Samozrejme, sú tu aj sankcie voči Rusku, ktoré podľa očakávaní mnohých poškodia produkciu ropy v tejto krajine, čo sa môže stať, ale zatiaľ sa tak nestalo. Sankcie v podobe cenového stropu na námorný vývoz a embarga na vývoz do EÚ v skutočnosti nemali žiadny vplyv na toky ropy z Ruska. Zatiaľ.

Investičné banky očakávajú vyššie ceny ropy napriek nedávnemu prepadu vyvolanému očakávaniami spomalenia hospodárskeho rastu takmer na celom svete. Očakávania, ktoré teraz začínajú prenikať aj do kruhov obchodníkov, sa do veľkej miery zakladajú na tom, že Čína zmenila svoju politiku nulovej tolerancie. Zohľadňujú však pravdepodobne aj skutočnosť, že ropa zostáva nenahraditeľnou komoditou. A éra lacnej ropy sa možno nadobro skončila.

“Naďalej sme konštruktívni, pokiaľ ide o ceny ropy, a to v dôsledku oživenia dopytu (opätovné otvorenie Číny, oživenie leteckej dopravy) pri obmedzenej ponuke v dôsledku nízkej úrovne investícií, rizík pre dodávky z Ruska, ukončenia uvoľňovania SPR a spomalenia rastu amerických bridlíc,” uviedla tento týždeň vo svojej poznámke banka Morgan Stanley.

Situácia však môže byť oveľa vážnejšia, pokiaľ ide o ponuku, ako uviedol v nedávnom komentári k trhu prezident a portfólio manažér spoločnosti TortoiseEcoFin Matt Sallee.

“Celosvetové zásoby ropy sú na najnižšej úrovni od roku 2004, ministerstvo energetiky tento rok uvoľnilo 200 miliónov barelov ropy zo strategických ropných rezerv, OPEC má naďalej problémy s ťažbou na úrovni stanovených kvót a americkí producenti pomáhajú, ale môžu urobiť len toľko., koľko môžu”

Toto je pomerne stručný opis situácie v oblasti globálnych dodávok ropy, ale tento obraz nevyvoláva pozitívne emócie. Skôr vyvoláva obavy, a to z dobrého dôvodu. Pretože existuje len málo dôkazov o tom, že by sa niektorý z týchto trendov v dohľadnom čase významne zmenil.

Napríklad OPEC nemá žiadnu motiváciu snažiť sa zvýšiť produkciu, poznamenal Sallee v následných komentároch pre Oilprice. Urobil by tak len vtedy, ak by vedel, že ropa zostane dlhšie nad 100 USD za barel, ale v súčasnosti si tým nemôže byť istý.

Potom sú tu čisto fyzické obmedzenia produkcie OPEC, o čom svedčí sústavné zlyhávanie skupiny pri dosahovaní cieľov vlastnej zníženej produkcie. Väčšina členov OPEC má ambiciózne plány rastu produkcie, ale tie zostávajú plánmi, zatiaľ čo skutočná produkcia zostáva utlmená z dôvodov, ako je prirodzené vyčerpanie vyspelých polí a napokon aj nedostatok investícií.

Ako uvádza Sallee, OPEC nepretržite nevyrába viac ako 30 mil. bpd od rokov 2015 – 2018, keď tak robil zámerne v snahe zničiť americké bridlice a do značnej miery sa mu to dočasne podarilo. A to preto, že to ani nechce, ani nemôže urobiť.

Podinvestovanie sa mení na vec aj v prípade amerických bridlíc, aspoň z pohľadu Bieleho domu. Podľa Bidenovej administratívy stačí, aby americkí producenti vynakladali viac prostriedkov na dodatočnú ťažbu. Podľa samotných amerických producentov je dlhodobý výhľad dopytu po rope príliš neistý, pokiaľ ide o investície do ďalšej ťažby.

Potom je tu otázka prvotriednej plochy, na ktorú viacerí odborníci upozorňujú, že sa vyčerpáva. Patrí medzi nich aj Sallee zo spoločnosti TortoiseEcoFin: “Najlepšie plochy boli vyvŕtané, odvetvie má problém prilákať pracovnú silu a má obmedzené zdroje financovania,” povedal pre Oilprice.

Podľa neho je nepravdepodobné, že by produkcia ropy v USA ešte niekedy zaznamenala ročné tempo rastu produkcie o 1 mil. bpd alebo viac, ako tomu bolo v nedávnej minulosti. Podľa neho je oveľa pravdepodobnejšie tempo rastu 500 000 až 750 000 bpd. A to nie je dobrá správa pre spotrebiteľov, pretože dopyt, hoci je cieľom tábora prechodu na energetiku, sa v dohľadnej dobe nezníži.

Medzinárodná energetická agentúra, jeden z najaktívnejších členov hnutia za energetickú transformáciu, vo svojej najnovšej správe o trhu s ropou revidovala smerom nahor svoju prognózu globálneho dopytu po rope v budúcom roku z dôvodu neočakávaného nárastu spotreby v tomto roku.

Je pravdepodobné, že pri absencii reálnych alternatív k ropným produktom ide o udržateľný trend. A to znamená, že dopyt a ponuka budú v budúcnosti v neistej rovnováhe, neustále na pokraji nedostatku alebo dokonca v hlbokom nedostatku, ak bude pokračovať obrat veľkých ropných spoločností k nízkouhlíkovej energii, pretože si to vyžaduje, aby znížili svoju produkciu ropy, aby dosiahli svoje čisté nulové ciele. To všetko znamená, že éra lacnej ropy sa môže nadobro skončiť.