Môj profil 
Predplatné
V súčasnosti je generálny prokurátor volený na sedem rokov. Ak po skončení jeho funkčného obdobia nie je zvolený nový generálny prokurátor, úrad vedie prvý námestník generálneho prokurátora. To sa má zmeniť. Generálny prokurátor síce bude naďalej volený na sedem rokov, ale vo funkcii zostane až do zloženia sľubu novým generálnym prokurátorom. Podľa prokuratúry by sa takto odstránili pochybnosti o legitimite úkonov dočasného šéfa prokuratúry.
Právomoci generálneho prokurátora by sa mali posilniť napríklad tým, že bude môcť preložiť prokurátora na prokuratúru nižšieho stupňa bez toho, aby o tom rozhodla disciplinárna komisia. Prokuratúra návrh odôvodňuje tým, že k preloženiu môže dôjsť pri nedostatočnom plnení služobných povinností a pred preložením musí byť prokurátor na to najmenej dvakrát písomne upozornený. Preloženie by malo byť možné len so súhlasom Rady prokurátorov.
Preložený prokurátor by sa navyše v prípade nespokojnosti mohol obrátiť so žalobou na súd. Zmeny sa dotknú aj výberového konania na funkciu prokurátora. Konkurzy majú byť verejné, s výnimkou hlasovania výberovej komisie. Ešte pred platnosťou novely zákona prokuratúra sprístupnila výberové konanie pre verejnosť. Zároveň by malo byť možné nahrávať ich ústnu časť. Zápisnica o výberovom konaní by mala byť zverejňovaná na webe Generálnej prokuratúry. Zmeniť sa má aj spôsob kreovania výberovej komisie.
Novela ďalej sprísňuje disciplinárnu zodpovednosť prokurátorov a prikazuje prokurátorom priznávať v majetkových priznaniach záväzky presahujúce hodnotu 6600 eur. Prináša aj rámcovú úpravu pravidiel prokurátorskej etiky a etického kódexu prokurátora.
Novinkou má byť aj to, že správu o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry bude samostatne podávať Národnej rade SR špeciálny prokurátor. Doteraz to robil vo svojej správe generálny prokurátor. Novela má ďalej zakázať vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov o úkonoch prokurátora v priestoroch prokuratúry. Upravuje aj vybavovanie podnetov na prokuratúre. Novela rieši tiež príplatky pre prokurátorov a má zlepšiť sociálne postavenie prokurátorov odchádzajúcich do dôchodku.
Podľa Žitňanskej prokuratúra zostáva stále skrytá pred zrakmi verejnosti
Novela zákona o prokuratúre, ktorú dnes schválila vláda SR, nezavádza dostatočne mechanizmy na jej kontrolu zo strany verejnosti. Tvrdí to exministerka spravodlivosti a podpredsedníčka Mosta-Híd Lucia Žitňanská.
Opozičná poslankyňa uznáva, že vládou schválená novela zákona o prokuratúre akceptuje aj viaceré výhrady strany Most-Híd. “Je to však stále málo. Som presvedčená, že postavenie prokuratúry treba zmeniť, pretože dodnes je to jedna z mála inštitúcií, ktorá ešte od čias komunizmu neprešla žiadnou výraznejšou zmenou,” uviedla Žitňanská. Podľa nej musí byť cieľom zmien otvorenie prokuratúry verejnej kontrole, zníženie politického vplyvu v nej a nastavenie vzťahov tak, aby prispeli k väčšej objasnenosti trestných činov, a nie k ich nevyšetreniu.
Na zásadnú zmenu by podľa Žitňanskej bola potrebná aj zmena Ústavy SR, preto hlavným cieľom pri tejto novele by malo byť otvorenie prokuratúry verejnej kontrole. “Tento cieľ však schválená novela plní len čiastočne, keďže výberové konania na čakateľov na prokurátora zostávajú neverejné, rovnako tak ako rozhodnutia disciplinárnych konaní či rozhodnutia etickej komisie,” kritizuje poslankyňa. Považuje síce za správne, že výberové konania na prokurátora budú verejné, ale nevidí žiaden dôvod na to, aby neverejnými zostali výberové konania na čakateľov, keďže práve oni tvoria väčšinu budúcich prokurátorov.
.JPG)
