O dôležitosti tejto Správy sme písali v predošlých dieloch. Nakoľko to vyzerá tak, že aj po víkendových voľbách budú mať väčšinu v Európskom parlamente strany, ktoré podporujú dlhodobé ciele EÚ: uskutočnenie spravodlivej, ekologickej a digitálnej transformácie, pokračovanie v rozširovaní EÚ s cieľom podporiť väčšiu a odolnejšiu Európu a posilnenie obranných spôsobilostí na zabezpečenie mieru a stability v rámci európskych hraníc aj na medzinárodnej úrovni, architekti typu Enrica Letta budú mať zelenú a Európska komisia bude plniť úlohy a priority nimi definované. Preto je to dobrý čas na to, analyzovať ďalšiu kapitolu Správy Enrica Letta.

Jednotný trh na financovanie strategických cieľov

Ambiciózne ciele vyžadujú vyriešiť kardinálnu otázku, ako ich chce EÚ financovať. Kde na to vziať a kto bude znášať náklady? Už dnes odteká množstvo prostriedkov na vojenskú podporu Ukrajiny vo vojne s Ruskom. A jej obnova po skončení vojny zhltne ešte oveľa viac prostriedkov.

Čo navrhuje Enrico Letta na získanie potrebného množstva prostriedkov na naplnenie ambicióznych cieľov a súčasne, aby EÚ nepoľavila vo svojej podpore Ukrajiny? Navrhuje prijať európsky prístup k financovaniu, ktorý spočíva v kombinácii verejných a súkromných finančných zdrojov.

O takejto mobilizácii finančných zdrojov hovoril aj Róbert Fico v prejave pri príležitosti 20. výročia nášho vstupu do únie. Na rozdiel od Enrica Letta, premiér vnímal slovenský rozmer nedostatku finančných zdrojov. Nehovoril o ich potrebe kvôli naplneniu ambicióznych cieľoch EÚ, ale ako nevyhnutnosti pre naštartovanie slovenskej ekonomiky na trajektóriu jej rastu a sanovania investičného dlhu, ktorý sme si na Slovensku za posledné roky vytvorili.

Enrico Letta hovorí o mobilizácii súkromného kapitálu vytvorením únie úspor a investícii, to znamená o prehĺbení integrácie. Tentoraz by sa členské štáty mali vzdať suverenity v oblasti úspor a investícií. Od úplnej integrácie finančných služieb si sľubuje udržanie súkromných úspor v Európe a prilákanie ďalších zdrojov zo zahraničia.

Za rizikové pre jednotný trh považuje ponechanie kompetencie rozhodovať o štátnej pomoci členským krajinám, nakoľko to síce umožňuje štátom prekonať krízy, ale vedie to k narúšaniu hospodárskej súťaže. Štáty by podľa Enrica Letta mali z verejných zdrojov určených na štátnu pomoc viac financovať celoeurópske iniciatívy.

Mobilizácia súkromných zdrojov a prísnejšia regulácia štátnej pomoci vytvorí podľa Letta priestor pre európske verejné investície.

V Európskej únii sa nachádza neuveriteľných 33 biliónov eur súkromných úspor, ktoré sú prevažne uložené na bežných účtoch (34,1 %). Namiesto toho, aby bolo toto bohatstvo využívané pre potreby EÚ, končia tieto zdroje v americkej ekonomike, v rukách amerických správcoch aktív. Aby tieto prostriedky zostali v Európe, je potrebné rozvinúť atraktívny a efektívny finančný trh v rámci EÚ.

„Finančná integrácia v rámci jednotného trhu zostane nedosiahnuteľná, pokiaľ nebude jasné, že takáto integrácia neslúži len samotnému finančnému sektoru, ale je rozhodujúca pre financovanie spoločných cieľov“, tvrdí vo svojej správe Enrico Letta.

Európska komisia odhaduje, že len naplnenie cieľov zeleného údelu vyžaduje ročné investície v hodnote 620 mld. EUR. Najnákladnejšou výzvou je bezemisný priemysel. Pričom 40% produkcie by malo byť bezemisným priemyslom zabezpečené do roku 2030.

Rovnako ako naši progresívci vidí Enrico Letta v prechode na bezemisný ekosystém príležitosť pre EÚ stať sa lídrom v globálnom meradle. Zároveň napĺňanie cieľov zeleného údelu znižuje náklady spojené s hospodárskymi stratami spôsobenými zrýchľujúcimi sa klimatickými zmenami. No a v hre je aj reputácia EÚ, ktorú by nesplnenie vlastných cieľov ohrozilo. Ak nás budú viesť naďalej tí, ktorí nás k týmto nesplniteľným cieľom zaviazali, tak tí si len veľmi ťažko dokážu priznať, že sa mýlili.

Podľa Enrica Letta bez únie úspor a investícií mega ciele záväzky nedáme.

Enrico Letta vo svojej správe dáva návod, definuje nástroje a vytýčil aj cestovnú mapu na vytvorenie ekosystému pre európske investície. Vníma 3 oblasti, ktoré vyžadujú okamžitú akciu: ponuka kapitálu, dopyt po kapitáli a inštitucionálny rámec a trhová štruktúra, ktorými sa riadi pohyb tohto kapitálu.

Za nevyhnutné považuje vytvorenie burzy cenných papierov pre Deep-Tech technológie (umelá inteligencia, kvantová technológia alebo biotechnológia), ktoré môžu zdvihnúť vlnu inovácií. Dnes v EÚ chýba finančná podpora pre Deep-Tech Start-Upy. Nakoľko sú vysokorizikové a predstavujú investíciu s dlhodobou návratnosťou, obchodovanie na tejto burze by bolo umožnené len penzijným fondom a veľkým spoločnostiam spravujúcim aktíva.

Zavedenie digitálneho eura považuje za nevyhnutnosť, nakoľko bankovky a mince – ktorých používanie klesá a ktoré sú jedinou súčasnou formou peňazí centrálnej banky so zákonným platidlom dostupnou širokej verejnosti – nemôžu samy o sebe podporovať hospodárstvo EÚ v digitálnom veku.

Dnes sa odohráva 69% všetkých digitálnych transakcií v eurozóne prostredníctvom mimoeurópskych subjektov, nakoľko na tieto absentuje európska platobná schéma.

Neexistenciou digitálneho eura podľa Enrica Letta hrozí oslabenie konkurencieschopnosti európskych bánk. Európskym občanom a spoločnostiam by ponúklo slobodu platiť (a byť platený) pomocou jednotného, verejného, bezpečného a široko akceptovaného verejného riešenia v celej eurozóne. Vidí jeho uplatnenie nielen v online transakciách, ale aj pri nákupoch v kamenných obchodoch a všetkých online, či off-line prevodoch. Uvádza, že základy pre úspech digitálneho eura sú pripravené. Je nevyhnutné, aby ECB a európski zákonodarcovia urýchlene pokročili v realizácii projektu.

Nevýhody spojené so zavedením digitálneho eura, ako je strata zvyškov slobody občana v okamihu, keď EÚ bude vedieť o každej jeho finančnej transakcii a bude určovať, čo si ten ktorý občan za svoje digitálne euro kúpi alebo nie v nadväznosti na jeho sociálny kredit, Enrico Letta nepíše.

Za  nemenej dôležité považuje autor Správy zníženie administratívnej záťaže pre podniky, harmonizácia pravidiel štátnej pomoci a urýchlenie posudzovania opatrení štátnej pomoci, aby sa uľahčil prístup k podpore všetkým, najmä však malým a stredným podnikom. EÚ a jej členské štáty musia spolupracovať na zefektívnení procesov štátnej pomoci.

Ďalšie faktory, ktoré by mali priniesť viac investícií k naplneniu cieľov únie sú zakotvenie obehového hospodárstva na jednotnom trhu, lepšie využívanie transparentných, udržateľných a konkurencieschopných procesov verejného obstarávania a posilnenie administratívnych kapacít vnútroštátnych správnych orgánov.

Za prioritu považuje autor Správy prechod únie ako celku od lineárneho ekonomického modelu “vyťažiť – vyrobiť – použiť – vyhodiť” k obehovému modelu hospodárstva, ktorý rieši základné faktory zmeny klímy a zmierňuje riziká spojené so závislosťou od autoritárskych režimov, krehkých dodávateľských reťazcov a nestabilných trhov s komoditami. Kľúčovým musí byť dôsledné vykonávanie nariadenia o ekodizajne trvalo udržateľných výrobkov, najmä jeho kritérií re charakteru pre jednotlivé výrobky.

Nakoľko 20 % európskeho územia a 30 % jeho obyvateľstva trpí každoročne nedostatkom vody, vodné hospodárstvo považuje za jedno z odvetví celoeurópskeho významu.

Ďalšou oblasťou, kde požaduje plnú integráciu na jednotnom trhu je verejné obstarávanie. Len tak sa podľa Enrica Letta dá využiť jeho plný potenciál. Hlavným kritériom pri verejnom obstarávaní je cena zákazky. Kvalita je až na 2. mieste. Časový rámec od začiatku rozhodovacieho procesu po zadanie zákazky bol v roku 2021 v priemere neúnosných 96 dní. Ako jednu z možností zjednotenia verejného obstarávania zvažuje aj  stálu online platformu pre prípadné spoločné obstarávanie 27 členských štátov EÚ. Pri obstarávaní v oblasti inovácií by mali verejní obstarávatelia okrem ceny, požadovať produkty založené na spoločných normách a interoperabilite.

Autor operuje s pojmom digitálne verejné obstarávanie. Ide o obstarávanie, ktoré by sa malo štandardne uplatňovať na základe štandardných a digitálne overiteľných poverení, čo je možnosť, ktorú teraz otvára peňaženka EÚ. To uľahčí prístup k verejným súťažiam subjektom rôznej veľkosti v celej Európskej únii.

Nakoniec vníma ako nevyhnutnosť posilniť administratívne kapacity na dosiahnutie schopnosti realizovať politiky EÚ, vykonávať právne predpisy EÚ a efektívne spravovať finančné prostriedky EÚ je ďalším dôležitým faktorom posilnenia samotného jednotného trhu. To znamená, že realizácia jednotného trhu úspor a investícií je spojené s navýšením počtu euroúradníkov. Na zefektívnenie verejnej správy požaduje na úrovni EÚ zavedenie nástroja na posilnenie spolupráce a odbornosti európskych správ (PEACE).

Závery

Kreslá Európskeho parlamentu budú väčšinovo obsadené tými istými subjektami ako v minulom období. Subjektami, ktoré vytvorili megalomanské ciele zeleného údelu a digitálnej transformácie vyžadujúce hlbšiu integráciu. Napriek tomu, že svoje pozície posilnili aj euroskeptické, suverenistické subjekty, bude sa parlamentná väčšina len s veľkou nevôľou týchto cieľov vzdávať, lebo by utrpela reputácia ich tvorcov. Najbližšie mesiace ukážu, či sa na pôde parlamentu vytvorí dostatočná protiváha, ktorá dokáže pôvodné ciele aspoň korigovať.

V opačnom prípade nás v krátkom čase čaká vytvorenie únie úspor a investícii z pera Enrica Letta a s ním spojené zavedenie digitálneho eura v eurozóne, o ktorom nám dnes architekti nového jednotného hovoria len samé marketingové rečičky.

Prečítajte si tiež:

Piata sloboda: Čo získame, čo stratíme?