Bratislava 15. januára 2021 (HSP/Foto:TASR/AP-Roman Koksarov)
Členské štáty EÚ, vrátane Slovenska opäť nezahlasovali za prijatie rezolúcie o boji proti glorifikácii nacizmu na 75. zasadnutí Valného zhromaždenia OSN. Stalo sa tak 16. decembra v New Yorku, počas plenárnej schôdze 75. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN
Rezolúcia Ruskej federácie – „Boj proti glorifikácii nacizmu, neonacizmu a ďalších praktík, ktoré prispievajú k eskalácia súčasných foriem rasizmu, rasovej diskriminácie, xenofóbie a súvisiacej intolerancie“, bola prijatá 130 hlasmi. Dvaja boli proti a 51 sa zdržalo hlasovania. Proti boli USA a Ukrajina, niektoré západné delegácie, vrátane členských štátov EÚ, sa zdržali hlasovania.
Z toho vyplýva, že v členských krajinách EU sa ani neodsudzujú také prejavy, ako je poškodzovanie pamätníkov bojovníkov proti nacizmu, očisťovanie účastníkov nacistických hnutí a ich kolaborantov, alebo legislatívny zákaz používania symbolov víťazstva nad nacizmom. Čoho sme svedkami v Čechách (Konev v Prahe), ale aj na Slovensku (pamätník osloboditeľov v Košiciach).
Jedným z dôvodov rezolúcií OSN sú pochody nacistov v Lotyšsku a v Estónsku. Napriek tomu, že Lotyšsko a Estónsko nie sú v týchto rezolúciách výslovne spomenuté, rezolúcie sú priamo zamerané proti oslave Waffen SS v Pobaltí. Napr. rezolúcia č. A/C.3/69/L.56 uvádza:
„(OSN) vyjadruje hlboké znepokojenie nad oslavovaním, a to v akejkoľvek forme, nacistického hnutia, neonacizmu a bývalých členov organizácie Waffen SS, vrátane stavania pomníkov a pamätníkov, verejných demonštrácií v mene glorifikácie nacistickej minulosti, nacistického hnutia a neonacizmu, ako aj vyhlasovania či pokusov vyhlásiť ich členov a tých, ktorí bojovali proti protihitlerovskej koalícii a spolupracovali s členmi nacistického hnutia za národno – oslobodzovacie hnutie.“
V Estónsku sa pravidelne konajú stretnutia estónskych veteránov z druhej svetovej vojny. Na jednom z nich sa zúčastnil aj estónsky minister obrany. Ruská federácia kritizovala túto udalosť, pričom vyhlásila, že účelom tejto spomienkovej oslavy bola oslava nacizmu. Podľa ruských médií boli medzi účastníkmi stretnutia aj veteráni 20. divízie Waffen SS a veteráni, ktorí bojovali na strane nacistov proti Sovietskemu zväzu.
V Lotyšsku sa zase oslavuje 16. marec, tzv. Deň legionárov. Ide o tradičný sviatok veteránov lotyšských Waffen SS, ktorý pripomína deň prvého spoločného nasadenia lotyšskej 15. a 19. divízie Waffen SS.
Tieto oslavy nie sú len okrajový problém nejakých extrémistov, ale naopak, je to vec najvyššej politiky. V 90. rokoch sa sviatok veteránov Waffen SS oslavoval dokonca úplne oficiálne a zúčastňovali sa na ňom najvyšší predstavitelia krajiny. 16. marec bol novelou zákona v roku 1998 zaradený dokonca medzi oficiálne štátne sviatky Lotyšska. V roku 2000 po veľkej medzinárodnej kritike bol síce tento deň odstránený zo zoznamu oficiálnych štátnych sviatkov, ale lotyšskí politici 16. marec naďalej verejne oslavujú pod symbolmi Waffen SS.
Vzniká dojem, že EU toleruje glorifikáciu nacizmu, pokiaľ sa účastníci pochodov Waffen SS poslušne podriadia jej politike. Lotyšsko patrí k najvernejším spojencom a v roku 2015 bolo dokonca predsedníckou krajinou Európskej rady. Lotyšským prezidentom bol počas predsedníctva A. Berzinš, ktorý sa o veteránoch Waffen vyjadril, „že by bol nonsens vnímať ich ako zločincov, miesto toho by sme sa im mali pokloniť.“
Počas predsedníctva v roku 2015 prijala lotyšská vláda rozhodnutie, že jej členovia sa nesmú na pochodoch Waffen SS zúčastniť. Zakázala aj nosenie svastiky a niektorých nacistických symbolov počas pochodov, no samotné pochody nezakázala. Nová vláda potom zaujala kompromisný postoj, že ministri sa na pochode Waffen SS môžu zúčastniť, ak si oficiálne vezmú voľno.
Glorifikácia nacizmu v Pobaltí je navyše spätá aj s etnickou diskrimináciou tamojších Rusov. Tí boli po roku 1991 z väčšej časti pozbavení štátneho občianstva a volebného práva.
Estónsky minister spravodlivosti U. Reinsalu, dokonca označil zvolenie Rusov žijúcich v Estónsku za hrozbu. Je však nenormálne aby Rusi, tvoriaci vyše štvrtinu populácie krajiny, nemali primerané zastúpenie v zastupiteľských orgánoch.
Estónsko nemá doteraz uzavretú zmluvu o štátnej hranici s Ruskom, keď ju kvôli svojej viere v NATO nezodpovedne zmarilo. Keď sa totiž v roku 2007 podarilo podpísať bilaterálnu dohodu, tak estónski poslanci pri ratifikácii do preambuly podpísaného dokumentu jednostranne vsunuli odkaz na dokumenty, ktoré hodnotili históriu z Estónskeho pohľadu. Kvôli jednostranným zmenám preto Rusi od zmluvy odstúpili. Napriek opätovnému pokroku v rokovaniach v roku 2013 však kvôli napätiu medzi EÚ a Ruskom dodnes zmluva neplatí.
Obavy z Ruska vedú Estónsko, Lotyšsko a Litvu k masívnemu navyšovaniu armádnych výdajov. Podľa údajov analytickej spoločnosti IHS Markit, budú pobaltské krajiny behom pár rokov za nákup zbraní a vojenskej výbavy dohromady utrácať 670 miliónov dolárov ročne. To je trojnásobné číslo v porovnaní s rokom 2014. Rozpočty obranných rezortov regiónu podľa analytikov rastú najrýchlejšie na svete.
V roku 2020 súhrnná výška vojenských výdavkov pobaltských krajín dosiahla 2,1 miliardy dolárov, čo je dvojnásobné číslo než v období vstupu týchto štátov do NATO. Toľko dopláca Pobaltie na zhoršení vzťahov medzi Moskvou a Západom.
Pritom by stačilo, aby pobaltské štáty prestali ruské menšiny diskriminovať a dosiahli by lepší pokrok pri ochrane vlastného územia než zvolávaním cvičení NATO pri ruských hraniciach. A aj Západ by potom mohol používať finančné prostriedky zmysluplnejšie než na vojenské cvičenia v Pobaltí.
Martin Urban
NAJČÍTANEJŠIE
NAJNOVŠIE
TOP ZA 7 DNÍ Z BLOGU
1.3°C
Pondelok 
Štvrtok 
Štvrtok 
2.4°C
Štvrtok 
Štvrtok 
Pondelok 
5.0°C
0.3°C
FOTO DŇA
.jpg)
.JPG)
