Exkluzívny rozhovor s popredným ruským vojenským expertom Kozinom. Časť 1/5 – Nakoľko aktuálna je jadrová hrozba?

Bratislava 29. apríla 2019 (HSP/Foto:HSP)

V apríli navštívil Slovensko Vladimír Petrovič Kozin, jeden z popredných ruských vojenských expertov. Pri tej príležitosti poskytol rozhovor RTVS a ďalším slovenským a českým médiám, vrátane Hlavných správ. To podstatné vám prinášame v piatich dieloch

Otázka (podľa prízvuku zrejme americkej) študentky: Prečo ste na Slovensku a prečo robíte takúto prednášku, ak niečo podobné nezorganizovali aj Američania?

Kozin: Ja som od roku 2012 na dôchodku. Chodím po svete a dôvod, prečo sa chcem súkromne podeliť s ľuďmi o svoje názory je ten, že cítim potrebu upozorniť Európanov, aká je situácia. Napätie vo vzťahoch medzi veľmocami a riziko konfliktu, ktorý by mal potenciál prerásť do jadrového konca civilizácie, je v súčasnosti také veľké, že je treba, aby sa čím viac ľudí dozvedelo tie podstatné fakty. Nesmieme si zatvárať oči pred tým, o čo tu ide. Vojenské systémy, ktoré môžu slúžiť na obranu aj útok, jadrový aj nejadrový, sa čoraz viac približujú k Rusku. To je vážny dôvod, prečo treba o tom hovoriť. Pár dní pred návštevou Bratislavy som bol na zaujímavom podujatí v Taliansku, kde sa stretlo 600 Európanov zastupujúcich rôzne mimovládne organizácie, a všetci vyjadrovali obavy, že skôr alebo neskôr môže vypuknúť jadrová vojna.

Otázka: Pokračuje teda znovu studená vojna?

Kozin: Myslím si, že pokračuje, a to v tej najviac alarmujúcej a nebezpečnej podobe. Problém je, že medzi Moskvou a Washingtonom nie je dôvera. A v takom prípade platí Reaganova formula, ktorú mal predniesť počas stretnutia s Michailom Gorbačovom. Na otázku, prečo je nedôvera medzi Sovietmi a Američanmi, mal vziať papier a naň napísať: „Ľudia si navzájom nedôverujú, lebo zbroja. A zbroja, pretože si navzájom nedôverujú.“ Je to začarovaný kruh, ktorý je ťažké prerušiť.

Otázka: Je hrozba naozaj taká horúca?

Kozin: Vezmite si napríklad, že všetky tie strategické a taktické jadrové zbrane, vrátane tých na ponorkách a na strategických ťažkých bombardéroch, môžu byť odpálené jediným človekom. Kto je to? Donald Trump. Jedine americký prezident samotný má právo a privilégium spustiť jadrové zariadenia – nie osobne, ale vydaním príkazu. Proti ľubovoľnej krajine. Je veľmi nebezpečné, ak osud celej planéty leží v rukách jedinej osoby.

Otázka: V Rusku je to inak? Prezident také právo nemá?

Kozin: Prezident Putin nemá právo stlačiť jadrový gombík. V Rusku to rozhodnutie môže urobiť jedine „trojka“: prezident, ktorý je súčasne vrchným veliteľom ozbrojených síl, minister obrany a náčelník generálneho štábu. Okrem toho je absolútne nevyhnutné, aby takéto rozhodnutie schválil parlament.

Otázka: Nebude príliš nebezpečné a ťažkopádne v situácii, keď pôjde o každú sekundu, koordinovať troch ľudí, z ktorých v tej chvíli bude možno každý na inom konci planéty?

Kozin: Spojenie medzi nimi je zabezpečené podľa operatívneho poriadku, existujú na to špeciálne postupy. Nie je potrebné, aby na seba fyzicky čakali. Rozhodnutie bude prijaté rýchlo. Tie procesy sú rozpracované, sú všeobecne známe. V žiadnom prípade však v Rusku nemôže jeden človek rozhodnúť o použití jadrových zbraní proti nejakej krajine. Naproti tomu v USA doposiaľ, od roku 1945, keď ich použili proti Japonsku, neustále platí, že jadrové zbrane môže použiť každý americký prezident. Čas, za ktorý sa prezidentský príkaz dostane až k raketám, to je otázka troch-štyroch minút. Potom je otázkou desiatich-dvanástich minút, kým sa príkaz zrealizuje. Najrýchlejšie budú medzikontinentálne balistické rakety, tie už stoja v odpaľovacích rampách, podobne ako tie, ktoré sa nachádzajú na palubách jadrových ponoriek triedy Ohio – časť z nich sa neustále nachádza vo svetovom oceáne v bojovej službe. Plus posledná časť jadrovej triády, to sú ťažké strategické bombardéry, u nich je bojová pohotovosť o niečo menšia než u iných systémov, ale tie sú tiež vo dne i v noci v bojovej pohotovosti.

Otázka: Ako sa dá zmenšiť nebezpečenstvo, že jeden človek môže stlačiť jadrový gombík? Alebo že niekto hekne systém?

Kozin: Žiaľ, nemáme žiadnu možnosť zabrániť akémukoľvek svetovému lídrovi, majiteľovi jadrových zbraní, stlačiť jadrový gombík. A čoraz väčším nebezpečenstvom sú aj hekeri, dnes už je možné hekerským útokom zničiť napríklad elektráreň. My sme navrhovali krajinám NATO kroky, praktické riešenia, ako sa vyhnúť takýmto najhorším, nebezpečným scenárom, ale zatiaľ bezvýsledne.

Otázka: Aké nebezpečenstvo prináša rozvoj taktických jadrových zbraní?

Kozin: Definícia taktických jadrových zbraní je doposiaľ veľmi jednoduchá: je to atómová bomba s voľným pádom, teda bez možnosti korekcie letu. Ale teraz môže byť spojená s globálnym navigačným systémom, ktorý vypočíta trajektóriu a navedie bombu na cieľ – teda je to tiež vysoko presný druh zbrane. Taká je napríklad nová americká jadrová bomba B61-12, ktorá sa na budúci rok začne vyrábať a bude umiestnená aj v Európe. Nie na Slovensku, ktoré má zatiaľ nejadrový status, ale v piatich európskych členských krajinách NATO: Nemecko, Taliansko, Belgicko, Holandsko a ázijská časť Turecka. Žiaľ, členské krajiny NATO v posledných rokoch okrem tradičného rozmiestnenia taktických jadrových zbraní na území piatich európskych krajín uskutočňujú druhú etapu plánu ich rozmiestnenia na území Európy. Je to realizácia operácie Baltické vzdušné hliadkovanie (Baltic Air Policing), pri ktorej lietadlá taktického letectva USA a ich spojencov z jadrového klubu uskutočňujú lety v oblasti Baltického mora a využívajú tri radary umiestnené na území troch Baltských republík. Od roku 2014 Američania začali do Európy umiestňovať aj ťažké strategické bombardéry na trvalej báze. Predtým uskutočňovali lety nad medzinárodnými vodami svetového oceánu alebo nad teritóriami svojich spojencov, ale teraz prisunuli svoje jadrové sily bližšie k hraniciam Ruskej federácie. Tieto lietadlá B52H, B2A a B1B už sú umiestnené v Európe na svojich trvalých základniach.

Otázka: Aké je nebezpečenstvo použitia malých jadrových bômb?

Kozin: Takzvané „Mininukes“, ktoré Američania označujú ako „usable nuclear bombs“ (použiteľné jadrové bomby) – ako keby išlo o niečo neškodné, my v Rusku im tak nehovoríme – sú malé jadrové bomby s relatívne malým ničivým účinkom, ktoré zodpovedajú ekvivalentu 5 kiloton TNT a menej (bomba zhodená na Hirošimu mala silu 15 kT a tá v Nagasaki 20 kT). Američania nepopierajú, že zámerne strašia ľudí možnosťou ich použitia aj v Európe.

***

Vladimir Petrovič Kozin je člen korešpondent Ruskej akadémie prírodných vied a člen korešpondent Ruskej akadémie vojnových vied, vedúci expert Centra vojensko-politického výskumu Moskovského štátneho inštitútu medzinárodných vzťahov Ministerstva zahraničných vecí Ruskej federácie (MGIMO), člen vedeckej rady Ruského národného výskumného inštitútu pre globálnu bezpečnosť a štátny radca Ruskej federácie.

Je absolventom Moskovského štátneho inštitútu medzinárodných vzťahov (MGIMO), postgraduálne štúdium absolvoval v Diplomatickej akadémii Ministerstva zahraničných vecí a v londýnskom Kráľovskom kolégiu obranných štúdií (Royal College of Defense Studies). Pred odchodom do dôchodku bol šéfom informačnej a analytickej divízie Ministerstva zahraničných vecí Ruskej federácie (MZV RF) a zástupcom riaditeľa sekcie informácií a tlače MZV RF. Bol členom expertnej skupiny pri jednaniach s NATO o balistických raketách, bol hlavným poradcom Ruského inštitútu strategických štúdií. Napísal dlhý rad kníh a článkov, unikátna je tá najnovšia, vyše tisícstranová monografia s názvom „Vývoj strategických a taktických nukleárnych zbraní USA a osobitosti ich použitia v 21. storočí“.

Ivan Lehotský