Človek má skoro pocit, že keď zmiznú miliardy, tak je to vlastne len kultúrne špecifikum najhorúcejšieho kandidáta na vstup do EÚ. (A ako vieme, EÚ, chráni svoje hodnoty) Inak nič, čo by progresívnych mysliteľov malo rozhádzať. Tí sa rozhorčene a neomylne postavia na obranu Zelenského a jeho junty vždy, keď sa ich niekto opováži kritizovať. Také majú noty.

Ale skúste napríklad povedať, že sankcie nefungujú úplne podľa želaní bruselských expertov. Že viac poškodzujú európsky priemysel, ceny energií a bežných ľudí než ruský štátny rozpočet. V tej sekunde sa z vás stáva hybridná hrozba, dezolát, agent Kremľa.

V skratke: obhajovať neobhájiteľné kradnutie = citlivý humanistický prístup k napadnutej krajine.  Spochybniť efektivitu sankcií = extrémizmus a ohrozenie demokracie.

To už nie je dvojaký meter. To je olympijská disciplína.