Kým vo väčšine suverénnych štátov (USA, Rusko, Maďarsko) sú štátnymi orgánmi a verejnosťou kontrolované agentúry financované zo zahraničia, u nás – najmä Open Society Fund finančného podvodníka G. Sorosa- určujú politický vývoj a teda aj priority štátnej politiky. Privatizácia štátneho majetku, postupná likvidácia dôchodkového systému, dostupnej zdravotnej starostlivosti, hlúpnutie vo vzdelávacom systéme, dekadentná vykorenená kultúra, rozklad tradičnej rodiny a propaganda čudných koncepcií regulácie populácie genderpropagandy, LGBT a eutanázie – to sú len vybrané projekty realizované týmito agentúrami (nielen) na Slovensku.
Schopní mladí manažéri, najatí „filantropom“ s liberálnou víziou sveta, založenou na neobmedzenej vláde finančnej oligarchie, vytvorili na Slovensku atmosféru strachu a vlastnej moci. Stále viac si u nich kupujú štátne organizácie (ale aj súkromné ) inštitúcie „ochranu“. Pod ich selektívnou ochranou funguje na Slovensku nielen štát, ale aj mafiánske štruktúry šedej ekonomiky. Napríklad Tipos „venoval“ pol miliardy Sorosovým nadáciám. A kúpil si tak imunitu pre svoj manažment. Nikto už nenájde v médiách žiadnu zmienku o tejto spoločnosti. Túto imunitu nemôžu využívať „neplatiči“ . Ešte si pamätáme, ako inak lojálny, minister zahraničia bol zastrašený vymyslenou kauzou loga predsedníctva v EÚ. Dnes už nájdete tretí sektor v prehľade ministerstvom zahraničia podporovaných projektov. Rovnaký obraz uvidíte aj v agende „menšinovej“ politiky MZV. Takto selektívne sú korumpovaní štátni úradníci a funkcionári. Súkromné médiá, finančné inštitúcie, tajná polícia s audítormi „dodávajú“ informácie „tretiemu sektoru“ a spätne realizujú jeho diskreditačné a likvidačné kampane.
Bezprostredným impulzom k zamysleniu sa nad kolobehom strachu, organizovanom bielymi goliermi v treťom sektore, bolo vyhlásenie premiéra Roberta Fica 22.3.2017 v TA3. Propaguje projekt tzv. zaručenej „minority“ štátu. Jeho podpredseda vymyslel obranu korupčných mechanizmov pri rozdeľovaní európskych dotácií tým, že sa v riadiacich a kontrolných orgánoch jednotlivých programov nahradia štátom nominovaní odborníci, zástupcami „tretieho sektora“ (rozumej rôznych zahraničných „transparencií“). Teda namiesto predstaviteľov orgánov, ktoré vznikli na základe volieb, budú rozhodovať nikým nevolení, čudným spôsobom vybraní zástupcovia „tretieho sektora“. Ide o posledný klinec do rakvy demokratických volieb? Definítivne rezignujú volené štátne orgány pred alianciou médií a nevolených lobbystov zahraničných bánk a investorov?
Áno, je to tragédia. Áno, vyzerá to ako formálny koniec akejkoľvek (nedokonalej, skorumpovanej, manipulovanej) demokracie. Áno je to oficiálny začiatok spoločnosti riadenej nevolenými reprezentantmi globálnej finančnej oligarchie. Inštitucionalizácia chovného stáda humánnej civilizácie. (Predsa ovce „nevolia“ baču!).
Môžeme špekulovať, či je za tým záujem súkromných podnikateľov (parazitov verejných financií) ochrániť svoje korupčné mechanizmy za cenu odovzdania moci ( dojičom verejných financií je jedno, či ich manažujú volení alebo nevolení „politici“ – dôležité je udržať priestor pre nasmerovanie verejných prostriedkov na súkromné kontá). Alebo je v pozadí to, prečo majú v treťom sektore tak radi politikov so slabými stránkami (ostrakizovanou sexuálnou orientáciou alebo kostlivci v skrini)?
Zdá sa, že aj kauza okolo rušenia „amnestií“ má byť najmä politický odkaz: my (rozumej tretí sektor a médiá) rozhodneme, čo bude platné a čo nie. A nášmu rozhodnutiu nemôže čeliť ani prezident, ani Ústava.
Sorosov tretí sektor je na vrchole moci (nad vaším majetkom, vašou budúcnosťou, vaším osudom)!
Juraj Janošovský