Premiér tým potvrdil, že ide o dôležitý strategický dokument, ktorý si zaslúži našu pozornosť. Správu do slovenského mediálneho priestoru priniesli Hlavné Správy (po mimoriadnom zasadnutí Európskej rady tu a tu).
Premiér vo svojom vystúpení k téme budúceho jednotného uviedol, že táto správa naznačuje množstvo krokov, o ktoré sa spájajú s našim fungovaním na jednotnom trhu únie. „Dámy a páni, je obrovským predmetom kritiky to, ako nie sme schopní získať dostatok finančných zdrojov v Európskej únii na financovanie vlastných potrieb. Ako obrovské množstvo financií odchádza z Európskej únie a končí predovšetkým na iných trhoch, osobitne v Spojených štátoch“, upozornil Robert Fico. „Je to naša neschopnosť, že nie sme schopní ponúknuť také produkty na úrovni Európskej únie, že ľudia, firmy, kapitál tu zostane a bude používaný na naše projekty. Ďalej uviedol, že túto myšlienku, ktorá vznikla na pôde Európskej rady víta a že nie náhodou sa na Slovensku rozbehla diskusia (písali sme o tom tu) o tom, čo ideme urobiť, aby sme na Slovensku okrem zdrojov, ktoré máme v štátnom rozpočte, v európskych fondov, možných zahraničných investíciách, v PPP projektoch, či v pláne obnovy, dokázali zmobilizovať ďalšie domáce zdroje. „Jediné, čo môžeme urobiť, ponúknuť atraktívne finančné produkty pre 2. dôchodkový pilier a ponúknuť atraktívne finančné produkty pre ľudí, aby bolo pre nich výhodnejšie investovať svoje peniaze napríklad do infraštrukturálnych projektov na Slovensku, ako nechať si tieto peniaze na bankových účtoch, ktoré dohromady nič neprinášajú,“ pridal premiér. V ďalšom odmietol klamstvá a frázy o tom, že vláda ide siahnuť ľuďom na peniaze, ktoré do verejného priestoru vypúšťa opozícia. Vláda naopak chce dať ľuďom možnosť, aby sa ich peniaze zhodnotili lepšie oproti tomu, ako dnes zhodnocujú peniaze ľuďom DSSky alebo banky a zároveň, aby sa tieto zhodnocovali doma.
Okrem iného privítal diskusiu s Enricom Lettom aj na tému sociálneho aspektu budúceho jednotného trhu, aby sa na jeho zhodnotenie rozdeľovalo spravodlivejšie ako je tomu dnes, keď z neho profitujú najviac len veľkí hráči.
Vystúpenie Róberta Fica je skvelou príležitosťou pre nás dať do verejného priestoru 2. diel z analýzy Správy Enrica Letta o jednotnom trhu únie o tom, čo je piata sloboda. Čo na jednotný trh únie prinesie, prípadne rozprúdili diskusiu o tom, čo nám vezme, ako to už so slobodami EÚ chodí.
ENRICO LETTA: Oveľa viac než len trh: Piata sloboda na posilnenie výskumu, inovácií a vzdelávania na jednotnom trhu
Ako nebyť závislý na mimoeurópskych technológiách, bez ktorých nie je možné zabezpečiť ekonomický rast? Ako podporiť inovácie na realizáciu dlhodobých cieľov? Európska únia v súčasnosti disponuje rozsiahlym, ale nedostatočne využívaným fondom údajov, odborných znalostí a začínajúcich podnikov. Bez plného využitia existuje riziko, že z toto bohatstvo prídeme a nakoniec by prinieslo úžitok našej konkurencii (USA, Čína, India).
Podľa Enrica Letta len na jednotnom trhu únie, dokážeme náš inovačný, výskumný potenciál naplno využiť. Vyzýva na vytvorenie technologickej základne, na podporu znalostí a inovácií, a to tak, že jednotlivcom, podnikom a členským štátom poskytne potrebné zručnosti, infraštruktúru a investície.
Jednotný trh bol založený na štyroch základných slobodách: voľnom pohybe tovaru, služieb, osôb a kapitálu. Tieto základné slobody umožnili bezhraničnú spoluprácu ekonomických subjektov, ale aj jednotlivcom. Výzvy a príležitosti 21. storočia ukazujú, že tieto štyri slobody nestačia na plné využitie potenciálu Európskej únie v oblasti globálnych inovácií a znalostnej ekonomiky. Preto budúci jednotný trh prichádza s 5 slobodou.
Piata sloboda by mala zahŕňať niekoľko oblastí, medzi ktoré patria výskum, inovácie, údaje, kompetencie, znalosti a vzdelávanie. Konkurenčné prostredie pre bezhraničný výskum a nové obchodné modely, ktoré uprednostňujú investície do nových technológií, vyžadujú maximalizáciu zdieľania verejného záujmu a obmedzenie koncentrácie súkromnej hodnoty z údajov.
Piata sloboda teda presahuje rámec jednoduchého uľahčenia pohybu výstupov výskumu a inovácií v rámci jednotného trhu. Cieľom je zjednotiť samotný výskum a inovácie, aby sa tieto netrieštili a neduplikovali v jednotlivých členských štátoch.
Realizácia piatej slobody si vyžaduje mnohostranný prístup zahŕňajúci politické iniciatívy, zlepšenie infraštruktúry, rámce spolupráce a podpory inovácií, otvorenú vedu a digitálnu gramotnosť. V ďalšom Enrico Letta ponúka návody ako sa k 5. slobode v rámci EÚ dopracovať.
Cesta k piatej slobode
Kolektívna inteligencia dvadsiateho prvého storočia spája vedomosti a zručnosti ľudí, nové formy údajov a využíva silu technológií. Na dosiahnutie konkurencieschopnosti je nevyhnutné stimulovať inovácie a podporovať rozvoj subjektov celosvetového významu. Vytvorenie silnej európskej technologickej infraštruktúry si vyžaduje presun riadenia priemyselných politík na európsku úroveň a teda vzdanie sa tejto kompetencie národnými štátmi. Cieľom je podporiť len tie stratégie, ktoré vedú k napĺňaniu dlhodobých cieľov a na ne potom sústrediť súkromné investície. Podľa Enrica Letta bude bez prítomnosti významných európskych technologických korporácií Európa naďalej náchylná na hrozby v oblasti kybernetickej bezpečnosti, dezinformačné kampane a potenciálne vojenské konfrontácie.
Ďalšou výzvou je vytvorenie jednotnej európskej znalostnej databázy, digitálnej platformy, ktorá poskytne prístup k verejne financovanému výskumu, súborom údajov a vzdelávacím zdrojom. To dá možnosť občanom, výskumníkom a podnikom využívať bohaté poznatky a tým zrýchliť ďalší vývoj, nakoľko nebudú musieť všetci „vyvinúť koleso“, aby sa dostali ďalej. To by znamenalo začať na úrovni EÚ spolupracovať, aby boli významné subjekty EÚ schopné konkurovať na globálnom svetovom trhu. To bude vyžadovať ďalšiu harmonizáciu, rozumej európsku reguláciu predpisov na výmenu údajov, ich ochranu a investovať do spoľahlivej digitálnej infraštruktúry. Za kľúčové odvetvia, kde by malo dôjsť k zdieľaniu údajov považuje autor správy zdravotníctvo a hospodárstvo. Bude treba posilniť kybernetickú bezpečnosť prostredníctvom predpisov, noriem a postupov, ktoré chránia kritické infraštruktúry a údaje občanov.
Na urýchlenie inovácií, riešenie spoločenských výziev a posilnenie európskej konkurencieschopnosti musí EÚ aktívne podporovať verejno-súkromné partnerstvá v strategických oblastiach zameraných na výmenu poznatkov a zavádzanie inovácií s cielenou podporou malých a stredných podnikov (MSP) a začínajúcich podnikov. Výskumných pracovníkov k sprístupňovaniu ich výskumu, k zdieľaniu výsledkov a spolupráci by mal motivovať európsky rámec otvorenej vedy. Tento rámec musí definovať aj etické aspekty využívania umelej inteligencie.
Na zvýšenie mobility výskumných pracovníkov a inovátorov je potrebné rozšíriť zavedené programy, ako je napr. program veľkých výskumných štipendií „Marie Skłodowska-Curie actions (MSCA). Takéto programy obohacujú európske výskumné prostredie, podporujú výmenu poznatkov a sú kľúčom k dosiahnutiu skutočne integrovaného európskeho výskumného priestoru. Vďaka takýmto programom dokáže EÚ udržať talentovaných výskumníkov a inovátorov doma, čo považuje autor Správy za prioritu.
Celoeurópske programy zamerané na zvyšovanie digitálnych zručností a gramotnosti sú nevyhnutné na to, aby sa občania mohli plne zapojiť do znalostnej ekonomiky.
Autor považuje za dôležité vytvoriť nástroje monitorovanie neustáleho zdokonaľovania a zlepšovania uplatňovania piatej slobody. Sledovať, analyzovať a vyhodnocovať by sa mali výsledky inovácií, vplyv výskumu, ekonomické prínosy a spoločenský blahobyt.
Okrem toho musíme harmonizovať a jednotne uplatňovať právne predpisy vo všetkých členských štátoch, zjednodušiť byrokraciu, zabezpečiť nediskriminačný prístup k internetu. Tieto kroky vytvoria prostredie, v ktorom budú znalosti prúdiť voľnejšie.
Jednotný trh na posilnenie potenciálu EÚ v oblasti výskumu a inovácií
Piata sloboda na jednotnom trhu únie by mala podporiť vedecký výskum založený na zvedavosti, generovaní nápadov zdola nahor, výskum bez vonkajšej manipulácie.
Piata sloboda závisí od bezproblémovej mobility výskumných pracovníkov v rámci Európskej únie a mimo nej. Odstránením administratívnych a právnych prekážok podporujeme živú výmenu odborných znalostí a otvárame dvere jedinečným výskumným príležitostiam. Táto mobilita je nevyhnutná pre rozvoj globálne prepojenej a vysokokvalifikovanej vedeckej komunity.
Kľúčovým pilierom piatej slobody je posilnenie našich výskumných infraštruktúr. Uľahčením prístupu k laboratóriám, digitálnym platformám a špičkovému vybaveniu v celej Európe umožníme výskumníkom riešiť komplexné, multidisciplinárne výzvy dôležité pre našu spoločnú budúcnosť. Výskumná infraštruktúra jednotného trhu búra hranice štátov v tejto oblasti. EÚ by sa mala prioritne zamerať na dobudovanie spoločnej siete výpočtových zdrojov a superpočítačov, aby výskumníkom a podnikom – spĺňajúcim predpoklady zosúladené s verejnými záujmami – umožnila prístup ku kritickým kapacitám vysokovýkonnej výpočtovej techniky. Takáto sieť by uľahčila prelomové objavy v rôznych odvetviach a zabezpečila by konkurencieschopnosť Európy v globálnom prostredí.
Na plné využitie potenciálu piatej slobody je najdôležitejšie riešiť nedostatok investícií do výskumu a inovácií. Verejný aj súkromný sektor musia zosúladiť svoje stratégie financovania spoločných cieľov, ktorých cieľom je prekonať globálne problémy, ako je starnutie obyvateľstva a zmena klímy.
V snahe o vedecký pokrok, najmä v oblastiach náročných na zdroje, ako je umelá inteligencia a nástup kvantovej výpočtovej techniky, musí EÚ uprednostniť rozsiahle cezhraničné projekty s významným dopadom, ktoré môžu zmeniť rôzne odvetvia vrátane zdravotníctva, materiálovej vedy a kybernetickej bezpečnosti tým, že umožnia objavovanie nových liekov, vývoj pokročilých materiálov s prispôsobenými vlastnosťami a posilnenie metód šifrovania proti sofistikovaným kybernetickým hrozbám.
Údaje, umelá inteligencia a ďalšie aspekty
Znalostná ekonomika je postavená na využívaní informácií a vzdelávaní. Ak majú jednotlivci prístup k obrovskému množstvu informácií a názorov, je pravdepodobnejšie, že navrhnú inovatívne a kreatívne riešenia existujúcich problémov.
V takejto znalostnej ekonomike tí, ktorí majú voľný prístup k novému výskumu, čoraz presnejším údajom a efektívnejším technológiám, môžu rýchlejšie inovovať, zlepšovať svoje procesy a udržiavať si konkurencieschopnosť na globálnom trhu. Podstata piatej slobody preto spočíva v jej schopnosti uvoľniť potenciál údajov zabezpečením ich dostupnosti a zdieľateľnosti naprieč hranicami a sektormi v rámci EÚ.
Premiér uviedol, čo je dôležité: Inak bude mať EÚ obrovské problémy
Dôvera a bezpečnosť sú pre prosperujúce dátové hospodárstvo nevyhnutné. Piata sloboda vyzýva na spoľahlivé riadenie údajov, ktoré chráni osobné údaje a zároveň uľahčuje voľný tok neosobných údajov. Voľný pohyb údajov v rámci jednotného trhu by mohol viesť k budúcej digitálnej infraštruktúre, v ktorej sa údaje chránené mechanizmami na ochranu súkromia môžu využívať v aplikáciách umelej inteligencie a súkromné aj verejné služby v celej EÚ. To by mohlo podporiť integráciu naprieč sektormi – financie, energetika, maloobchod, telekomunikácie, zdravotníctvo, poľnohospodárstvo a potravinárstvo -, čo by v konečnom dôsledku prispelo k dosiahnutiu dokončenia jednotného trhu so službami.
Prístup k údajom a výpočtový výkon sú rozhodujúce pre vývoj riešení umelej inteligencie, ktoré sú robustné, škálovateľné a schopné riešiť komplexné spoločenské výzvy, od zdravotnej starostlivosti až po zmenu klímy. Podpora cezhraničnej spolupráce v rámci EÚ a umožnenie efektívnejšej spolupráce výskumníkov, podnikateľov a inštitúcií je nevyhnutná na riešenie mnohostranných výziev, ktoré AI predstavuje – ako sa uvádza v nedávnom Európskom akte o AI.
Piata sloboda by preto posilnila pozíciu EÚ ako vedúceho centra inovácií v oblasti UI vytvorením atraktívneho prostredia pre výskumníkov, začínajúce podniky a etablované spoločnosti.
Napokon piata sloboda zdôrazňuje význam transparentnosti pri vývoji a zavádzaní technológií AI. Podporuje zdieľanie osvedčených postupov, etických usmernení a noriem dodržiavania právnych predpisov. Táto transparentnosť je kľúčom k budovaniu dôvery v systémy UI.
Vzdelávanie bez hraníc
Európsky priestor vzdelávania – podpora spolupráce medzi členskými štátmi Európskej bude kľúčovým rozmerom piatej slobody.
Napriek značnému úsiliu a úspechu programu Erasmus+ pri podpore kultúrnych výmen a posilňovaní európskeho spoločenstva má stále príliš málo Európanov možnosť študovať v iných krajinách EÚ alebo kombinovať ponuky rôznych univerzít v rámci spoločného programu. S cieľom ešte viac podporiť nadnárodnú vzdelávaciu mobilitu Európska komisia navrhla projekt európskeho stupňa vzdelania.
Ako nový typ titulu by certifikoval spoločné vzdelávacie programy ponúkané skupinou vysokoškolských inštitúcií v rôznych európskych krajinách. Bol by založený na spoločných kritériách a ponúkal by viac možností štúdia na viacerých univerzitách v Európe. Po jeho zakotvení členskými štátmi do vnútroštátneho práva by sa odstránili administratívne a právne prekážky, s ktorými sa v súčasnosti stretávajú inštitúcie vysokoškolského vzdelávania pri snahe zostaviť spoločné študijné programy. Okrem toho by sa európsky titul mohol v nasledujúcich rokoch ďalej rozšíriť s cieľom vytvoriť európske programy pre špecifické disciplíny (napríklad inžinierstvo, vzdelávanie učiteľov, európske zdravotnícke profesie, IKT/I).
Nové príležitosti pre vzdelávanie aj pracovnú mobilitu, ktoré by sa otvorili na jednotnom európskom trhu sú potrebné na vyplnenie medzier v zručnostiach a na trhu práce a na využitie všetkých jeho príležitostí.
Pri realizácii tejto ambície bude mať ústredný význam 60 európskych univerzít, ktoré dnes existujú a sú podporované programom Erasmus+. Je nevyhnutné, aby boli podporované finančnými prostriedkami, ktoré zodpovedajú ich zásadnej úlohe pri transformácii európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania a zavádzaní európskeho diplomu. Skokový nárast na 10 miliónov EUR ročne pre každú alianciu, čo by v súčasnom spektre 60 aliancií predstavovalo 600 miliónov EUR ročne, by mohol výrazne posilniť rozvoj spoločných programov v širšom spektre odborov. Takáto investícia, predstavuje strategickú integráciu európskych, vnútroštátnych a regionálnych zdrojov.
Okrem toho musíme rozšíriť možnosti mobility na každého študenta a demokratizovať výmeny v oblasti vzdelávania v celej EÚ. Skúsenosť s mobilitou by mala byť neoddeliteľnou a povinnou súčasťou stredoškolského vzdelávania pre všetkých Európanov mladších ako 18 rokov v rámci iniciatívy “Erasmus pre všetkých / Erasmus pre stredné školy”. Cieľom tejto iniciatívy je zrovnoprávniť podmienky a zabezpečiť, aby mobilita nebola výsadou pre vybraných, ale základným právom pre všetkých, a tým posilniť zmysel pre európsku identitu a solidaritu. Naším cieľom je do roku 2030 normalizovať mobilitu študentov stredných škôl, ktorá sa bude opierať o harmonizované vzdelávacie systémy, posilnené programy odbornej prípravy učiteľov a zvýšené financovanie zo strany EÚ.
Tak si to zhrňme
Európska únia plánuje na jednotný trh dostať výskum, inovácie, výskum – piatu slobodu. Podporu dostanú programy celoeurópskeho významu, riešenie výziev ako starnutie obyvateľstva a klimatické zmeny. Celé to má podporiť mohutná digitálna infraštruktúra, ktorá umožní bezpečné zdieľanie údajov, výskumu naprieč EÚ. Umelá inteligencia by sa mala dostať pod kontrolu na európskej úrovni. Výskumníci na všetkých úrovniach by mali spolupracovať a nie si navzájom konkurovať. To by im umožnilo napredovať rýchlejšie a dosiahnuť konkurencieschopnosť na svetovom trhu s globálnymi hráčmi.
Predpokladom tejto hlbšej integrácie je harmonizácia predpisov a regulácia jednotného trhu v týchto oblastiach na úrovni EÚ. Piata sloboda podporí integráciu v ďalších sektoroch: financie, energetika, maloobchod, telekomunikácie, zdravotníctvo, poľnohospodárstvo a potravinárstvo.
V oblasti vzdelávania je na stole návrh na vytvorenie európskeho stupňa vzdelávania. Tento nový prestížny titul bude udeľovať 60 významných univerzít v EÚ. A tie môžu počítať aj s celoeurópskymi programami financovania. Nový jednotný trh by mal umožniť mobilitu vzdelávania už na úrovni stredných škôl.
Piata sloboda prinesie novú slobodu jednotlivcovi, zbúra hranice medzi štátmi EÚ v oblasti vzdelávania, inovácií a výskumu, čo by malo priniesť efektívnejšiu spoluprácu na úrovni EÚ. Nevyhnutným predpokladom je presun ďalších kompetencií a politík z národných štátov na európsku úroveň. Presun nevyhnutne znamená oslabenie národných štátov v oblasti inovácií, výskumu a vzdelávania.
Zaradenie novej slobody do rámca jednotného trhu znamená prehĺbenie integrácie. A teda viac únie, menej národnej suverenity. Na novom jednotnom trhu by to už nebol slovenský výskum. inovácie, znalosti, ale európsky, Čo predstavuje posilnenie EÚ a s tým ruka v ruke strata národnej identity v týchto oblastiach.
Zelenú dostanú programy na poslinenie digitálnej gramotnosti.
Prioritou je zabrániť odlivu mozgov z EÚ. A nie je pokrytecké vykrádať mozgy z krajín mimo EÚ (podporou legálnej či nelegálnej migrácie) a znemožniť tak rast týchto krajín?
Práve pri otázke vzdelávania treba byť opatrný vzhľadom na to, aké vzdelávacie ideologické programy sú do našich školských vzdelávacích programov z úrovne EÚ pretláčané už dnes.
Kým u nás chce vláda mobilizovať domáce finančné zdroje na dobudovanie základnej priemyselnej infraštruktúry, lebo máme v tejto oblasti priepastný investičný dlh, Európa na budúcom jednotnom trhu EÚ chce koncentrovať finančné zdroje EÚ do znalostnej ekonomiky a do veľkých projektov na riešenie globálnych výziev.
Prečítajte si tiež
Môj profil 
Predplatné
.jpg)
