Luxemburg 22. októbra (TASR/HSP/Infografika HSP)
Krízou zasiahnuté štáty mali vlani vyšší deficit, než sa predpokladalo
Dlhovou krízou zasiahnuté štáty eurozóny hospodárili v roku 2011 s vyššími deficitmi, než sa doteraz predpokladalo.
Schodok gréckeho rozpočtu dosiahol vlani 9,4 % hrubého domáceho produktu (HDP) a nie 9,1 % HDP, ako počítal jarný odhad, informoval dnes európsky štatistický úrad Eurostat. Španielsky deficit bol vyšší takmer o jeden percentuálny bod – 9,4 % namiesto 8,5 % HDP. Portugalský schodok dosiahol 4,4 % namiesto 4,2 % HDP a írsky 13,4 % namiesto 13,1 % HDP.
V rámci Európskej únie (EÚ) zaznamenalo vlani Maďarsko prebytok 4,3 % HDP, Estónsko 1,1 % a Švédsko 0,4 %. Najnižší deficit malo Luxembursko (0,3 %), nasledované Fínskom (0,6 %) a Nemeckom (0,8 %). Slovenský deficit predstavoval 4,9 % HDP. Česko zaznamenalo schodok 3,3 % a Poľsko 5 %. Paradoxom ostáva odmietavý postoj Európskej únie k maďarskej neortodoxnej ceste reforiem, ktorá nesleduje záchranu peňazí bohatých vlastníkov a bánk, ale životnej úrovne občanov krajiny. Kladné výsledky Orbánovej vlády hnevajú o to viac, že sa vybral opačnou cestou, ako zvyšok európskych nomenklatúr. Kým Európa sa dala cestou zachraňovania bánk z peňazí daňových poplatníkov, Maďarsko naopak banky zdanilo najvyššou sadzbou, aby nemuselo siahuť na životnú úroveň bežných ľudí.
Deficity klesajú, ale dlhy voči bankám ako aj úroky rastú neustále
Na konci roka 2011 malo spomedzi krajín EÚ najnižší verejný dlh Estónsko (6,1 % HDP), nasledované Bulharskom (16,3 %) a Luxemburskom (18,3 %). Najvyšší malo Grécko (170,6 %), nasledované Talianskom (120,7 %), Portugalskom (108,1 %) a Írskom (106,4 %). Slovenský verejný dlh predstavoval 43,3 % HDP.
Celkovo sa vládny deficit v eurozóne a v celej EÚ vlani znížil, verejný dlh sa však zvýšil. Deficit v eurozóne klesol zo 6,2 % HDP v roku 2010 na 4,1 % HDP a v EÚ zo 6,5 % na 4,4 %. Verejný dlh v eurozóne vzrástol z 85,4 % na 87,3 % a v celej EÚ z 80 % na 82,5 %.