Otázka: Tvrdíte, že USA porušujú dohody?

Kozin: Presne tak. Zoznam amerických porušení zmlúv o kontrole zbraní hromadného ničenia, a tiež tých, o ktorých sa odmietajú čo i len rozprávať, je veľmi dlhý. Píšem o nich aj v mojej najnovšej knihe „Vývoj strategických a taktických nukleárnych zbraní USA a osobitosti ich použitia v 21. storočí“, ktorú som sa pokúšal dostať do pozornosti západných lídrov, dal som ju všetkým veľvyslancom krajín NATO v Moskve, do knižnice Kongresu Spojených štátov, prezidentovi USA, do významných výskumných centier v USA. Situácia je totiž naozaj veľmi vážna a je najvyšší čas hľadať riešenia.

Otázka: V čom je rozdiel medzi prístupom USA a Ruska?

Kozin: Stručne sa dá rozdiel podľa jadrových doktrín USA a Ruska vyjadriť takto: USA môžu použiť jadrové zbrane útočne a nepodmienene, kým Rusko iba obranne a podmienene.

Otázka: Čo sa dá očakávať, ak sa USA naozaj stiahnu zo zmluvy INF?

Kozin: Ak naozaj vycúvajú zo zmluvy o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu INF (Intermediate Nuclear Forces Treaty), čo by sa malo stať 2. augusta 2019, potom sa črtajú dosť nešťastné scenáre. Podmínuje to globálnu strategickú rovnováhu. Režim nešírenia jadrových zbraní môže byť zrušený.

Otázka: Ako to zdôvodňujú?

Kozin: USA už veľa rokov všade verejne obviňujú Ruskú federáciu z porušovania zmluvy INF, ale doposiaľ o tom nikomu nepredložili žiadny dôkaz, ani svojim spojencom, ani nám. Ukázali na jednu raketu, s označením 9M729, ktorej dolet je však o 20 km menší než hranica 500 km, ktorou sa začína kategória rakiet stredného a kratšieho doletu. Ale na druhej strane Američania za posledných dvadsať rokov, a toto zdôrazňujem, porušili túto zmluvu 117-krát. Majú najmenej šesť typov rakiet, ktoré spadajú do tejto kategórie, čo je veľmi hrubé narušenie spomínanej zmluvy.

Otázka: Prečo to robia? Aký je ich cieľ?

Kozin: Cieľov je niekoľko. Jedným z nich je vývoj principiálne nových typov rakiet, pretože staré Pershingy 1 Alfa, Pershing 2 a krídlaté rakety Tomahawk boli k máju 1991 zničené – ak máme Američanom veriť. Ale odkiaľ sa vzalo šesť nových typov? Potajomky vyvinuli nové. A ich cieľom je umiestniť ich na európskom kontinente, tak ako to bolo v decembri 1979. Američania nám nedali záruku, že ich nebudú rozmiestňovať v Európe – sľúbil to síce generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, ale to vôbec nie je dôležité, pretože NATO nie je účastníkom dohody, ale USA. Druhý cieľ je pokus za pomoci zmluvy INF zlikvidovať nové ruské systémy jadrové i nejadrové, ktoré nespadajú pod zmluvu INF, napríklad najnovšie hypersonické systémy. My sme im však odkázali, že zmluva sa týchto systémov nedotýka, také zbrane ešte v čase podpisu zmluvy v roku 1987 ani neexistovali. Tretí cieľ je vtiahnuť do problému aj Čínu a urobiť aj z nej zmluvnú stranu. To však Čína nikdy nechcela a ani nechce, pretože Američania majú vo svojej jadrovej doktríne právo prvého jadrového úderu nielen proti Ruskej federácii, ale aj proti Čínskej ľudovej republike. Preto si normálni ľudia kladú otázku: prečo ničiť platnú zmluvu medzi RF a USA a potom sa pokúsiť napísať novú, s komplikovaným pritiahnutím nových účastníkov? Americkí spojenci z NATO Francúzsko a Veľká Británia nechcú tú zmluvu podpísať, a ani Izrael. Ale komu bude potom potrebná taká zmluva? Zmysel by mala jedine taká zmluva, ktorá by zaviazala všetkých deväť jadrových mocností.

Otázka: Akú úlohu v tejto globálnej rovnováhe medzi USA a RF hrá Čína?

Kozin: Žiadnu. Jednoducho preto, lebo Čínska ľudová republika nie je účastníkom žiadnej zmluvy o kontrole zbraní hromadného ničenia. A nemajú záujem obmedzovať svoje jadrové možnosti, a zvlášť INF rakety len preto, že si to želá Donald Trump. Medzi ČĽR a RF je mierová zmluva, ktorá obidvom stranám zakazuje použiť jadrové zbrane a podobná formulácia je aj v mnohých ďalších vzájomných dokumentoch. Naproti tomu Američania nechcú podpísať s Čínou ani Ruskom podobnú, veľmi jednoduchú zmluvu so záväzkom, že nepoužijú jadrovú zbraň ako prví, prípadne že ju nepoužijú vôbec. Pritom to by bolo najčistejšie, najlacnejšie riešenie, ktoré nevyžaduje žiadne náklady.

Otázka: Existujú vôbec v tomto smere aj nejaké dobré správy?

Kozin: My sme ešte v 90. rokoch urobili určitý krok k nepoužitiu jadrových zbraní v prvom údere. Separátne sme vtedy s USA, Veľkou Britániou a Francúzskom podpísali takzvanú „Detargeting agreement“, veľmi stručnú, najkratšiu možnú medzinárodnú zmluvu o kontrole zbraní. Podľa nej všetky strategické jadrové zbrane sú zacielené do nejakého dohodnutého miesta vo svetovom oceáne, a nie na vzájomné teritóriá. Je to pozitívny krok na budovanie vzájomnej dôvery, hoci nie je možné to overiť, pretože každá strana to môže mať namierené, kam chce.

Otázka: Prečo Rusko nemá ozbrojené sily v Latinskej Amerike ako protiváhu americkej armády v Európe? Plánujete vybudovanie nejakých základní v niektorej z týchto krajín?

Kozin: V prvom rade, my tam základne nepotrebujeme. My sa nezaoberáme vojenskou expanziou po celej Zemeguli. A po druhé, takéto základne sa zriaďujú po dohode s druhou stranou. My v Latinskej Amerike nemáme žiadnu základňu. Kedysi bolo v Lourdes na Kube centrum rádiolokačného prieskumu, ale aj to bolo dávno zatvorené. Iná vec sú vojenskí experti, poradcovia, a tiež odborníci na vojenskú techniku, ktorú predávame do zahraničia – tí tam samozrejme sú.

Otázka: o ruskom systéme Mŕtva ruka niektorí kritici tvrdia, že je nefunkčný, že by sa mal zmeniť. Je to pravda?

Kozin: Systémy použitia jadrových zbraní v každej krajine môžu fungovať aj v automatickom režime v odvetnom údere druhom, treťom, štvrtom… Taká je logika jadrového zadržiavania, pretože žiadna krajina na svete nevydrží súčasný masívny úder strategických a taktických jadrových síl. V súčasnosti máme s Američanmi zmluvu o obmedzení strategických útočných síl, v Rusku ho označujeme ako SNV3, Američania ho nazývajú New Start. Tam je zahrnutých 1550 jadrových bômb z každej strany. A pokiaľ ide o nosiče týchto bômb ako rakety či strategické bombardéry, tam je dohodnutých po osemsto operatívne rozvinutých a operatívne nerozvinutých nosičov. K tomu treba prirátať operatívno-taktické jadrové zbrane. Ak strategické útočné zbrane sú obmedzené, o tom bolo doposiaľ podpísaných šesť rozličných dohôd, tak taktické jadrové zbrane zatiaľ nikdy neboli predmetom žiadnych dohôd, ich počty ani spôsob dopravy.

Otázka: Ako menia hru nové ruské hypersonické zbrane?

Kozin: Samozrejme, sú to body v prospech Ruskej federácie. Raketu Avangard nie je možné eliminovať prostriedkami protiraketovej obrany USA pre jej obrovskú rýchlosť až 33 tisíc kilometrov za hodinu, teda 28-krát presahujúcu rýchlosť zvuku. Môže letieť cez severný pól či cez južný, kadekoľvek. Jej trajektória sa mení a problémom pri jej zameraní je aj vysoká teplota vznikajúca trením pri vysokej rýchlosti. Predovšetkým je však rýchlejšia než akákoľvek protiraketa. Sú tu aj iné systémy: Kinžal, Kaliber… To podstatné však už niekoľkokrát povedal prezident Putin: Ruská federácia nebude prvá rozmiestňovať rakety stredného a kratšieho doletu, ak nebudú také rakety rozmiestňovať USA. Ak však USA v Európe rozmiestnia také rakety, potom aj my rozmiestnime také rakety na európskej i ázijskej časti nášho územia.

Otázka: Hovorí sa, že v raketovej technike sú teraz Američania pozadu. Je to pravda? A nie je tu možnosť, že ten náskok dobehnú? Pri rozpade Sovietskeho zväzu sa im podarilo získať mnohé unikátne patenty a technické riešenia, nemôže sa to stať aj tentoraz?

Kozin: Verím, že sa tajomstvo výroby týchto supertajných systémov nepodarí ukradnúť. Prezident Putin ich nazval iba menom a uviedol niektoré technické charakteristiky.

Otázka: Prečo bolo vlastne treba pristúpiť k vývoju týchto nových druhov zbraní?

Kozin: Veľakrát sme Američanom navrhovali: poďme sa dohodnúť na obmedzení taktických jadrových zbraní. Navrhovali sme to už v roku 1985 pri rozhovoroch o kozmických jadrových zbraniach. Oni odmietli. Dvanásť rokov sme s nimi trpezlivo viedli rozhovory o tom, ako nejako obmedziť protiraketové systémy, výsledok: žiadny. Pokúšali sme sa dohodnúť s nimi o zabránení militarizácie vesmíru, navrhovali sme zakázať nepriateľské akcie vo vesmíre – toho sa až zľakli a viac sa ku rokovaciemu stolu nevrátili. O raketách stredného a kratšieho doletu som už hovoril. O zrieknutí sa prvého jadrového úderu, to som tiež spomínal, tiež žiadna odozva. Dohoda o konvenčných silách v Európe – my sme ju podpísali, ale oni ani ich spojenci ju neratifikovali. Dohovor o testoch jadrových zbraní bol podpísaný dávno, my sme ho ratifikovali, oni dodnes nie a Donald Trump otvorene povedal, že ho ani neratifikujú. A tam je pritom formulácia, že Američania môžu u seba na jadrovom polygóne v Nevade vykonávať podzemné jadrové testy. A tak ďalej, a tak ďalej. Záver: my sa s nimi už mnoho desaťročí vyslovene trápime, prosíme, dokazujeme, snažíme sa obmedzovať a zadržiavať preteky v zbrojení. Preteky v jadrovom zbrojení sa zastavili, ale rozbehli sa preteky v protiraketových zbraniach a preteky vo vesmírnom zbrojení sa ešte len začínajú, to všetko vinou USA. Tak preto vznikli tieto nové druhy zbraní. Nemali sme iné východisko. Američania sú krajne neseriózny partner na rokovania, zdôrazňujem, mimoriadne neseriózny.

Dodatok Hlavných správ: O serióznosti USA ako strategického obranného partnera Slovenskej republiky najlepšie svedčí návrh zmluvy o spolupráci vo vojenskej oblasti, ktorú nám predložili, a ktorej text prenikol na verejnosť (viac o tom nájdete TU).

***

Vladimir Petrovič Kozin je člen korešpondent Ruskej akadémie prírodných vied a člen korešpondent Ruskej akadémie vojnových vied, vedúci expert Centra vojensko-politického výskumu Moskovského štátneho inštitútu medzinárodných vzťahov Ministerstva zahraničných vecí Ruskej federácie (MGIMO), člen vedeckej rady Ruského národného výskumného inštitútu pre globálnu bezpečnosť a štátny radca Ruskej federácie.

Je absolventom Moskovského štátneho inštitútu medzinárodných vzťahov (MGIMO), postgraduálne štúdium absolvoval v Diplomatickej akadémii Ministerstva zahraničných vecí a v londýnskom Kráľovskom kolégiu obranných štúdií (Royal College of Defense Studies). Pred odchodom do dôchodku bol šéfom informačnej a analytickej divízie Ministerstva zahraničných vecí Ruskej federácie (MZV RF) a zástupcom riaditeľa sekcie informácií a tlače MZV RF. Bol členom expertnej skupiny pri jednaniach s NATO o balistických raketách, bol hlavným poradcom Ruského inštitútu strategických štúdií. Napísal dlhý rad kníh a článkov, unikátna je tá najnovšia, vyše tisícstranová monografia s názvom „Vývoj strategických a taktických nukleárnych zbraní USA a osobitosti ich použitia v 21. storočí“.

Prvú časť rozhovoru s V. Kozinom nájdete TU

Ivan Lehotský