Vypukne medzi Čínou a Európou obchodná vojna? Ide o nebezpečnú tému, ktorú verejná mienka v Európe, vrátane Nemecka, skloňuje vo všetkých pádoch. Čína a Európa boli v posledných rokoch hlavnými vzájomnými obchodnými partnermi a spoločne prekonali mnohé búrky. Vzhľadom na vysoko komplementárny priemyselný reťazec a veľkú hospodársku vzájomnú závislosť je logické, že obchodná vojna by sa nemala stať vážnou témou v diskusii o európskej politike voči Číne. Niektoré médiá však Európanom vykreslili “svet naruby”: Podľa iných sa Európa musí pripraviť na konflikt s Čínou, pričom vysoká hospodárska závislosť medzi Čínou a Európou nie je pre kontinent dividendou, ale “rizikom”.

Treba zdôrazniť, že pre Európu nemožno ignorovať škody, ktoré by tieto protiprúdy verejnej mienky priniesli. V súčasnosti čelí európska ekonomika viacerým problémom vrátane rusko-ukrajinského konfliktu, energetickej krízy, vysokej inflácie, opakovaných epidémií COVID-19 a pretrvávajúcich období vysokých teplôt a sucha. V čase, keď by si Európa mala vážiť mier, vonkajšie prostredie priaznivé pre rozvoj, niektorí ľudia na kontinente majú v úmysle umelo vytvárať konflikty s Čínou. Je to len preto, že Čína sa stáva čoraz dôležitejšou pre európske záujmy, kontinent sa preto musí od Číny oddeliť, chrániť sa jej a odpudzovať ju?

Celkovo sa európska mienka v súčasnosti sústreďuje najmä na dve otázky. Prvou je, či dobrovoľne znížiť hospodársku a obchodnú závislosť od čínskeho trhu, alebo inak povedané, odpojiť sa od Číny. Po druhé, ak Európa neakceptuje niektoré politiky a rozhodnutia Číny, mala by sa uchýliť k obchodným sankciám? Je zrejmé, že mnohí Európania sú týmito dvoma problémami posadnutí, ale treba povedať, že nastoľovanie týchto dvoch otázok je skutočne problém.

Pokiaľ ide o prvú otázku, úzke hospodárske a obchodné vzťahy medzi Čínou a Európou by sa nemali interpretovať ako jednostranná závislosť jednej strany od druhej, ale skôr ako normálna “vzájomná závislosť”. Európske hospodárstvo, najmä nemecké hospodárstvo, je silne orientované na vonkajší trh, čo je podmienené všeobecným trendom hospodárskej globalizácie, ktorý Európa zachytila, a tak v plnej miere získala výhody. Podľa správy, ktorú vydal inštitút IFO, by obchodná vojna a oddelenie EÚ a Nemecka od Číny stálo Nemecko takmer šesťkrát viac ako brexit. Bývalý prezident USA Donald Trump počas svojho pôsobenia v úrade používal voči mnohým krajinám clá, proti čomu sa Európa, najmä Francúzsko a Nemecko, dôrazne postavila. Keďže škody spôsobené vtedajšou obchodnou vojnou pretrvávajú na európskom kontinente dodnes, v európskej verejnej mienke by sa nemalo objavovať najmä slovo “obchodná vojna”.

Druhá otázka odráža aroganciu a predsudky, ktoré majú niektorí ľudia v Európe hlboko v mysliach voči Číne. Sú zvyknutí posudzovať iných vrátane Číny s pocitom nadradenosti. Podľa ich názoru sa hospodárske a obchodné sankcie môžu použiť ako politický tromf na potláčanie. V skutočnosti Európa nie je v takej pozícii a ani nemá takú moc. Prvým problémom je do veľkej miery meranie iných podľa vlastného štandardu. Tieto dve otázky sú dve strany tej istej mince, ktoré sa navzájom posilňujú. Tí, ktorí naliehajú na potlačenie Číny, sú znepokojení a obávajú sa rastúceho významu Číny. Chceli by sme tiež pripomenúť, že niektorí ľudia v Európe by nemali uvažovať o vytvorení podmienok na spochybnenie základných záujmov Číny tým, že znížia svoju hospodársku a obchodnú závislosť od Číny, čo je stavanie voza pred koňa.

Je skutočne veľa vecí, ktoré Európu znepokojujú a ktoré sa stali živnou pôdou pre rôzne extrémistické názory. Čína, ktorá je od Európy vzdialená, sa stala pre niektorých ľudí terčom na ventilovanie svojej nespokojnosti. Žiadny z uvedených problémov však nespôsobila Čína. A je nesprávnym spôsobom, ako zmierniť obavy tým, že sa otrávia základy vzájomnej dôvery medzi Čínou a Európou a podkope sa hospodárska spolupráca. V posledných rokoch USA vyvíjali silný tlak na Európu v súvislosti s hlavnými geopolitickými otázkami. Výsledkom je, že USA z toho profitovali, zatiaľ čo Európa klesla. Európa si teraz musí usporiadať domáce záležitosti a zistiť, do akej miery jej obavy v súvislosti s Čínou skutočne pochádzajú z Číny a do akej miery z odovzdania strategickej autonómie USA.

Bývalý nemecký kancelár Helmut Schmidt údajne povedal, že Nemecko by si malo dať pozor, aby nebolo morálnym apoštolom sveta. Táto veta platí aj pre celú dnešnú Európu. Viacerí európski ekonómovia nedávno pre médiá uviedli, že ľudia musia oddeliť politické rozdiely od normálneho obchodu a Čína si zaslúži náležitý rešpekt, pričom varovali Európu pred krátkozrakým konaním. Ich pripomienka je cielená, pretože verejná mienka v Európe vykazuje znepokojujúce tendencie. Zdá sa, že niektoré časti obsahu sú skopírované z USA. Európa však nie je štátom USA. Túto dôležitú skutočnosť nemôžu Európania ignorovať, inak ľahko spadnú do veľkej jamy, ktorá je špeciálne pre Európu vykopaná.