Hrozí, že prepadne 50 miliónov eur z Plánu obnovy, podľa PS zrušil Migaľ výzvu protizákonne

Zároveň obviňuje ministra, že najprv dva mesiace nekonal a nakoniec zvolil najhoršie možné riešenie a celú výzvu zrušil. „Je to jedno obrovské babráctvo. Minister Migaľ najprv problém spôsobil svojou nečinnosťou a potom ho ešte zhoršil tým, že celú výzvu zrušil. Ministerstvo riadi ako Pat a Mat,“ vyhlásil dnes na brífingu poslanec parlamentu Ján Hargaš (PS).

Výzva z Plánu obnovy a odolnosti SR za 50 miliónov eur bola vypísaná v júli 2024. Určená bola na projekty v oblasti výskumu a aplikácie digitálnych technológií a digitálnej transformácie. Cieľom bolo podľa Hargaša podporiť projekty s vyššou pridanou hodnotou, „aby sme neskončili ako Detroit, mesto, ktoré bolo veľmi závislé od automobilového priemyslu, ale následne sa prepadlo pod chudobu“. Projekty si podalo 247 žiadateľov, boli v hodnote približne 250 miliónov eur. Na základe usmernenia MIRRI boli pripravované tak, aby sa začali v marci 2025 a skončili v marci 2026. Výzva bola však odbornou komisiou vyhodnotená až v máji tohto roka. „Následne sa stalo to, že pánovi ministrovi Migaľovi nejak blúdili tieto projekty po ministerstve dva mesiace, kedy sa nič nedialo a odmietli podpisovať projekty, ktoré vybrala komisia. Čiže z 12 mesiacov, ktoré mali žiadatelia na projekty, sa dnes už stalo osem mesiacov,“ povedal Hargaš, ktorý sa obáva, že keď výzvu vyhlásia nanovo, projekty sa už nestihnú zrealizovať.

Podľa jeho výpočtov by sa mohla ukončiť výzva niekedy v januári a žiadateľom by na realizáciu zostalo len pár mesiacov. Hargaš upozornil tiež na to, že podľa informácií PS nesúhlasí so zastavením výzvy ani Úrad podpredsedu vlády pre plán obnovy Petra Kmeca, ktorý upozornil ministerstvo investícií, že neexistuje zákonný dôvod na jej zrušenie. Dôvody, ktoré poskytlo verejnosti dnes MIRRI, sú podľa Hargaša len „balast“, a nie skutočné dôvody.

MIRRI informovalo o tom, že viac než polovica z 247 predložených žiadostí nespĺňala ani základné podmienky na poskytnutie prostriedkov, alebo boli hodnotené ako nízkej kvality. „Odborné hodnotenie a tiež následné overovanie podmienok štátnej pomoci odhalilo systematické chyby, ako nesprávne určenie veľkostnej kategórie podnikov a najmä chybnú kategorizáciu výskumných aktivít. Zároveň sa ukázalo, že aj odborní hodnotitelia zo zahraničia mali v niektorých prípadoch ťažkosti zorientovať sa v špecifikách domáceho prostredia, čo sa prejavilo v nevhodných rozhodnutiach,“ argumentuje rezort investícií. Až 90 percent podporených projektov bolo zaradených do výskumných kategórií, ktoré nezodpovedali ich skutočnému zameraniu, čo má zásadný vplyv na intenzitu štátnej pomoci. Rozdiel medzi priemyselným a experimentálnym výskumom je až 25 percent, čo v praxi znamená pokles oprávnených výdavkov o desiatky až stovky tisíc eur na jeden projekt. V mnohých prípadoch by takto chybne nastavené podmienky znemožnili žiadateľom zabezpečiť spolufinancovanie, čo by viedlo k hromadnému odmietaniu podpisu zmlúv, vysvetlilo ministerstvo.