Zatiaľ čo krajiny globálneho severu sa snažia dovážať desaťtisíce zdravotníckych pracovníkov z Ázie a Afriky, tento program má vážne náklady, ktoré často spôsobujú, že najchudobnejšie krajiny zápasia s problémami pri poskytovaní zdravotníckych služieb.

Hoci sa prisťahovalectvo často prezentuje v humanitárnych súvislostiach, mnohé krajiny, ktoré prichádzajú o kvalifikovaných pracovníkov, varujú, že prisťahovalecká politika Západu vedie k odlivu mozgov v ich vlastných krajinách. Lekári a zdravotné sestry sú dôležitou súčasťou tejto rovnice. Zároveň je veľká časť dopytu po zahraničných zdravotníckych pracovníkoch spôsobená samotným masovým prisťahovalectvom, ktoré viedlo k prudkému nárastu populácie, ktorý si zasa vyžaduje viac zdravotníckych pracovníkov. Všetky tieto faktory vyvolávajú ďalšie otázky o morálnom základe imigračného programu Západu.

Francúzsko je jednou z krajín, ktoré sa snažia liberalizovať prisťahovalectvo, aby umožnili väčšiemu počtu zdravotníckych pracovníkov z cudzích krajín právo žiť a pracovať v krajine, pričom sa zameriavajú najmä na lekárov. Profesori medicíny a aktivisti za ľudské práva teraz uverejnili list s názvom “Nepripravujme Afriku o jej lekárov”. Článok napáda návrh zákona o prisťahovalectve, ktorý koncom decembra navrhla francúzska vláda, a tvrdí, že jeho snaha o zachytenie kvalifikovaného zdravotníckeho personálu z Afriky je neprijateľná.

“Sú tu ľudia, ktorých vyučila ich krajina a ktorých chceme umiestniť vo Francúzsku, pretože nám chýbajú lekári, bez toho, aby sme si položili otázku: “A ich pacienti, v ich krajine, kto ich bude liečiť?” pýta sa profesor André Grimaldi, jeden zo signatárov listu.

Grimaldi uviedol, že Francúzsko “nemôže opäť drancovať vedecké a intelektuálne schopnosti afrického kontinentu”. Vyzýva úrady, aby stiahli návrh zákona o prisťahovalectve.

Podľa rozhlasovej stanice Radio France International nový francúzsky návrh zákona udelí osobitné povolenia na pobyt zdravotníckym pracovníkom spolu s ich rodinami.

Mnohé odbory návrh kritizujú a tvrdia, že vo Francúzsku je potrebné zlepšiť odbornú prípravu. Poukazujú na takmer 5 000 zahraničných lekárov, ktorí vykonávajú prax vo Francúzsku a nemajú rovnaké postavenie a majú nižšie platy ako ich francúzski kolegovia.

Francúzska vláda tvrdí, že sprísni deportačné opatrenie pre cudzincov a zároveň podporí príchod kvalifikovaných a zručných pracovníkov, najmä v sektore zdravotníctva. Mnohí z týchto pracovníkov majú teoreticky pracovať na francúzskom vidieku a v iných oblastiach, kde chýbajú zdravotnícki pracovníci.

Francúzsko nie je jedinou krajinou, ktorá bije na poplach. V Spojenom kráľovstve lekári vyzývajú, aby krajina prestala s kupovaním lekárov z iných krajín a zamerala sa na vzdelávanie vlastných. Chirurg J. Meirion Thomas píše:

V roku 2021 sa 63 % nových registrovaných lekárov v General Medical Council kvalifikovalo v zahraničí. Bolo to 7 377 britských absolventov, 2 591 z krajín Európskeho hospodárskeho priestoru a 10 009 zahraničných absolventov medicíny, takmer všetci z krajín s nízkymi príjmami mimo Európy.

Je to preto, lebo po sebe nasledujúce vlády Spojeného kráľovstva si uvedomili, že je lacnejšie dovážať lekárov ako školiť vlastných. Počet miest na lekárskych fakultách v Spojenom kráľovstve je prísne obmedzený nákladmi, čo je na škodu tisícov ambicióznych študentov.

V rokoch 2016 až 2021 GMC doviezla 53 296 lekárov zo zahraničia, ale neboli zverejnené žiadne údaje o ich destinácii. Pracujú v NHS, v súkromnom sektore, nepracujú, alebo využili svoju registráciu GMC na presun do zahraničia? Tento audit sa musí vykonať.

Tento problém sa stal takým rozšíreným a závažným, že dokonca časopis Scientific American vyzval rozvinuté krajiny, aby “prestali kradnúť lekárov z rozvojových krajín”, pričom za jedného z hlavných vinníkov označil USA.

Korupcia lekárskych titulov

Hoci mnohí lekári a zdravotné sestry v Afrike majú legitímne lekárske diplomy, nemožno poprieť ani to, že v Afrike sa nachádzajú jedny z najzkorumpovanejších krajín na svete. Na druhej strane sa tu vyskytol vážny problém s korupciou lekárskych titulov. Tá sa prejavuje v mnohých krajinách vrátane Južnej Afriky, v ktorých študenti vymieňajú úplatky v hotovosti za diplomy a iné kvalifikácie. Skutočnosť je taká, že mnohé z týchto schém zostávajú zväčša neodhalené. V Libérii úradníci tvrdili, že jedna lekárska škola je “výrobňa diplomov”, len aby prevádzkovateľ školy otočil a tvrdil, že úradníci sa mu vyhrážali zatvorením univerzity, ak im nezaplatí úplatky.

V krajinách ako Spojené kráľovstvo sa zistilo, že lekári pracovali až 19 rokov s falošnými lekárskymi titulmi.

V Afrike, Ázii a na Blízkom východe je rozšírená prax falošných lekárov s falošnými lekárskymi titulmi. Hoci falošný titul nemusí stačiť na získanie víz do Európy, prepracovanejšie schémy majú oveľa väčšiu šancu oklamať európske orgány.

Dokonca aj v Európe existuje problém peňazí za lekárske diplomy, najmä v krajinách, ako je Ukrajina. Na tamojších univerzitách sa vzdelávajú nielen Ukrajinci pre lekárske povolanie, ale aj široká škála zahraničných študentov, ktorí v krajine získavajú diplom. Iné krajiny, ako napríklad Rumunsko, čelia takému skorumpovanému zdravotníckemu systému, že mnohí lekári sa rozhodujú pracovať inde, ale tá istá korupcia môže týchto pracovníkov nasledovať aj do ich nových hostiteľských krajín.

Aj keď je mimo Európy veľa talentovaných lekárov a zdravotníckych pracovníkov, problémom týchto národov je, že viac peňazí a lepšiu kvalitu života možno získať na Západe. Pre podvodníkov aj kvalifikovaných pracovníkov je Západ naďalej hlavným lákadlom.

Masová migrácia vytvára podmienky, ktoré si vyžadujú viac lekárov

Ďalším faktorom, ktorý sa často prehliada, je, že samotná masová migrácia vytvára jednu z hlavných podmienok, pre ktoré je potrebné priviezť viac lekárov a zdravotných sestier zo zahraničia. Počet obyvateľov Francúzska, Nemecka, Spojeného kráľovstva a takmer všetkých ostatných európskych krajín by bez väčšej imigrácie klesal. Namiesto toho všetky tieto krajiny prekonávajú rekordy v náraste počtu obyvateľov, ako napríklad Nemecko, ktoré práve prekročilo 84 miliónov ľudí.

Hoci niet pochýb o tom, že starnúca európska populácia potrebuje viac lekárskej starostlivosti, mnohí z migrantov prichádzajúcich do Európy potrebujú aj vyššiu mieru lekárskej starostlivosti. Samotný počet novoprichádzajúcich znamená aj to, že európsky zdravotnícky personál nestačí na ošetrenie tejto prichádzajúcej populácie, čo predstavuje obrovskú záťaž pre systém zdravotnej starostlivosti.

Ako vidno v Spojenom kráľovstve, napriek prijatiu desiatok tisíc zahraničných zdravotníckych pracovníkov, pohotovosti stále čelia bezprecedentným problémom s preplnenosťou, čo vedie k tisícom úmrtí. Skutočným problémom nemusí byť úplne nedostatok zahraničných zdravotníckych pracovníkov, ale aj nadmerný počet cudzincov prichádzajúcich v počte, ktorý presahuje možnosti britského zdravotného a sociálneho systému.

Aj keď sa to často odmieta ako xenofóbny príznak, skutočnosť je taká, že mnohí noví príchodzí prinášajú nové choroby. To sa neobmedzuje len na obyvateľov Blízkeho východu a Afriky. Napríklad na Ukrajine je jeden z najvyšších výskytov HIV v Európe. V súvislosti s masovým odchodom Ukrajincov zaznamenalo napríklad Poľsko prudký nárast prípadov HIV. To opäť spôsobuje ďalšie zaťaženie západoeurópskeho systému zdravotnej starostlivosti, čo opäť vyvoláva volanie po väčšom počte zahraničných zdravotníckych pracovníkov.

Okrem toho existuje celý rad jedinečných genetických ochorení u cudzincov, s ktorými sa zdravotnícky personál musí oboznámiť, ako je napríklad kosáčikovitá anémia, ktorá je v súčasnosti vo Francúzsku veľkým problémom. Európske obyvateľstvo už má svoje vlastné genetické ochorenia, s ktorými sa musí vyrovnať, ale politika Západu, ktorý pozýva svet do svojich krajín, priniesla do zdravotníckeho systému ďalšiu zložitú vrstvu.

Samozrejme, jazykové rozdiely a kultúrne bariéry vedú aj k dlhším čakacím lehotám, nehovoriac o nedorozumeniach medzi pacientmi a zdravotníckymi pracovníkmi. Ako sa uvádza v jednom článku, “zdravotnícki pracovníci v Spojenom kráľovstve strácajú každý týždeň až pol pracovného dňa prekonávaním jazykových bariér. Tento problém je taký veľký, že ľudia pracujúci v britskom zdravotníctve priznali, že sa im počas ich kariéry stalo, že komunikácia s pacientom alebo kolegom, pre ktorého je angličtina druhým jazykom, im zabránila alebo ich zdržala poskytnúť najlepšiu možnú starostlivosť.”

V konečnom dôsledku môže riešenie Západu spočívajúce v jednoduchom dovoze väčšieho počtu zdravotníckych pracovníkov a väčšieho počtu ľudí spôsobiť v zdravotníctve viac problémov, ako ich vyriešiť, a ten istý princíp platí aj pre krajiny, ktoré prichádzajú o mnoho svojich kvalifikovaných zdravotníckych pracovníkov.