Konsolidácia naráža podľa analytičky na svoje limity. Štát zvýšil dane, no výnos je nižší

Podstatou problému nie je samotný medziročný rast príjmov, ale nesúlad medzi realitou a tým, s čím rátal rozpočet.

„Pri konsolidácii nerozhoduje, či príjmy rastú samy od seba, ale či rastú tak, ako s nimi počíta rozpočet,“ upozorňuje Motúzová.

Celkové príjmy síce zaostali oproti plánu „len“ o niečo viac ako 366 miliónov eur, no tento rozdiel bol zmiernený vyššími nedaňovými príjmami, najmä dividendami a grantmi či transfermi z Európskej únie. Ide však o zdroje, ktoré majú do veľkej miery jednorazový charakter a nemôžu dlhodobo nahrádzať stabilné daňové výnosy.

Práve slabší výkon daní odhaľuje limity konsolidačného modelu, ktorý je postavený predovšetkým na zvyšovaní daňového zaťaženia. Najvýraznejšie sa to prejavilo pri dani z pridanej hodnoty, ktorá mala byť jedným z hlavných pilierov príjmovej časti konsolidácie. Výnos z DPH zaostal za plánom takmer o jednu miliardu eur, čo naznačuje slabšiu spotrebu domácností, ochladenie ekonomiky a zároveň hranice daňovej únosnosti. Tento vývoj možno čítať aj v kontexte Lafferovej krivky. Po prekročení určitej úrovne sadzieb sa ďalšie zvyšovanie daní nemusí premietnuť do vyšších príjmov, ak sa zároveň oslabuje daňový základ.

Podobný obraz ponúka aj daň z príjmov právnických osôb. Napriek vyšším sadzbám je výpadok oproti plánu viac než 414 miliónov eur. To podľa analytičky ukazuje, že samotné zvyšovanie sadzieb automaticky negarantuje vyšší výnos, najmä ak sa zhoršuje ziskovosť firiem, klesá investičná aktivita alebo rastie tlak na daňovú optimalizáciu. Inými slovami, daňový základ nerastie tempom, s akým rástli očakávania rozpočtu.

Osobitnú pozornosť si zaslúži aj daň z finančných transakcií, ktorá bola výrazne komunikovaná ako rýchly a viditeľný zdroj dodatočných príjmov. Realita však zaostala aj v tomto prípade. Výnos je nižší než plán o 235 miliónov eur, teda približne o 41 percent. Podľa Motúzovej to môže znamenať buď nadhodnotený pôvodný odhad, alebo rýchlu adaptáciu ekonomických subjektov na novú daň, napríklad zmenou platobných tokov či optimalizačným správaním. V každom prípade ide o ďalší signál, že ani mediálne exponované opatrenia nepriniesli sľubovaný efekt.

Tieto čísla otvárajú zásadnú otázku do ďalšieho vývoja verejných financií. Vláda sama avizovala, že konsolidačné opatrenia musia pokračovať aj v tomto roku. Ak však už dnes vyššie dane neprinášajú plánovaný výnos, znamená to, že ďalšia konsolidácia bude musieť byť objemovo ešte väčšia, než sa pôvodne očakávalo. Tým sa však podľa analytičky naráža na zásadný limit udržateľnosti: dokedy je možné posúvať konsolidáciu cez zvyšovanie sadzieb, ak sa želané príjmy nedostavujú?

Bez systémových zmien na výdavkovej strane a bez opatrení, ktoré by podporili ekonomický rast a rozšírenie daňového základu, sa riziko prehlbuje. Konsolidácia sa môže stať nielen čoraz bolestivejšou, ale zároveň aj čoraz menej efektívnou. A to je kombinácia, ktorá predstavuje vážnu výzvu pre stabilitu verejných financií v nasledujúcich rokoch.