Bratislava 2. júla 2018 (HSP/Foto:TASR/AP-Michael Sohn)
Inštitút pre verejné otázky predstavil minulý týždeň v rámci svojho dlhodobého projektu Digitálna gramotnosť na Slovensku 2018 štúdiu venovanú problematike robotov a robotizácie spoločnosti. Štúdia okrem iného ukázala aj to, že ľudia sa príchodu robotov trochu obávajú.
Prieskum na vzorke 1029 respondentov starších ako 17 rokov podľa analytika IVO a autora štúdie Mariána Velšica ukázal, že slovenská spoločnosť ako celok nie je na spolužitie s robotmi zatiaľ dostatočne pripravená.
Podľa prieskumu je bežná populácia v otázkach možností použitia robotov dosť dobre zorientovaná, hoci ide o pomerne sofistikovanú tému. Respondenti za kľúčovú výhodu robotov oproti človeku považujú hlavne ich pracovné zručnosti a schopnosti, ďalej to, že nemajú biologické potreby a obmedzenia ako človek, sú silní, neúnavní a ekonomicky výhodní.
Na druhej strane prieskum potvrdil aj pomerne silné obavy z ovládnutia človeka robotmi. Tie sa prejavujú napríklad želaním potlačiť ich autonómiu a ľudské vlastnosti. Robot by podľa drvivej väčšiny opýtaných mal vykonávať výhradne príkazy človeka a nerozhodovať sa podľa vlastnej vôle. Väčšina z nich nesúhlasí s tým, aby mohol chápať a vedieť vyjadrovať emócie ako človek, a dokonca nesúhlasí ani s tým, aby sa svojím vzhľadom podobal na človeka.
Väčšina ľudí si robotov vie predstaviť iba v úlohe domácich pomocníkov, šoférov či pilotov, bojovníkov alebo strážnikov, ale prekážalo by im ich použitie v obchode a službách, v administratíve, v oblasti zábavy, v práci, pri vzdelávaní či v sociálnych službách, skrátka tam, kde dochádza k sociálnym kontaktom. A už vôbec by ich nechceli v situáciách, ktoré sa týkajú zdravotníctva a rodiny (ako zdravotníci, lekári, opatrovatelia detí a pod.).
Veľké rozdiely vo vnímaní robotov sú medzi generáciami, keď – podľa očakávania – mladšia generácia je k robotom tolerantnejšia a staršia je oveľa konzervatívnejšia. Za problém mnohí považujú aj komunikáciu s robotmi, keď len niekoľko percent respondentov by sa k nim správalo rovnako ako k človeku. A iba malá menšina by robota vedela akceptovať ako nadriadeného.
V súčasnosti sa len niečo vyše tretiny opýtaných obáva negatívneho dopadu robotizácie na oblasť zamestnanosti, v dôsledku ktorého by mohli prísť o prácu. Hrozba, že roboti ľuďom „vezmú prácu“, sa menej týka riadiacich pracovníkov a tvorivých odborných pracovníkov ako sú lekári, pedagógovia, právnici, vedci, analytici, informatici, umelci a pod. Tiež s vyšším vekom pracovníkov pocit ohrozenia v tomto smere klesá. Avšak práca menej kvalifikovaných ľudí je čoraz viac automatizovaná, a preto sa títo oprávnene viac obávajú, že im roboti ich prácu vezmú. Reálne mnohým hrozí, že si budú už v nie príliš vzdialenej budúcnosti musieť na vlastné náklady zvyšovať kvalifikáciu.
Autor štúdie preto odporúča dbať na zvládnutie narastajúcej nerovnosti a na zabezpečenie dostatočného vzdelávania a rekvalifikácie najmä nízko kvalifikovaných pracovníkov, lebo robotov bude pribúdať, a s nimi aj ich používateľov, kvalifikovaného obslužného personálu a poskytovateľov doplnkových služieb.
Roboti sami osebe sú iste prínosom pre výkonnosť ekonomiky. Oslobodzujú ľudí od niektorých prác, často tých menej príjemných a inšpiratívnych, zvyšujú kvalitu, môžu zmenšiť potrebu dovážať pracovníkov zo zahraničia, atď. Lenže sú tu aj problémy, o ktorých štúdia nehovorí. Okrem obáv z ovládnutia ľudstva robotmi, ktoré zatiaľ patrí do oblasti sci-fi, je tu stará hrozba, že roboti ľudí pripravia o prácu, keď zvyšovanie kvalifikácie bude môcť zachovať zamestnanie len časti z dotknutých pracovníkov. Kapitalizmus toto nevedel riešiť v 19. storočí, keď robotníci rozbíjali stroje, ktoré ich pripravili o prácu, a principiálne si s tým nevie rady ani dnes: ak sa na smerovaní vývoja nič nezmení, v extrémnom prípade by sme sa raz mohli dočkať situácie, že tu bude úzka vrstva bohatých majiteľov robotizovanej technologickej a produkčnej sféry, pod nimi úzka vrstva špecialistov a potom veľká masa ekonomicky nepotrebných ľudí, nezamestnaných či nezamestnateľných. Ak by mal byť realitou scenár, že vo fabrikách na Slovensku budú pre cudzích majiteľov pracovať roboti, aby tam nebolo treba najímať Slovákov, tak potom by robotizácia mohla byť pre našich ľudí nielen požehnaním, ale aj hrozbou.
Len pre úplnosť: za financovaním tejto akcie je nadácia Pontis, ktorej zakladateľom je Nadácia otvorenej spoločnosti, ktorá o sebe na svojej stránke píše, že „stala sa súčasťou rodiny nadácií známych ako Open Society Foundations, pôsobiacich vo viac ako 70 krajinách na celom svete. Ich zakladateľom je filantrop a finančník George Soros, ktorému patrí osobité miesto v demokratickej transformácii a modernizácii krajín strednej a východnej Európy“.
Ivan Lehotský