Môj profil 
Predplatné
„Dosť často počúvam na Slovensku kritiku nastavenia európskych agrodotácií, nízku diverzitu pestovaných plodín alebo nedostatočnú viazanosť platieb na produkciu. Rada EÚ je presne tá platforma, kde môžeme ovplyvniť celé fungovanie budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2020. Snažíme byť na tomto fóre veľmi aktívni,“ uviedla po rokovaní Gabriela Matečná, podpredsedníčka vlády a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.
Hlavnou témou pondelkového rokovania európskych ministrov pre poľnohospodárstvo bolo Nariadenie o strategických plánoch Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP) v rámci balíka reforiem CAP po roku 2020. Podľa predloženého návrhu by členské štáty mali mať možnosť prispôsobiť nástroje svojim konkrétnym potrebám, pričom spôsob, akým to plánujú urobiť, by mali uviesť práve v spomínaných strategických plánoch CAP. V rámci tohto bodu zástupcovia členských štátov predstavili národné pozície k novej zelenej architektúre. Tá by mala byť založená na troch základných prvkoch, kondicionality, eko-schémy v I. pilieri a environmentálnej schémy v II. pilieri. „Pokiaľ ide o zelenú architektúru ako takú, považujem za správne, že nová Spoločná poľnohospodárska politika umožní poľnohospodárom zapojiť sa do ochrany prírody a napĺňania klimatických cieľov. Predpokladom pre naplnenie environmentálnych cieľov je však adekvátny rozpočet,“ uviedla vo svojom vystúpení ministerka Gabriela Matečná.
Európski ministri okrem budúcnosti poľnohospodárstva venovali pozornosť aj opatreniam v boji proti odlesňovaniu a degradácii lesov na globálnej úrovni. Okrem rozširovania pôdy na poľnohospodársku produkciu, ktoré je najvýznamnejšou príčinou tohto javu, sa medzi ďalšie významné faktory radia záber pôdy na výstavbu sídelnej a dopravnej infraštruktúry a ťažba dreva spôsobom, ktorý sa vymyká konceptu udržateľného hospodárenia v lesoch. V poľnohospodárskej produkcii sa na odlesňovaní podieľajú najmä komodity ako mäso z hovädzieho dobytka, palmový olej a sója. „Sme si plne vedomí, že v prípade globálneho odlesňovania a degradácie lesov ide o problematiku, ktorá si vyžaduje komplexnejšie prístupy najmä v rozvojových krajinách. Slovenská republika podporuje zámer zabezpečenia udržateľného pestovania poľnohospodárskych komodít v krajinách, kde sa pestujú, a kde je veľká pravdepodobnosť, že ich pestovanie nie je udržateľné a kde následkom toho prichádza k odlesňovaniu,“ zdôraznila ministerka Matečná.
Súčasťou programu slovenskej delegácie v Luxemburgu bolo aj podpísanie ministerskej deklarácie Slovenska, Poľska a Českej republiky k Smernici o obnoviteľných zdrojoch energie po roku 2020. „Zmena klimatických podmienok sa bytostne dotýka každého z nás, európskych farmárov nevynímajúc. Považujeme za nevyhnutné globálnemu otepľovaniu radikálne sa postaviť a zmierňovať jeho dopady. Som presvedčená, že neexistuje iné riešenie ako zintenzívnenie úsilia jednotlivých sektorov, nájdenie synergií medzi nimi a rýchla aplikácia účinných opatrení do praxe. Naša Deklarácia práve takéto synergické riešenie podporuje. Európsky agrosektor jedinečným spôsobom prispieva k znižovaniu emisií množstvom existujúcich opatrení. Prostredníctvom trvalo udržateľnej produkcie surovín podporuje výrobu a plošné zavádzanie obnoviteľných zdrojov energií, ako napríklad biopalív,“ zakončila ministerka Gabriela Matečná.
Redakciu informoval Michal Feik, štátny radca Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.
.JPG)
.jpg)
