Deje sa to v pomalom tempe a dopad bude bolestivý. Ak sa najväčší obchodný blok na svete vzdá koncepcie voľného obchodu, utrpí tým celé svetové hospodárstvo.

Podľa POLITICO, sa takýto výsledok však zdá byť čoraz pravdepodobnejší, keďže Európska komisia a jej mocné obchodné oddelenie sa dostávajú pod silný tlak, aby sa pridali k Číne a Spojeným štátom v hre hospodárskych záujmov a protekcionizmu.

Možno sa začína éra Európa na prvom mieste, myslí si POLITICO.

“Nová asertívna priemyselná politika našich konkurentov si vyžaduje štrukturálnu odpoveď,” vyhlásila v nedeľu predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová v kritickom vystúpení. “Európa bude vždy robiť to, čo je pre ňu správne.”

Desaťročia bola väčšia globalizácia pre Brusel bezproblémovým riešením, ktoré poskytovalo obchodné príležitosti a pracovné miesta, pokračuje POLITICO. Rastúce výzvy Paríža a Washingtonu na väčšiu strategickú autonómiu alebo prísne obmedzenia vývozu liberálna Európska komisia, ktorú von der Leyenová teraz vedie, odmietala.

Tento étos voľného obchodu nakoniec narazil na múr v podobe amerických dotácií na čisté technológie, ako sú napríklad elektromobily vyrábané v USA. Aby sme pochopili, čo sa pokazilo, je nevyhnutné vrátiť sa k neúspešnému experimentu s voľným obchodom s Čínou, pokračuje POLITICO.

Západ sa pokúsil vtiahnuť Peking do multilaterálneho obchodného systému – a nevyšlo to. Čína len zdvojnásobila svoj štátom riadený hospodársky model. Jej rýchly rast a dominancia v kľúčových technologických oblastiach prinútili Washington aj Brusel v posledných rokoch prehodnotiť svoje obchodné stratégie.

“EÚ vždy podporovala voľný obchod a to je dobré,” povedal minulý mesiac estónsky minister pre podnikanie Kristjan Järvan. “Teraz však vidíme, že nedemokratické mocnosti sa ho snažia využiť proti nám.”

Keďže sa Západu nepodarilo presvedčiť Čínu o voľnom obchode, USA sa rozhodli, že “ak ich nemôžete poraziť, pridajte sa k nim”, povedal John Clancy, bývalý obchodný úradník EÚ, ktorý sa stal konzultantom. “EÚ, ktorá sa vždy snažila balansovať medzi oboma stranami, teraz zisťuje, že je to ťažké.”

Pod tlakom Francúzska začal Brusel pomaly budovať svoj arzenál zbraní na ochranu obchodu, aby sa bránil proti nekalým praktikám Číny aj vtedajšieho amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Podľa POLITICO, teraz EÚ uvažuje o tom, že zdvihne svoje veľké zbrane a zapojí sa do protekcionistického boja zahŕňajúceho štátne dotácie.

Kľúčovým spúšťačom tentoraz nie je čínska hospodárska agresia, ale klimatické reformy vychádzajúce z Bieleho domu Joea Bidena. Jeho zákon o znížení inflácie (Inflation Reduction Act – IRA) otvára cestu k dotáciám a daňovým úľavám v hodnote 369 miliárd dolárov pre americké ekologické podniky – ale len v prípade, že sa budú montovať a kľúčové súčiastky, ako napríklad batérie do automobilov, vyrábať v USA.

Tento zákon bol v Bruseli vnímaný ako “facka” a “zmena hry”, najmä zo strany demokratického prezidenta. Nahnevaní politici EÚ obvinili Washington, že ide v stopách Číny.

IRA viedla najprv Paríž a potom Berlín k snahe vypracovať nové dotačné opatrenia, ktoré by mohli zahŕňať požiadavku, aby európski výrobcovia používali domáce výrobky alebo technológie, aby mali nárok na štátne dotácie EÚ. Túto koncepciu francúzsky prezident Emmanuel Macron nazval “Buy European”.

Podľa Davida Heniga, odborníka na obchod z think-tanku Európske centrum pre medzinárodnú politickú ekonómiu, takéto francúzsko-nemecké snahy zvyšujú tlak na Komisiu. “Komisia je v tejto otázke v naozaj ťažkej situácii,” pretože politické pomery v Európe sa menia, povedal Henig.

Vo svojom nedeľňajšom prejave v Bruggách von der Leyenová uviedla, že nastal čas, aby Brusel prehodnotil svoje pravidlá týkajúce sa štátnych dotácií pre európsky priemysel. Obchodná vojna s USA nie je uprostred skutočnej vojny v záujme ani jednej strany, povedala. Bude však potrebné rázne reagovať na hrozbu, ktorú pre európsku výrobu predstavuje IRA.

“Existuje riziko, že IRA môže viesť k nekalej hospodárskej súťaži, môže uzavrieť trhy a rozdrobiť tie isté kritické dodávateľské reťazce, ktoré už boli testované v rámci programu COVID-19,” povedala. “Všetci sme počuli príbehy výrobcov, ktorí zvažujú presunúť budúce investície z Európy do USA.”

Zatiaľ čo sa v spolupráci s Washingtonom pokúsi riešiť “niektoré z najviac znepokojujúcich aspektov” zákona, EÚ bude musieť zmeniť svoje vlastné pravidlá, aby umožnila viac štátnych dotácií na čisté technológie, uviedla von der Leyenová.

“Nebezpečná hra”

Podľa POLITICO, to nebude jednoduché. Podľa von der Leyenovej môže byť potrebné aj dodatočné financovanie zo strany EÚ, čo určite vyvolá vášnivú diskusiu medzi 27 členskými krajinami o tom, odkiaľ sa tieto peniaze vezmú.

Ak však EÚ, ktorá je jedným z najväčších a posledných veľkých zástancov otvoreného a voľného obchodu, hodí ručník do ringu a vstúpi do globálnych pretekov o dotácie, nielenže tým podkope pravidlá svetového obchodu a ešte viac oslabí Svetovú obchodnú organizáciu. Zároveň by vyslalo kľúčový signál ostatným krajinám: zabudnite na pravidlá, starajte sa len o seba, pokračuje POLITICO.

“Vyzývame našich členov: nepozerajte sa do seba, neizolujte sa,” varovala šéfka WTO Ngozi Okonjo-Iweala minulý mesiac na tlačovej konferencii s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom.

podľa POLITICO, nie je osamelým hlasom. Liberálnejšie krajiny EÚ s voľným obchodom sa zúfalo snažia zachovať si svoje ideály. “Rallye dotácií je veľmi nebezpečná hra,” povedal minulý týždeň novinárom český minister obchodu Jozef Síkela a varoval, že víťazom môže byť Peking.

Aj v samotnej Európskej komisii existujú jasné rozpory. Komisár pre obchod Valdis Dombrovskis označil dotačné preteky za “drahé a neefektívne”. Šéfka EÚ pre hospodársku súťaž Margrethe Vestagerová minulý týždeň povedala, že nikto si neželá dotačnú vojnu. Pre ultraliberálne oddelenia Komisie pre obchod a hospodársku súťaž je celá táto myšlienka nočnou morou.

Skutočný boj v rámci EÚ sa ešte len začal, uviedli dvaja úradníci EÚ. Na vine však nie je Brusel, ale Washington a Peking. “EÚ nie je tá, ktorá zavrela dvere globálnemu systému voľného obchodu,” dodal jeden z úradníkov.

Biden minulý týždeň vyjadril nádej, že kompromis by mohol byť možný, a prisľúbil, že bude hľadať spôsoby, ktoré by nepoškodili amerických spojencov v Európe. Zatiaľ sa však neobjavili žiadne konkrétne detaily a v súkromí zostávajú mnohí na európskej strane skeptickí.

“V určitom bode sa musíte pozrieť realite do očí,” povedal Holger Hestermeyer, odborník na obchod z King’s College London. “Aj keď obhajujete systém, nemôžete žiť v ilúzii, že je to ten istý svet ako predtým.”