Útoky na „ruské“ tankery v Čiernom mori. Aké sú dôsledky?

Útoky na lode sa vyskytovali aj skôr. Napríklad v roku 2023 ukrajinské bezpilotné lode zaútočili na tanker v blízkosti Kerči. Rusko počas útokov na ukrajinské prístavy tiež občas zasahuje civilné lode (napríklad nedávno bol pod paľbou turecký tanker s plynom, ktorý stál v Izmaile).

Zatiaľ však nedošlo k cielenému „lovu“ na civilné lode, a už vôbec nie v neutrálnych vodách alebo v teritoriálnych vodách iných štátov. Presnejšie – nedošlo k tomu až do včerajška, keď BEKy zaútočili na tankery Virat a Karios, ktoré smerovali do Novorossijska.

V Rusku je populárne vysvetlenie tohto útoku ako „pokus Kyjeva provokovať RF k eskalácii, aby narušil mierové rokovania“ (mimochodom, na Z-kanáloch sa skutočne objavuje množstvo vyhlásení s otázkou „ako dlho to budeme znášať? Kedy odpovieme?“).

Samotné dva útoky na tankery však pravdepodobne nepodnietia Moskvu k radikálnym krokom v situácii, keď má teraz šancu získať podľa Trumpovho mierového plánu výhodné podmienky na ukončenie vojny.

Sankcie spôsobili, že ruská tieňová flotila enormne narástla a vznikol ďalší vážny problém

Ak však rokovania zlyhajú a útoky BEK na civilné lode smerujúce do ruských prístavov budú pokračovať, je celkom možné, že to podnieti Rusko k aktivizácii vojny na mori.

RF má vojensko-technické možnosti úplne zastaviť lodnú dopravu do ukrajinských prístavov – systematicky potápať civilné lode, ktoré tam smerujú. Na to majú Rusi nielen BEKy, ale aj veľký arzenál rôznych druhov rakiet. Ak Rusi začnú cielené ničiť lode, a to nielen v blízkosti pobrežia, ale aj v neutrálnych vodách, a vyhlásia blokádu ukrajinských prístavov a zákaz vstupu lodí bez povolenia RF, lodná doprava bude blokovaná. Keďže Ukrajina nemá iný výstup k moru, bude to katastrofa pre ekonomiku krajiny.

Doteraz Rusko tak nekonalo a obmedzovalo sa na ostreľovanie prístavov a vodných plôch v ich blízkosti. Dôvodom toho boli pravdepodobne obavy z odvetného úderu Ukrajiny na civilné lode, ktoré plávajú do ruských prístavov. Objem tovaru prepravovaného cez Čierne more je pre Rusko veľmi veľký. A je mimoriadne dôležitý pre ruskú ekonomiku. Preto Moskva zrejme nechcela riskovať jeho stratu alebo výrazné zníženie prepravy. Navyše, útoky na civilné lode by jednoznačne vyvolali mimoriadne negatívnu reakciu na medzinárodnej úrovni (vrátane krajín „globálneho juhu“).

Ak však ukrajinské BEKy budú naďalej systematicky útočiť na lode smerujúce do ruských prístavov, postoj Moskvy k tejto otázke sa môže zmeniť. A armáda RF pravdepodobne začne masívne útočiť na civilné lode, ktoré plávajú do ukrajinských prístavov. Alebo ako alternatívu použije „Orešnik“ na útoky na prístavnú infraštruktúru, čo ju môže úplne zničiť.

Ukrajina v reakcii na to zvýši intenzitu svojich útokov na lode. A ak sa námorná vojna bude viesť aj v neutrálnych vodách, môže to viesť k zastaveniu komerčnej lodnej dopravy v celom Čiernom mori. Čo, samozrejme, žiadna z pobrežných krajín nepotrebuje.

Preto je situácia s údermi na lode jedným z príkladov toho, že eskalácia vždy vedie k zhoršeniu situácie pre všetkých.

A to je ďalší argument v prospech čo najskoršieho ukončenia vojny.