Môj profil 
Predplatné
Štáty Európskej únie však doteraz nie sú hlavným útočiskom sýrskych utečencov, najviac sa ich nachádza v susedných krajinách, a to v Libanone, Turecku, Jordánsku a dokonca v Iraku – len v týchto krajinách ich počet presiahol 3 miliíony, zatiaľ čo v EÚ je ich len niečo cez sto tisíc. Rastúci počet utečencov vytvára obrovský tlak na dané štáty vo všetkých oblastiach ‒ trpí infraštruktúra, spoločnosť, no najmä ekonomika. Príliv ďalších sýrčanov stúpa i napriek všemožným snahám vlád zabrániť tejto stále viac komplikujúcej sa situácii. Tento týždeň sa už do Libanonu držiteľ sýrskeho pasu dostane len s vopred udeleným vízom, hoci doteraz bol vstup možný s občianskym preukazom.
Utečenci smerujúci do Európskej únie sa tu väčšinou dostávajú ilegálne za pomoci falošných dokladov alebo pašerákov, ktorí im zabezpečia presun do šengenského priestoru autom, loďou či pešo. Takáto cesta ich však v každom prípade výjde poriadne draho ‒ ceny za tieto služby sa šplhajú až k niekoľkým tisícom eur. Horšie je však nebezpečenstvo ktorému čelia na úteku za mierom, bezpečím a ekonomickými istotami. Svoj život vkladajú do rúk pašerákom, čo sa doposiaľ mnohým stalo osudným. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie je to „najsmrťelnejšia cesta na svete“.
25-ročný sýrčan Robert (meno zmenené) pochádzajúci z okolia Damasku, je dnes už v bezpečí v utečeneckom tábore v Nemecku. Ešte nedávno mu však v jeho rodisku hrozila smrť. Posledné roky strávil ako správny vlastenec neúprosne chránením svojej štvrte pred Sýrskou slobodnou armádou, ktorá sa oblasť snažila dostať pod svoju kontrolu. Keď sa mu jednému z týchto ozbrojencov podarilo náhodou zraniť, nemal na výber a ak chcel ostať na žive, Sýriu musel chtiac-nechtiac opustiť. Do Grécka sa z Turecka dostal ilegálne autom, odkiaľ sa pokúšal vycestovať s falošným európskym občianskym preukazom. Na piatykrát sa mu podarilo prejsť cez letiskovú kontrolu, a tak sa dostať na lietadlo smerujúce do Nemecka. Táto cesta ho vyšla na približne 6000 eur.
Nemecko totiž spolu so Švédskom a Nórskom patrí medzi top krajiny únie, čo sa týka udeľovania azylu. Obe krajiny po vyhovení žiadosti o azyl poskytujú utečencom mesačne nemalú finančnú čiastku, zabezpečia im ubytovanie a pomáhajú im začleniť sa do spoločnosti. I keď nájsť si prácu v krízou zmietanej Európe určite nie je jednoduché, mnohí z nich ostávajú bez práce jednoducho z pohodlnosti.
Napriek všetkým snahám medzinárodných a regionálnych organizácii o zmenu v politike Európskej únie voči migrantom, nedávna štúdia vypracovaná Oxfordskou univerzitou preukázala, že krajiny Európskej únie spájajú „bohatú humanitárnu a rozvojovú pomoc v sýrskom regióne, politický nátlak na hráčov konflitku, no minimálnu odozvu na presídlenie a humanitárne prijímanie utečencov“. Krajiny EÚ sú takisto nejednotné v otázke, ako čeliť kríze sýrskych utečencov. Zatiaľ čo niektoré z nich žiadosti o azyl veľkoryso akceptujú, iné striktne odmietajú prijať akéhokoľvek utečenca.
Reakcia Európanov na vzrastajúci počet sýrskych utečencov v ich krajinách tiež nie je iba pozitívna. Vzrastá xenofóbia a islamofóbia a vytvárajú sa protislamské hnutia. Jedným z takýchto hnutí je nemecké Pegida, ktorá v posledných týždňoch usporadúva demonštrácie proti islamizácii Eúropy v Drážďanoch, a od pondelka už aj v Berlíne. Na margo toho, nemecká kancelárka Angela Merkelová vo svojom novoročnom prejave odvysielanom štátnou televíznou stanicou odkázala občanom: “Nenasledujte tých, ktorí na ne vyzývajú! V ich srdciach sú často predsudky, chlad či dokonca nenávisť.”
Iniciatíva zo strany Európskej Únie je viac než nutná, či už jedným alebo druhým smerom, keďže koniec krvavého konfliktu v Sýrii je zatiaľ v nedohľadne. Prijatie väčšieho počtu utečencov však pre mnohých znamená obávanú arabizáciu a islamizáciu Európy. Udeľovanie azylu migrantom si vyžaduje zvýšenú kontrolu toho, komu bude povolenie vydané a priajtie opatrení na integráciu prisťahovalcov do spoločnosti. Európu však nepochybne v krátkej budúcnosti čakajú podstatné spoločenské zmeny.
Simona Baloghová, Libanon
.jpg)
