Milovník Havajských ostrovov, dobrovoľník, skúmajúci ich históriu, občiansky aktivista i muž, ktorý plánoval cvičenia amerických vojenských ponoriek v Pacifiku. Frank Hay, ako veterán vojny vo Vietname, tvrdí, že USA citlivo vnímajú hrozby vo svete, no často konajú ako kôň s klapkami na očiach, ktorý ide len jedným smerom. Bol nadšený, keď sa prezidentom USA stal havajský rodák Barack Obama, no v najbližších prezidentských voľbách si už nemá koho vybrať. Povedal to v rozhovore v rámci multimediálneho projektu TASR Osobnosti: tváre, myšlienky.

Na Havajských ostrovoch žijete už päť desiatok rokov, hoci odtiaľ nepochádzate. Ako ste sa ocitli v tomto kúte sveta?

Môj otec bol veliteľ v armádnom letectve. Prevelili ho na Havajské ostrovy a napokon tam ostal s celou rodinou. Pre mňa to bolo skvelé rozhodnutie, pretože sú prekrásnym miestom pre život.

V čom sú také dobré?

Havaj je pokojná a milá lokalita. Možno s výnimkou Honolulu, ktoré je rušným mestom. Drvivá väčšina havajského územia je omnoho tichším miestom, ako je väčšina amerického vnútrozemia.

Havajské ostrovy sú aj miestom unikátneho prírodného bohatstva, ktoré je endemické, čiže sa inde na svete nevyskytuje….

To sedí. Veľa som sa o ňom naučil ako dobrovoľník v Bishopovom múzeu, ktoré sa venuje havajskej histórii a kultúre. Rovnako som pôsobil v jednom z najväčších prírodovedeckých inštitútov na svete, v Národnej tropickej a botanickej záhrade. Havaj je od najbližšej pevniny vzdialený viac ako 2000 míľ. Väčšina jeho rastlín, stromov, živočíchov žila v izolácii. Preto mnohé druhy sa nenachádzajú nikde inde na svete, len na Havaji. To ho robí unikátnym miestom. Okrem Havaja som žil aj v Texase, na Floride či v Európe a tak môžem porovnávať. Každé z týchto miest bolo niečím zaujímavé. Napríklad teraz som na Slovensku a môžeme vám závidieť vaše bohatstvo lesov a vodstva, ako sú rôznorodé jazerá a rieky. Havaj má v sebe tiež niečo špeciálne. Také bohatstvo farieb, aké tam možno vidieť, azda nie je nikde inde na svete. Napríklad zelená a modrá sa vyskytuje v neprebernom množstve odtieňov.

Havaj je však vyhľadávaným miestom aj pre astronómov. Svetoznámy je komplex observatórií na vrchole vyhasnutej sopky Mauna Kea. Prečo je takým vhodným miestom na pozorovanie hviezd?

Mauna Kea sa nachádza vo výške 4206 metrov. Vzduch je tam čistý a bez známok znečistenia a to vytvára výborné podmienky pre pozorovanie hviezd a výskum vesmíru.

Aktuálne žijete na ostrove Kauai, ktorý sa nazýva aj ostrovom záhrad…

To je pravda a je to aj vďaka veľkej vlhkosti na ostrove. Sú na ňom miesta, kde za rok napadne viac ako desať metrov zrážok. V súčasnosti je to tretie najvlhkejšie miesto na svete a druhé na Havaji po ostrove Maui. Dlhé roky však platilo, že najviac prší na ostrove Kauai.

Ktoré miesto na nich máte najradšej?

Povedal by som, že je to les Kokee. Nádherné a chránené miesto. Les plný akácií a mýrt prechádza do krásnych a dlhých pláží. Tento les je vyhľadávaný aj pre bohatú vtáčiu populáciu, kde by som spomenul malú havajskú pueo alebo malého a chráneného včelárika akikiki. To je pre mňa najkrajšie miesto.

Témou pre ochrancov prírody je aj globálne otepľovanie. Vidieť jeho stopy aj na Havaji?

Žiaľ, áno. Vidieť to na tamojších vtákoch. Mnohé trpia na vtáčiu maláriu, ktorú prenášajú cudzorodé komáre. Tie nikdy na Havajských ostrovoch neboli, no meniaca klíma im vytvára dobré podmienky na život. Tie komáre dokážu decimovať našu vtáčiu populáciu.

Havajské ostrovy však okrem prírodných krás majú pre USA aj iný, strategický význam…

Havajské ostrovy boli po stáročia kráľovstvom, v ktorom vládli dynastie pôvodných obyvateľov. V roku 1810 zjednotil všetky ostrovy Kamehameha I a vytvoril Havajské kráľovstvo. Od polovice 19. storočia rástol americký vplyv na Havajských ostrovoch, kde podnikatelia získali množstvo pozemkov. Ich tlak spôsobil, že v roku 1893 musela posledná kráľovná Liliuokalani opustiť trón. USA chceli využiť ostrovy pre potreby vojenského loďstva, najmä ako miesto, kde môžu lode doplniť palivo a zásoby. Havajské ostrovy tak mali nielen strategickú polohu, ale boli zaujímavé aj pre svoje poľnohospodárske produkty, najmä cukor, ktorý produkovali americké firmy.

Ale aj pre vojenské základne, ktoré sa tam neskôr vybudovali. Napokon, vy sám ste boli v tejto oblasti aktívny…

Áno, pracoval som pre federálne ministerstvo obrany viac ako 20 rokov v rámci ponorkových vojenských síl. Na Havaji je základňa pre všetky námorné zložky, ktoré pôsobia v Tichomorí. Je preto logické, že súostrovie má kľúčový význam pre bezpečnosť USA. Tým, že sa nachádzajú 2300 námorných míľ od amerického pobrežia, je efektívnejšie kontrolovať Pacifik z týchto základní.

Váš otec bol v armáde. Bola teda vaša voľba, byť súčasťou ozbrojených síl, logická, aby nepadlo jablko ďaleko od stromu?

Nemám technické a ani lekárske vzdelanie. Objavila sa príležitosť pracovať pre ozbrojené sily a ja som ju jednoducho využil. Chcel som žiť a pracovať na ostrove Kauai a armáda mi to umožnila. Pracoval som v riadiacom centre ponorky, kde sme napríklad organizovali cvičenia pre ne alebo vojnové hry, kde sa skúšali útočné i obranné operácie proti cudzím ponorkám a lodiam. Bolo to v období po skončení studenej vojny, takže aj napätie počas týchto akcii nebolo extrémne.

Kto bol v tom období, počas vojnových hier, hlavným oponentom USA, keďže už nebola studená vojna?

Odpoviem trochu inak. V minulosti som slúžil aj vo Vietname v štábe ako tlmočník v rokoch 1966-69 a tam som na vlastnej koži zažil hrôzy vojnového konfliktu. USA vnímajú potenciálne hrozby vo svete a aj na ne odpovedajú, no často sú ako kôň, ktorý má klapky na očiach, alebo vidí len jeden smer. Nevie do hĺbky chápať okolitý svet v jeho rôznorodosti. Mňa rodičia viedli k tolerancii a vnímaniu, aby som rešpektoval a chápal aj iných ľudí a iné kultúry. USA vidia nepriateľa aj tam, kde nie je, alebo by nemal byť. To sa potom prenáša aj do zahraničnej politiky krajiny.

Je zrejmé, že nemáte čiernobiele videnie sveta. Prečo ste potom išli do vojny vo Vietnamu, ktorú veľká časť mladých Američanov odmietala?

Bola to vojenská povinnosť. Mal som v tom čase dobré zamestnanie, ale dostal som povolávací rozkaz a vtedy som nemal na výber.

Ako si na to obdobie spomínate?

Táto vojna bola zlá. Pritom nie som pacifista a myslím si, že občas môže prísť k situácii, kde je vojna jediným riešením. Vojna vo Vietname takou nebola a to tvrdím, hoci som nebol nasadený v prvej línií. Napokon aj pre USA to bola tragická historická udalosť, podobne ako vojny v Iraku a v Afganistane. Som len obyčajný americký občan, ktorý nemôže hovoriť za vládu krajiny, no mám pocit, že naše konflikty často vznikajú z nepriateľstva voči cudzincom, ktoré nemusí byť oprávnené.

Stretol som sa s výsledkami prieskumu, ktoré tvrdili, že dve tretiny Američanov nikdy v živote neopustili krajinu. Zrejme to súvisí s nedôverčivosťou k okolitému svetu, ktorú ste spomínali. Ako je to na Havajských ostrovoch, ktoré ročne vítajú milióny turistov z rôznych kontinentov?

Turizmus má dôležitú úlohu pri odstraňovaní bariér, ktoré som spomínal. A to aj napriek tomu, že sa Havajčania nepúšťajú do veľkých debát s cudzincami mimo jednoduchých konverzácií typu “Dal by som si ‘cafe latte’.” Stretávajú však mnohých cudzincov a vidia, že svet je rôznorodý. V tomto smere si napríklad americké médiá neplnia dostatočne svoju úlohu. Často prehliadajú dianie v celom svete a sú zahľadené len do toho, čo sa deje v USA. Nečudo, že sa aj americkí občania zaujímajú maximálne o to, čo sa deje v Kanade a v Mexiku. Zvyšok sveta im je ukradnutý a nemajú ani potuchy, že existuje nejaké Slovensko, Česká republika alebo Bulharsko.

Potom je to však veľký paradox, lebo milióny ľudí vo svete vnímajú USA ako krajinu slobody a samotní Američania pritom nemajú potuchy, že ich štáty vôbec existujú...

Myslím si, že to súvisí s príležitosťami. Cudzinci vidia v USA mnoho príležitostí na kvalitné štúdium, na biznis a podobne. Bežní Američania si tiež myslia, že ich majú vo vlastnej krajine dostatok. Nemajú motiváciu ich hľadať inde, v cudzích krajinách. Sám poznám viacero Slovákov a Čechov, ktorí žijú na ostrove Kauai, pretože tam našli možnosti na živobytie a svoj osobný rozvoj.

Súčasný americký prezident Barack Obama pochádza z Havajských ostrovov. Aký to bol pre vás pocit, keď sa váš rodák dostal do Bieleho domu?

Bolo to vzrušujúce, Havajčan po prvý raz prezidentom. Videli sme v ňom v roku 2008 veľkú nádej. Nanešťastie, ju nenaplnil, aspoň ja to tak vidím.

Ako potom vnímate súčasných kandidátov, Hillary Clintonovú a Donalda Trumpa?

Viac ako 20 rokov som robil v prostredí tajných a diskrétnych informácií. Nebol som však až na úrovni “top secret” informácií. Môžem povedať, že ak by som spôsobil únik len stotiny informácií, s ktorými som dochádzal do styku ako štátny zamestnanec, skončil by som vo väzení. Pre mňa kauza úniku emailovej komunikácie absolútne diskvalifikuje Hillary Clintonovú ako kandidátku na prezidenta USA. Ani druhý kandidát však nie je pre mňa akceptovateľný. Chcel by som, aby sme mali lepšie možnosti v týchto voľbách, no nie je to možné. Na Slovensku som sa mal možnosť zoznámiť s prezidentom Andrejom Kiskom. Myslím si, že Američania by boli šťastní, keby mali takého prezidenta.