osobitného slovenského národa a ustanovenie slovenského parlamentu.
2. – 13. 3. 1938 – Nacistické Nemecko zabralo Rakúsko, čím sa Slovensko ocitlo priamo na hraniciach Tretej ríše.
15. 3. 1938 – Československý prezident Edvard Beneš odmietol diskutovať o autonómii Slovenska.
19. 8. 1938 – V Prahe poslanci HSĽS predložili Národnému zhromaždeniu návrh zákona o autonómii Slovenska.
12. 9. 1938 – V Norimbergu na zjazde Nemeckej národnosocialistickej strany sa Adolf Hitler ultimatívne dožadoval práva na sebaurčenie pre tri a pol milióna Nemcov v ČSR.
14. 9. 1938 – Konrad Henlein v osobitnom vyhlásení požiadal o odstúpenie českého pohraničia Nemecku.
23. 9. 1938 – Vláda ČSR vyhlásila všeobecnú mobilizáciu a odmietla požiadavky na odstúpenie pohraničia s prevažujúcim nemeckým obyvateľstvom.
26. 9. 1938 – Noví slovenskí ministri predložili na zasadnutí vlády slovenské národné požiadavky.
29. – 30. 9. 1938 – Predstavitelia Nemecka, Veľkej Británie, Francúzska a Talianska v Mníchove podpísali dohodu, na základe ktorej musela ČSR odstúpiť Nemecku pohraničie s prevažujúcim nemeckým obyvateľstvom a nastolila sa aj požiadavka riešiť otázky maďarskej a poľskej menšiny (mníchovský diktát).
1. 10. 1938 – Vláda ČSR prijala mníchovský diktát a poľské územné nároky, čím sa Poľsku odstúpilo 221 štvorcových kilometrov územia Slovenska.
5. 10. 1938 – Prezident Edvard Beneš abdikoval.
6. 10. 1938 – Na stretnutí popredných politických predstaviteľov Slovenska v Žiline, zorganizovanom vedením HSĽS, bolo prijaté vyhlásenie o autonómii Slovenska. Ešte v ten istý deň pražská vláda vymenovala Jozefa Tisa za ministra pre správu Slovenska.
7. 10. 1938 – Pražská vláda vymenovala ďalších štyroch slovenských ministrov.
9. 10. 1938 – Päťčlenná prvá autonómna vláda Slovenska na čele s Jozefom Tisom sa v Bratislave slávnostne ujala moci.
22. 11. 1938 – V Prahe prijalo Národné zhromaždenie ústavný zákon o autonómii Slovenska.
30. 11. 1938 – Národné zhromaždenie zvolilo v Prahe za československého prezidenta Emila Háchu.
18. 12. 1938 – Uskutočnili sa voľby do slovenského snemu.
18. 1. 1939 – V Bratislave sa konalo prvé zasadnutie slovenského snemu.
20. 1. 1939 – Prezident Emil Hácha vymenoval novú, šesťčlennú vládu Slovenska na čele s Jozefom Tisom.
12. 2. 1939 – Skupina popredných českých politikov sa na podnet generála Aloisa Eliáša stretla v Nouzove pri Unhošti a dohodla sa na potrebe vojenského zákroku na Slovensku.
21. 2. 1939 – Premiér Jozef Tiso predniesol programové vyhlásenie slovenskej vlády, ktoré proklamovalo budovanie slovenského štátu slovenským národom.
1. 3. 1939 – V Prahe na zasadnutí ministerskej rady českí predstavitelia odmietli viaceré slovenské požiadavky, vrátane finančných, a žiadali, aby sa slovenská vláda otvorene vyjadrila, či chce zotrvať v spoločnom štáte.
9. 3. 1939 – Na zasadnutí česko-slovenskej vlády jej predseda Rudolf Beran obvinil slovenských ministrov z protištátneho separatizmu. Tajná polícia najprv zadržala Karola Sidora, potom ho odviedla k prezidentovi, ktorý mu oznámil, že pozbavil úradu predsedu slovenskej vlády Jozefa Tisa a ďalších troch slovenských ministrov, čím moc prešla na ministra Pavla Teplanského.
9.-10. 3. 1939 – České velenie armády a žandárstva začalo večer 9. marca na Slovensku násilnú akciu, realizovanú pod stanným právom, vyhláseným v Banskej Bystrici divíznym generálom Bedřichom Homolom. V Bratislave vojsko v súčinnosti so žandármi obsadilo policajné riaditeľstvo, vládnu budovu, rozhlas a ďalšie verejné budovy. Boli internovaní poprední zástancovia rýchleho osamostatnenia Slovenska. Hoci akcia sa mala uskutočniť bez použitia zbraní, pri nepokojoch 10. marca došlo k streľbe. Incident v Bratislave si vyžiadal dva ľudské životy.
10. 3. 1939 – Výkonný výbor predsedníctva HSĽS na čele s Jozefom Tisom v Bratislave odsúdil Prahou riadenú akciu armády a žandárstva na Slovensku. Po rokovaní predsedníctva slovenského snemu odcestoval predseda snemu Martin Sokol do Prahy s ústretovými návrhmi.
11. 3. 1939 – Prezident Emil Hácha vymenoval novú, sedemčlennú slovenskú vládu na čele s Karolom Sidorom bez Jozefa Tisa.
12. 3. 1939 – Slovenský premiér Karol Sidor odmietol požiadavku nemeckých vyjednávačov na okamžité osamostatnenie Slovenska.
13. 3. 1939 – Po opakovaných nemeckých žiadostiach ústavní a politickí predstavitelia Slovenska rozhodli, aby do Berlína odcestoval Jozef Tiso. V Berlíne nemecký minister zahraničných vecí Joachim von Ribbentrop a osobne nemecký kancelár Adolf Hitler vyvíjali na Tisa nátlak na okamžité vyhlásenie slovenského štátu. Toto Tiso odmietol urobiť. Telefonátmi s Bratislavou a Prahou zariadil, aby prezident Emil Hácha na nasledujúci deň zvolal slovenský snem.
14. 3. 1939 – Po informácii Jozefa Tisa o jeho rozhovoroch v Berlíne slovenský snem, zvolaný na mimoriadne zasadnutie prezidentom Emilom Háchom, prijal demisiu vlády Karola Sidora a odhlasoval vyhlásenie samostatnej Slovenskej republiky tzv. slovenského štátu.
.jpg)
.JPG)
