Ivan Korčok z Washingtonu by sa chcel vrátiť do Únie, ktorá bude silnejším globálnym hráčom

Bratislava 26. augusta 2018 (SITA/HSP/Foto:SITA-Diana Černáková)

Odchádzajúci štátny tajomník MZV Ivan Korčok priznal, že Bratislavský summit vyvolal očakávania, ktoré sa ešte stále nepodarilo naplniť

Za tri roky, čo bol Ivan Korčok štátnym tajomníkom ministerstva zahraničných vecí, sa urobilo mnoho pozitívneho, pokiaľ ide o zvládanie kríz či jednotu Európskej únie pri brexite, na druhej strane, po Bratislavskom summite vznikli očakávania, a tie neboli ešte naplnené. „Prichádzal som v období, keď doznievala grécka kríza, ale zároveň vrcholila migračná kríza. Odvtedy sa pri týchto krízach aj brexite urobilo mnoho a urobilo sa mnoho pozitívneho. Samozrejme, je zlé, že Británia odchádza, ale na strane pozitív, tá situácia sa nejako zvláda,“ povedal v rozhovore pre SITA odchádzajúci štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Ivan Korčok s tým, že brexit je zásadný zárez do existencie Únie. Korčok bol štátnym tajomníkom tri roky, venoval sa hlavne otázkam súvisiacim s Európskou úniou. Od jesene bude veľvyslancom v USA.

Pokiaľ ide o brexit, Korčok vysoko hodnotí jednotu, to že Únia hovorí jedným hlasom ako má vyzerať odchod Británie. „Snažíme sa to uzavrieť čo najskôr, aby sme sa bavili o budúcnosti. Toto sa zvláda s tou dôležitou výhradou, že odchod Británie je obrovská strata. Veľa sa urobilo aj v migrácii. Migrácia nás hlboko poznačila, rozdelila politicky, ale vidíme sami, že vďaka mnohým opatreniam, ktoré Únia urobila, vďaka veľkým nákladom, ktoré to stálo, aj túto krízu dostávame postupne pod kontrolu,“ zhodnotil Korčok to, ako sa za tri roky jeho pôsobenia na tomto poste menila Európska únia.

„Čo vidím ako isté sklamanie, je, že pred dvomi rokmi sme tu v Bratislave počas nášho predsedníctva podľa môjho názoru veľmi správne zvolali summit, ktorý mal byť veľmi mobilizačný, a on aj veľmi mobilizačný bol. Na Hrade vznikli veľké očakávania, ale keď dnes porovnáme pohľad spred dvoch rokov s realitou, tak myslím si, že sme vtedy čakali viac,“ priznal Korčok. Ako vysvetlil, on očakával, že minimálne v tých veciach, ktoré sú pre Úniu a jej budúcnosť kľúčové, a to je dopracovať projekty menovej únie, vnútorného trhu či schengenského priestoru, sa pohneme ďalej. „Tá stavba ostáva nedokončená. Stále mám pocit, že len pridávame na niektorých častiach, dostaviame múry, ale už poďme stavať strechu, kým svieti slnko, aby nám tam znovu do nej nenatieklo. Za tieto dva roky je moje sklamanie v tom, že sme sa v mnohých veciach jednoducho neposunuli. Stále dlžíme našim občanom odpovede. Ja ich dnes takisto nemám,“ vysvetlil Korčok.

„Moja najťažšia skúsenosť, za tých desať rokov, ktoré som strávil vo vnútri EÚ, bola jednoznačne kríza eura. Boli situácie, keď euro naozaj stálo na pokraji priepasti a ja stále opakujem slová, ktoré vtedy zneli možno pre niekoho až neadekvátne, ale nemecká kancelárka Angela Merkel povedala, buď zachránime euro, alebo sa nám rozpadne celá Európska únia. To bola mimoriadne dramatická situácia,“ odpovedal na otázku, ktorá situácia v EÚ bola pre neho najnáročnejšia. Na druhej strane dodal, že pokiaľ ide o najväčšie politické náklady a rozdelenie Únie, to spôsobila migračná kríza. „Tá hrozba nebola takého charakteru. Pri eure mali ľudia odrazu strach o depozity, čo sa stane s ich menou, ktorú majú v peňaženke… Migračná kríza bola iná. Bolo to o ľuďoch – ľudských bytostiach, ktoré nekontrolovane prichádzali do EÚ, neboli sme schopní naplniť podstatu schengenského priestoru – a to je ochrana vonkajšej hranice. Zároveň sme tu mali hlboký rozkol o tom, ako bude vyzerať naša odpoveď,“ povedal Korčok.

Po štyroch – piatich rokoch, keď sa bude vracať z Washingtonu, by sa chcel vrátiť do Únie, ktorá bude otvorená ostatným, ktorá sa nebude uzatvárať do seba. „Veľmi by som chcel vidieť, aby sme boli oveľa silnejším, rešpektovanejším, globálnym aktérom. Ak niekde ako EÚ krívame, tak je to náš zahranično-politický výtlak. Už 70 rokov žijeme zo zakladajúceho DNA – že Únia riešila všetko dovnútra. Ale dnes žijeme v opačnom svete, takmer každý problém, s ktorými sme konfrontovaní, je z vonkajšieho prostredia,“ vysvetlil Korčok. Samozrejme, zároveň by to mala byť Únia, ktorá nebude ľuďom nosiť Jóbové zvesti, ako tomu bolo, keď sme bojovali o záchranu spoločnej meny.

Na otázku, ako sa to dá docieliť, keď každá krajina má iné záujmy, napríklad pokiaľ ide o ruské sankcie, Korčok odpovedal, že spoločná zahraničná politika bude silnejšia, keď si každý jeden štát – veľký či malý, uvedomí, že spoločný výtlak viac ako 500-miliónového spoločenstva a trhu s obrovským potenciálom bude vždy silnejší, ako keď si krajiny svoje záujmy budú ošetrovať individuálne. „V praxi to podľa môjho názoru znamená, že je najvyšší čas, aby sme aj v spoločnej zahraničnej politike robili odvážne rozhodnutia a nielen rozhodnutia, ktoré majú najnižší spoločný menovateľ, ktoré sú takým kompromisom, že všetci s nimi môžeme žiť v EÚ, ale vo svete si ich nikto nevšimne,“ pokračoval štátny tajomník a dodal, že s tým súvisí aj to, či máme dosť inštrumentov, či vynakladáme na projekciu našej sily a našich záujmov v zahraničí dostatočné množstvo prostriedkov. „Ak chceš mať výtlak vonku, tak to súvisí aj so zdrojmi. Ak chceš mať výtlak vonku, musíš mať aj vojenské spôsobilosti. Tu sa treba zomknúť a treba začať konečne konať,“ uviedol Korčok. Pokiaľ ide napríklad o to, aké protichodné postoje majú európske krajiny ku Kremľu, Korčok tvrdí, že nejednota je práve to, čo robí našu zahraničnú politiku všetkým, len nie vplyvnou.

Ivan Korčok pôsobil tri roky ako štátny tajomník na ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí, rok zastupoval ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka počas jeho pôsobenia v OSN. Štátnym tajomníkom bol aj v rokoch 2002 – 2005. Venoval sa európskym otázkam, na starosti mal predsedníctvo Slovenska v Rade EÚ počas druhého polroka 2016. V rokoch 2009 až 2015 zastával post stáleho predstaviteľa Slovenska pri EÚ, na ktorý prešiel z veľvyslaneckého postu v Berlíne (2005 – 2009). V minulosti zastával funkciu vedúceho delegácie pre prístupové rokovania do NATO. V začiatkoch svojej diplomatickej kariéry pôsobil aj v Berne či Bonne.