Otázka: Aké sú možnosti dialógu medzi NATO a Ruskom?

Kozin: Je iba jedna platforma na dialóg, NATO-Ruská rada. Ale žiaľ, ani tá neprijíma žiadne rozhodnutia. Konzultácie prebiehajú na princípe domácich úloh: oni pripravia svoju víziu, my svoju, vypočujeme sa, ale nič sa nezmení, neprijmú sa žiadne rozhodnutia, žiadne záväzky. To je dosť málo… Okrem toho, NATO, to nie sú iba USA. Francúzsko a Veľká Británia majú svoje vlastné stratégie a vlastné zásoby jadrových zbraní.

Otázka: Je možné pozorovať vo vzťahoch medzi NATO a RF nejaký posun?

Kozin: Jens Stoltenberg počas svojej návštevy Talianska pred piatimi rokmi priznal, že vojenská aktivita NATO v Európe vzrástla päťnásobne, počet vojenských cvičení sa zdvojnásobil z približne 150 na 300 cvičení ročne, pričom polovica z nich je nácvik boja s Ruskom, počet výzvedných letov pri hraniciach s Ruskom vzrástol desaťkrát. Preto chceme byť veľmi úprimní k svetovej verejnosti a Európanom: kým vládnuce kruhy v USA nemajú záujem riešiť tieto veci medzi Moskvou a Washingtonom, Rusko nebude mať dôvod sa pokúšať dohodnúť s Európanmi separátne, bez americkej účasti.

Otázka: V čom je hlavný kameň úrazu, prečo nie je možné nájsť spoločnú reč?

Kozin: Problém s USA a celým NATO je, že nechcú stiahnuť jadrové zbrane z Európskeho teritória. Rusko stiahlo všetky jadrové zbrane z ostatných krajín, ktoré predtým tvorili Sovietsky zväz: z Bieloruska, Ukrajiny, Kazachstanu do Ruska. Američania tak so svojimi zbraňami urobiť nechcú, chcú ich tu ponechať natrvalo a nie je šanca začať zmysluplný dialóg o taktických nukleárnych zbraniach medzi USA, resp. NATO a Ruskom. Od roku 1945 sa s nimi o tom nedalo hovoriť, jedine o strategických jadrových zbraniach.

Otázka: Majú USA stále ešte jadrové zbrane aj v Turecku?

Kozin: Stále tam majú zbrane na základni Incirlik, hoci prebehli rokovania o tom, že by ich mohli presunúť do Rumunska. My predávame do Turecka raketový systém S400, Američania Turkom hrozia, že ak od nás S400 kúpia, tak oni odtiaľ môžu stiahnuť F35 Alfa (Alfa znamená nosič jadrových zbraní). Pre úplnosť ešte dodajme, že vo vzťahu ku krajinám, kde Američania majú svoje jadrové zbrane, oni jediní sú zmocnení ich používať, skladovať, udržiavať.

Otázka: Podporujete myšlienku európskej armády?

Kozin: V prípade, že nie je namierená proti nám, ani proti európskym krajinám. Lebo je tu potenciálne nebezpečenstvo zdieľania záväzku medzi členmi NATO medzi sebou a týmito prípadnými európskymi armádami. NATO má globálnu pôsobnosť, takže ak by si európska armáda chcela chrániť iba svoje teritórium, to by bolo veľmi pozitívne. Ale keď som v roku 1995 videl prvé multinacionálne štruktúry – už vtedy sa začali tvoriť zárodky európskej armády – mal som trochu iný pocit. Ja som vtedy rok študoval na britskej kráľovskej akadémii obranných štúdií (Royal College of Defense Studies) v Londýne a bol som na exkurzii na základni Rammstein v Nemecku. Tam na počítačových trenažéroch všetka bojová technika bola sovietska a ruská a všimol som si, že všetci dôstojníci spravodajských útvarov, hoci to boli Nemci, Holanďania, Belgičania, hovoria plynule rusky. Ak by európska armáda mala byť namierená proti Rusku, to by nebolo dobré.

Otázka: Krajiny ako Gruzínsko alebo Ukrajina by chceli vstúpiť do NATO. Hovorí sa o tom, že by im to mohlo byť umožnené vo výnimočne zrýchlenom konaní. Je to pravda?

Kozin: V prvom rade treba povedať, že NATO nikdy nezatváralo dvere pred rozšírením svojej členskej základne. Na každom summite NATO hovoria, že dvere pre záujemcov o vstup sú otvorené. Osobitne sa spomínajú Gruzínsko a Ukrajina. V súčasnosti NATO používa špeciálny štatút pre veľmi tesnú spoluprácu s krajinami bývalého ZSSR, ktoré ešte nie sú členmi, takzvané „privilegované partnerstvo“. Tento termín bol po prvýkrát použitý, keď bol generálnym tajomníkom NATO Jaap de Hoop Scheffer, nielen pre Gruzínsko a Ukrajinu, ale aj pre Fínsko a Švédsko, hoci to sú neutrálne krajiny, ktoré nevstupujú do NATO. Toto „privilegované partnerstvo“ predpokladá veľmi široké kontakty medzi týmito krajinami a NATO. Napríklad viem, že Fínsko, kde som nejaký čas pracoval, podpísalo s členskými krajinami NATO okolo štyristo rôznych vojenských dohôd o spolupráci, o využívaní informácií, o vzdelávaní, o kompatibilite rôznych systémov a pod.

Otázka: Čo by znamenal vstup Ukrajiny a Gruzínska do NATO?

Kozin: Bolo by veľkou tragédiou pre bezpečnosť Európy, ak by Ukrajinu a Gruzínsko prijali do NATO za plnoprávnych členov, pretože to by znamenalo rozmiestnenie trvalých základní NATO na ich území, tak ako to teraz vidíme v Poľsku, Pobaltí, Rumunsku či Bulharsku. A na našu veľkú ľútosť, vedenie každého z týchto štátov, ktoré vstupujú do NATO, rýchlo mení svoj vzťah k Rusku od neutrálneho ku krajne negatívnemu. Bol som na summite NATO v júli minulého roku v Bruseli, bol som tam ako žurnalista, ako dopisovateľ vojenského časopisu Krasnaja zvezda, a videl som na vlastné oči a počul na vlastné uši, čo hovoria o Ruskej federácii prezidenti, premiéri, ministri obrany či ministri zahraničia z jednotlivých členských krajín NATO.

Otázka: Čo znamená pre jednotlivé krajiny členstvo v NATO z hľadiska ich suverenity?

Kozin: Ak krajina, ktorá predtým nebola členom NATO, vstúpi do tohto paktu, stráca prvky národnej bezpečnosti a štátnej zvrchovanosti. Prečo? Na jej území sa nachádzajú zbrane iného štátu, v niektorých prípadoch dokonca jadrové, ktoré nie sú pod kontrolou jej štátnych orgánov, ale pod kontrolou inej krajiny, v prípade jadrových zbraní pod kontrolou USA. Jedine USA rozhodujú o použití týchto zbraní, nikto nepochybuje o tom, že hlavným dirigentom v natovskom „orchestri“ sú USA. Oni si počínajú ako diktátor, čo sa stalo zjavným najmä za prezidentovania Donalda Trumpa, ktorý otvorene predstaviteľom ostatných krajín diktuje: málo platíte na vojenské ciele aliancie, musíte platiť viac. Na spomínanom summite v Bruseli to už neboli dve percentá HDP danej krajiny, ale žiadal štyri percentá! Síce takáto požiadavka zatiaľ neprešla, ale z 29 štátov už 16 súhlasilo.

Otázka: Čoraz viac peňazí na zbrojenie: k čomu to smeruje?

Kozin: Všetky plány jadrové i nejadrové sa v rámci NATO koordinujú a ich aktivita sa stále stupňuje: dá sa to jednoducho charakterizovať ako zvyšujúca sa agresivita. Čoraz jasnejšie vidíme, že prostriedky predných línií NATO (Forward Based Assets) sa čoraz viac zhromažďujú okolo ruských hraníc. Zmena v charaktere NATO je aj v tom, že kedysi sa pôsobnosť NATO týkala iba územia členských štátov, ale v roku 1999 NATO vyhlásilo, že jeho záujmy a pôsobnosť sa vzťahujú na celú planétu. Nie je to klub džentlmenov, ale veľmi nebezpečná vojenská organizácia, ktorá má veľmi agresívne vojenské ciele a rozširuje svoje vojenské štruktúry po celej Zemeguli.

Otázka: Má Rusko nejaký návrh ako znížiť závislosť európskych krajín od NATO a USA?

Kozin: Myslíte, či snívame o tom ako ukradnúť nejaké krajiny z NATO? Na to je veľmi jednoduchá odpoveď: žiadnej krajine, ktorá sa stala plnoprávnym členom NATO, nikdy nebude povolené odísť z tejto štruktúry. Takže pre nás by bolo zbytočné o niečom takom uvažovať. Mimochodom, suverénnym krajinám predsa nie je možné prikázať: choď tam alebo ostaň tu – je predsa na ich rozhodnutí, čo urobia.

Dodatok Hlavných správ: Je zaujímavé, že V. Kozin potvrdil to, čo prednedávnom napísal generálny prokurátor SR Jaromír Čižnár do obžaloby ĽSNS ako dôvod pre zrušenie tejto strany: „Presadzujú (strana ĽSNS) vystúpenie Slovenska zo zločineckého paktu NATO, a tak volajú po potrebe zásadnej zmeny slovenskej vojenskej a obrannej politiky. Označovanie Severoatlantickej zmluvy, ktorej súčasťou sú aj Ozbrojené sily Slovenskej republiky, za zločinecký pakt, je prekročením medze slobody prejavu a nerešpektovaním ustanovení medzinárodnej zmluvy, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.“ Podľa Čižnára je teda protiprávne chcieť zmeniť vojenskú a obrannú politiku tejto krajiny. Teda nesmieme mať iný názor a zrejme už musíme na večné veky ostať členmi NATO, pretože to nie je možné kritizovať.

Vladimir Petrovič Kozin je člen korešpondent Ruskej akadémie prírodných vied a člen korešpondent Ruskej akadémie vojnových vied, vedúci expert Centra vojensko-politického výskumu Moskovského štátneho inštitútu medzinárodných vzťahov Ministerstva zahraničných vecí Ruskej federácie (MGIMO), člen vedeckej rady Ruského národného výskumného inštitútu pre globálnu bezpečnosť a štátny radca Ruskej federácie.

Je absolventom Moskovského štátneho inštitútu medzinárodných vzťahov (MGIMO), postgraduálne štúdium absolvoval v Diplomatickej akadémii Ministerstva zahraničných vecí a v londýnskom Kráľovskom kolégiu obranných štúdií (Royal College of Defense Studies). Pred odchodom do dôchodku bol šéfom informačnej a analytickej divízie Ministerstva zahraničných vecí Ruskej federácie (MZV RF) a zástupcom riaditeľa sekcie informácií a tlače MZV RF. Bol členom expertnej skupiny pri jednaniach s NATO o balistických raketách, bol hlavným poradcom Ruského inštitútu strategických štúdií. Napísal dlhý rad kníh a článkov, unikátna je tá najnovšia, vyše tisícstranová monografia s názvom „Vývoj strategických a taktických nukleárnych zbraní USA a osobitosti ich použitia v 21. storočí“.

Prvú časť rozhovoru nájdete tu. Druhú časť rozhovoru nájdete tu.

Ivan Lehotský