Dubovský: Sviečková manifestácia zapadla do procesu, vrcholiaceho Novembrom 89

Bratislava 26. marca 2018 (TASR/HSP/Foto:TASR-Marko Erd)

Sviečková manifestácia z roku 1988 bola impulzom, ktorý výrazne zapadol do procesu rúcania sa komunistickej moci v bývalom Československu v druhej polovici 80. rokov minulého storočia. V súvislosti s 30. výročím najpočetnejšieho verejného protestu proti komunistickému režimu po roku 1968 na Slovensku sa na tom zhodli historici Róbert Letz a Patrik Dubovský.

Dubovský pripomenul, že zásah polície voči pokojnému zhromaždeniu mal veľký ohlas v zahraničí. “O mesiac neskôr, v apríli 1988 sa vo Viedni konala schôdzka OBSE, na ktorej delegáti veľmi ostro odsúdili konanie štátnych síl. Navyše, medzi 140-tkou zadržaných boli aj viacerí zahraniční novinári, ktorí o postupe polície referovali. ČSSR si vtedy vyrobila naozaj veľkú medzinárodnú blamáž,” skonštatoval zástupca Sekcie vedeckého výskumu Ústavu pamäti národa (ÚPN).

Letz poukázal na to, že i atmosféra v samotnej krajine sa zmenila. “Pre režim to bola morálna prehra. Demaskoval sa, že nedokáže viesť dialóg, že neznesie iný názor ako oficiálny. Ťažisko sa akoby prenieslo do Prahy, boli manifestácie rôznych občianskych skupín na rôzne výročia. Nesmieme však zabúdať na to, že odhodlanie na Slovensku neprestalo, ale rástlo, o čom svedčí aj pochod bratislavských vysokoškolákov 16. novembra 1989,” zdôraznil vedúci katedry histórie Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Dubovský pripomenul, že masová účasť na zhromaždení motivovala k zintenzívneniu domáceho kresťanského i občianskeho disentu a spájaniu týchto dvoch prúdov do spoločných aktivít, ktoré navyše nadobúdali československý charakter. “Vznikol Československý Helsinský výbor, na jeseň 1988 aj Hnutie za občiansku slobodu v Prahe, ktorého aktivity implementoval napríklad Ján Čarnogurský i na Slovensku,” pripomenul historik. “Konali sa ďalšie protestné akcie s veľkou podporou verejnosti, napríklad protesty pri príležitosti 70. výročia vzniku 1. ČSR v Prahe, vzniká takisto známa tzv. Bratislavská päťka ( J. Čarnogurský, A. Selecký, H. Ponická, M. Kusý, V. Maňák), ktorá dokázala integrovať a prepojiť kresťanský i občiansky prúd odporu proti komunistickému režimu,” dodal.

Sviečkovú manifestáciu preto i Dubovský považuje za výrazný moment v procese udalostí, ktoré vyvrcholili o rok a pol neskôr tým, čo je známe ako Nežná revolúcia. Súhlasí i Letz. „25. marec určite pripravoval cestu k 17. novembru 1989. Samozrejme, je otázka, ako tento kapitál spoločnosť zúročila,“ dodal.