Bratislava/Liverpool 18. júla 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Matt Dunham)
Po tom, čo David Cameron odišiel z funkcie britského premiéra, jeho nástupkyňa Theresa Mayová prezentovala zloženie novej vlády v priebehu 24 hodín. “Musím povedať, že zmeny sú radikálnejšie, než sa očakávalo.” Pre TASR to povedala Erika Harrisová, slovenská profesorka politológie na britskej univerzite v Liverpoole a zároveň spoluriaditeľka centra pre vzťahy Európy s ostatným svetom (EWC) na katedre politológie Liverpoolskej univerzity.
“Je jasné, že predstava o bývalej ministerke vnútra, ktorá sa v doterajšej svojej kariére vyhýbala kontroverzným rozhodnutiam a od ktorej sa očakávala kontinuita, bola mylná.
Nová britská vláda vyzerá inak ako to, na čo sme boli v priebehu posledných šiestich rokov zvyknutí – je v nej viac žien a na rozdiel od predchádzajúcej vlády pochádza aj menej ministrov z privilegovaných vrstiev,” povedala profesorka slovenského pôvodu.
Zároveň dodala, že politická scéna sa mení tak rýchlo, že sa vlastne ani nedá analyzovať, keďže nie je čas na reflexiu. Cynickým pohľadom by sa podľa nej dalo povedať, že to, že je málo času na reflexívne analýzy, je vlastne aj akousi stratégiou, vďaka ktorej sa dá vyhnúť nepríjemným záverom.
Najväčším šokom pre odborníčku bolo vymenovanie Borisa Johnsona za ministra zahraničných vecí. “Ako politického Lazara, Mayová ho oživila po politickej smrti. Aj keď vyjednávania výstupu Británie z EÚ budú na pleciach Davida Davisa, ministra povereného rokovaniami o vystúpení Británie z EÚ, a nie Johnsona, jeho postavenie ako hlavného diplomata krajiny je pre zahraničie kontroverzné,” konštatovala Harrisová s tým, že Johnson si v zahraničí svojimi nediplomatickými poznámkami urobil veľa nepriateľov.
“V Mayovej vláde sa všetky ministerstvá týkajúce sa medzinárodných vzťahov dostali do rúk stúpencov brexitu. Okrem Johnsona a Davisa je tam ešte Liam Fox, relatívne zabudnutý politik, v súčasnosti minister pre zahraničný obchod, a Priti Patelová, ministerka pre medzinárodný rozvoj,” dodala.
Podľa odborníčky je možné argumentovať tým, že ľudia, ktorí viedli kampaň za vystúpenie, ju majú aj dokončiť a tak ukázať, že pre Britániu “oslobodenú“ od EÚ môžu vyjednať výhodnejšie podmienky pre medzinárodný trh a lepší vzťah s EÚ. “Ale tento argument sa nezdá až tak presvedčivý, lebo ešte nevysvetľuje pozíciu Johnsona ako ministra zahraničných vecí. Ďalšou možnosťou je, že konzervatívci vedia, ako vládnuť a že byť pri moci znamená zjednotenú stranu,” uviedla profesorka.
“V konečnej analýze musíme skonštatovať, že Británia pokračuje v mýte svojej výnimočnosti. Kedy prebehne brexit, ako a s akými následkami pre Britániu a Európu, to zatiaľ nevieme povedať,” dodala Harrisová.
6.8°C
Sobota 
Utorok 
Sobota 
Nedeľa 
4.2°C
.JPG)
.jpg)
.jpg)
