Hrnko má pocit, akoby sa ľuďom neustále vtĺkalo do hlavy, že politika znamená nenávidieť tých, čo majú iné názory, že politika je o tom, ako zničiť politického alebo názorového protivníka, že politika je o každodennom hľadaní iného a iného vinníka, takže ľudia potom nadobudnú názor, že všetci politici sú len zlodeji.
„Mnohí, ktorí sa akýmsi zázrakom dostali k ústavným funkciám, sa procedírujú svojimi neskonalými podlosťami, keď obviňujú hlava nehlava, vinných alebo nevinných. Dôkazy netreba. Stačí, keď to napíše nejaký konšpiratívny denník. Ale len dovtedy, kým ide o politických protivníkov. Ak ide o môjho lumpa a náhodou sa dostane do zorného uhla polície, už sú plní prekárania, že ide o politickú šikanu, o likvidáciu opozičnej politickej strany. Akoby na opozičnej strane boli len slušní ľudia, akoby tam neboli úžerníci a pozemkoví podvodníci, drogoví díleri a mečiarovskí privatizéri, poprípade Malchárkovi goriliaci,“ píše Hrnko.
Poslanec ale upozorňuje, že politika je o niečom úplne inom. Po preklade základu slova politika, ktoré je odvodené od gréckeho slova polis- obec, zistíme, že politika znamená práca pre obec.
„Politika nie je o tom, koho odstaviť od koryta a koho tam pustiť. To je tak na úrovní pána Osuského, Trubana alebo Kisku, teda ako génius demokracie (jeden z menovaných) povedal, pre ľudí s prvou signálnou sústavou! Politika je o tom, ako zabezpečiť občanom spokojný a blahobytný život – samozrejme – ak si ho vedia svojou poctivou prácou zabezpečiť a štát im to svojou politikou nebráni.. Politika nie je o nenávisti, o šikanovaní ľudí s iným názorom, o kriminalizovaní tých, ktorí s kriminálnikmi nemajú nič spoločné,“ vysvetľuje Hrnko a dodáva, že politika je práca pre všeobecné blaho občanov obce.
Nemali by sme preto veriť „falošným prorokom“ , ktorí sa nás snažia presvedčiť, že netreba urobiť nič iné, len vymeniť starých politikov a všetko bude zrazu v poriadku.
Hrnko upozorňuje, aby sme sa nesústredili na to, čo politici hovoria, ale kto to hovorí. „Nemôže byť predsa záruka práce pre občana strom, ktorí rodil úžeru, pozemkové podvody alebo okrádal štát o dane. Nemôže byť predsa záruka pre občana človek, ktorý nahováral mládež na užívanie drog a pravdepodobne ich aj v podobe bieleho dizajnu díloval. Nemôže byť predsa zárukou práce pre občana ten, kto len rozvracia spoločnosť a nič pozitívneho neurobil. Ak samozrejme odmyslíme rôzne daňové úniky vo svoj prospech,“ konštatuje poslanec.
V závere dodáva, že ak sa budeme rozhodovať, máme sa pozrieť hlavne na to, kto čo urobil, kto čo presadil a nemáme sa nechať ľahko učičíkať ľúbivými slovami o slušnosti. „Slušný je len ten človek, o ktorom to hovoria druhí. Ten, čo to o sebe tvrdí, je na hony vzdialený od toho, čo je slušné!“