Jezídovia žalujú Nemecko za nečinnosť pri stíhaní bojovníkov Islamského štátu

Berlín 29. mája 2019 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Michael Probst)

Organizácia zastrešujúca práva jezídskych žien podala žalobu na predstaviteľov nemeckej vlády za to, že neprijímajú bojovníkov Islamského štátu (IS) späť do vlasti a nestavajú ich pred súd. Informoval o tom v stredu denník Die Welt

Žaloba v súvislosti s marením trestu sa podľa informácií samotnej jezídskej organizácie týka ministerky spravodlivosti Katariny Barleyovej zo Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD) a ministra vnútra Horsta Seehofera z Kresťanskosociálnej únie (CSU).

Jezídi nemeckej vláde vyčítajú nečinnosť v súvislosti s príslušníkmi IS pochádzajúcimi z Nemecka, ktorí sa nachádzajú v zajatí v severnej Sýrii.

Hoci zástupcovia poloautonómnej kurdskej samosprávy v tomto regióne už viackrát ponúkli nemeckej vláde premiestnenie zajatých džihádistov za účelom ich trestného stíhania, tá sa ich však zdráha prijať naspäť.

Podľa informácií televíznych staníc NDR a WDR sa v zajatí kurdských síl na severe Sýrie nachádza momentálne najmenej 74 nemeckých bojovníkov Islamského štátu. Nemecká prokuratúra vydala na 21 z nich zatykač za podporu teroristickej organizácie a členstvo v nej a za spáchanie vojnových zločinov.

Viacerí nemeckí bojovníci IS sú podľa spomínaného jezídskeho združenia podozriví z toho, že sa podieľali na páchaní vojnových zločinov proti jezídskemu obyvateľstvu v Iraku.

Iracká jezídska komunita je izolovanou náboženskou menšinou. Jej náboženstvo je zmesou islamu, kresťanstva a zoroastrizmu. V minulosti bola táto starobylá komunita opakovane terčom prenasledovania zo strany miestnych vlád, ale aj útokov dobyvateľských armád.

Ministerstvo vnútra sa pre médiá vyjadrilo, že nemeckí militanti Islamského štátu majú právo na návrat do domovskej krajiny, kde sa za svoje činy musia zodpovedať pred trestným súdom. Nemecko však rešpektuje aj trestné stíhanie bojovníkov IS v štátoch, v ktorých spáchali trestné činy – pokiaľ budú zachované zákony právneho štátu, najmä čo sa týka trestu smrti, a bude umožnený konzulárny prístup k týmto osobám.

Ministerstvo však podotklo, že Kurdi nepredstavujú partnera na štátnej úrovni a preto nie je vzájomná spolupráca v oblasti trestnoprávnych záležitostí možná.