Karol  Čapek vo svojej eseji poukazuje na  fakty, ktoré už boli známe v krajinách, kde komunisti prevzali moc, najmä v Sovietskom zväze. Komunisti hovoria, že každému dajú slobodu, no kde sa dostanú k moci, slobodu zoberú každému, koho považujú za „triedneho nepriateľa“. Hovoria, že budú rešpektovať vlastníctvo, ale akonáhle sú pri moci, formou znárodňovania ukradnú poctivým ľuďom ich majetok.  Píše podrobne o viacerých prípadoch, kedy vidno rozpor medzi tým, keď komunisti chceli získať hlasy a čo urobili potom, keď sa  dostali k moci.

Keď sme v roku 2010-2011 ako občania formou petície a sprievodných akcii zastavili výstavbu megakasína v Bratislave, teológ so Slovinska Bogdan Vidmar, ktorý našej verejnosti odovzdával skúsenosti s pokusom vybudovať megakasíno v Slovinsku v roku 2008 (po neúspešnom pokuse prišlo na rad Slovensko) povedal: „ Nie je dôležité, čo politici hovoria, ale ako hlasujú. “ A skutočne počas verejných debát sme diskutovali s viacerými poslancami, ktorí slovne predstierali záujem vedieť o negatívach hazardu čo najviac. Bol som prekvapený, keď v hlasovaní podporovali výstavbu megakasína.  Našťastie rozhodujúcu väčšinu poslancov v Bratislave a jej mestských častiach sa podarilo argumentami presvedčiť a zastavili výstavbu megakasína.

Prečo budem vo voľbách do Európskeho parlamentu  voliť KDH?

KDH vždy stálo na strane hodnôt, na ktorých mi záleží. Od novembra 1989, kedy KDH vzniklo, už prešlo takmer 30 rokov. Za ten čas KDH presadilo – v spolupráci s inými – napr. vrátenie ukradnutého (znárodneného)  majetku  občanom a cirkvám. Presadilo to, že boli rehabilitovaní politickí väzni. Mnohých som osobne poznal. Ján Čarnogurský ako premiér presadil, že cirkevný sobáš je štátom uznávaný rovnako ako štátny sobáš. Ku koncu 90. rokov sa Slovensko dostalo do medzinárodnej izolácie. Vďaka KDH, ktoré bolo súčasťou demokratických síl po voľbách v roku 1998, Slovensko dobehlo susedov Česko, Poľsko a Maďarsko  a spolu sme v 1. máji 2004 vstúpili do EÚ  a ešte skôr 29. marca 2004 do  NATO. Slovensko v roku 2000 uzatvorilo Základnú zmluvu so Svätou Stolicou.  Významnú úlohu pritom zohral vtedajší podpredseda NR SR Pavol Hrušovský.

KDH sa spolu inými dlhodobo snažilo o zásadnú zmenu potratového zákona, či už formou zmeny zákona v parlamente alebo podaním na ústavný súd. Pred vstupom do EÚ poslanci NR SR za KDH iniciovali a spolu s inými presadili Deklaráciu NR SR o zvrchovanosti v kultúrno-etických veciach pri vstupe Slovenska do EÚ. KDH dalo EÚ prvého slovenského eurokomisára, ktorým bol Ján Figeľ. V roku 2011 KDH v parlamente ako súčasť vlády presadilo, že vládni poslanci prijali zákon, ktorý odstránil daňové výhody pre pripravované megakasíno, čím bol definitívne tento projekt pochovaný. Aktívnym hlasom KDH spolu s inými opozičnými poslancami vystúpilo za zachovanie štátneho sviatku Sedembolestnej Panny Mária, Patrónky Slovenska. KDH jednoznačne podarilo občiansku petíciu (viac ako 125 000 podpisov) na ochranu sviatku Sedembolestnej Panny Márie ako dňa pracovného pokoja. Táto petícia zastavila snahu vlády tento sviatok zrušiť. Bol to Ján Figeľ, ktorý v roku 2014 prišiel s iniciatívou zakotviť ústavnú ochranu manželstva ako jedinečného zväzku medzi mužom a ženou. 4. júna 2014 slovenský parlament prijal ústavnú ochranu manželstva. Táto novela zaviedla účinnú hrádzu proti presadzovaniu gender ideológie na Slovensku. Hoci KDH v marci 2016 tesne nevstúpilo do parlamentu (chýbalo menej ako 1500 hlasov!), KDH ukazuje svoju životaschopnosť v prieskumoch verejnej mienky sa dlhodobo objavuje nad hranicou 5%.

Za takmer 30 rokov odišlo z KDH viacero silných osobností, ktorí sa pokúsili založiť alternatívu kresťanskej demokracie na Slovensku. Najdlhšie to vydržalo Mikulášovi Dzurindovi, ale ani jeho strana SDKÚ-DS (hoci mala 2 volebné obdobia premiéra! )  politicky neprežila.

30 – ročné poznanie politickej situácie na Slovensku ma vedie k záveru, že tu nie je priestor na viac kresťansko-demokratických strán. Najmä ak si uvedomíme, že je tu veľká skupina  voličov, ktorí volia národné strany, socialistov, liberálov, či nové strany. Je mi smutno, keď  vidím, že sa kresťanskí demokrati na Slovensku politicky delia, zatiaľ čo ich ideoví oponenti liberáli a socialisti sa spájajú a vyhrávajú voľby.

Dňa 25. mája 2019  (v sobotu) budú  na Slovensku eurovoľby.  Viacero ľudí sa má pýta koho budem voliť. Odpoviem verejne aj čitateľom toho článku. Tak ako vždy od roku 1992, kedy som prvýkrát volil, vždy som v národných a európskych voľbách volil KDH. Nikdy som túto voľbu neľutoval, pretože KDH dlhodobo 30 rokov aktívne  chráni hodnoty , ktoré sú mi drahé a vzácne.  Vždy mi záležalo na ochrane ľudského života od počatia po prirodzenú smrť, na rešpektovaní dôstojnosti človeka, na ochrane manželstva a podpore náboženskej slobody. KDH vždy tieto hodnoty podporovalo a presadzovalo. Preto nemám dôvod  voliť niečo iné.

Koho budem krúžkovať na kandidátke KDH v týchto eurovoľbách? KDH neostalo nič dlžné  (tak ako v minulosti) pravdivému obrazu kresťanskej demokracie. Postavilo veľmi dobrú kandidátnu listinu a priznám sa, že pre mňa je dosť ťažké vybrať dva krúžky, komu ich dám. Potreboval by som aspoň  4 krúžky, pretože na kandidátke KDH je veľa pracovitých ľudí, ktorí poznajú pomery v EÚ a pevne sa držia svojho kresťanského presvedčenia.  Po zrelej úvahe som prišiel k nasledovným záverom.

Môj prvý krúžok bude patriť Jánovi Figeľovi. Uvediem niekoľko mojich dôvodov:

1.     Ján Figeľ je pracovitý. Ako hlavný vyjednávač pre vstup Slovenska do EÚ v rokoch 1998-2002, dokázal pre Slovensko s výborným tímom na MZV SR a iných ministerstvách dostihnúť susedov – Česko, Poľsko a Maďarsko a vyjednať pre Slovensko slušné, rovnocenné podmienky na vstup do EÚ. Ako prvý slovenský eurokomisár robil svojou prácou Slovensku v Európe a vo svete dobré meno.

2.     Ján Figeľ ľudí spája. Nielen kresťanov, ale aj iných pri presadzovaní správnych vecí. Ako príklad možno uviesť novelu ústavy o ochrane manželstva, keď najprv zjednotil 40 opozičných poslancov v NR SR, aby podporili ústavnú ochranu manželstva. Potom sa dohodol aj so sociálnymi demokratmi – Smerom–SD, pretože opozícia by nestačila na ústavnú zmenu. Novelu ústavy tak podporilo 102 poslancov.

3.     Vie povedať nie a niesť za to aj dôsledky. Ján Figeľ mal odvahu ako minister dopravy povedať v roku 2010 nie predraženým diaľničným projektom a zachrániť nám všetkým niekoľko miliárd euro! A následne zahájil súťaže a výstavbu úsekov z eurofondov.  To sa samozrejme nepáčilo tým, ktorí v pozadí predražených projektov na výstavbu diaľnic stáli a zrazu zostali zaskočení, že prišli o veľké peniaze. Títo to samozrejme nenechali bez odozvy. Nemali odvahu pokúsiť sa  Figeľa si “kúpiť“ veľkým úplatkom. Vedeli veľmi dobre, že u Figeľa s tým nepohodia.  Preto to skúsili hrozbami. Figeľ dostával odkazy, či sa nebojí chodiť po chodníku… Keď to nepomohlo, išli ďalej. Títo ľudia vedeli ako na to.  Zistili, na čo ľudia citlivo reagujú. Za pár týždňov sa cez niektoré média  začali šíriť cielené správy, že Figeľ prišiel lacno k „luxusnému bytu.“ Vedome zamlčali, že Figeľ so šesťčlennou rodinou prevzal do prenájmu zdevastovaný nebytový priestor, kde sa nedalo bývať, a najskôr potreboval rozsiahlu rekonštrukciu. Po investovaní do nákladnej rekonštrukcie sa z priestoru stal byt, ktorý po rokoch bolo umožnené odkúpiť ako pri všetkých ostatných bytoch v celom dome. Keby Figeľ nebol zastavil tok miliónov z diaľničných projektov pre súkromné vrecká, nikto by si v médiách nespomenul na udalosť spred 11 rokov, kedy sa toto všetko stalo.

4. Chráni manželstvo a rodinu. Keď sa Ján Figeľ stal v roku 2016 Osobitným vyslancom EÚ pre náboženskú slobodu pre krajiny mimo EÚ, spustili intenzívnu kampaň voči nemu predstavitelia homoloby v Bruseli, ktorí vytvorili nenávistný pamflet o Figeľovi, ktorý nerešpektuje ľudské práva inak sexuálne cítiacich ľudí. Tento pamflet sa dostal medzi vplyvných politikov v Bruseli. Mnohí však Figeľa osobne poznali a nedali sa zmiesť nenávistným pamfletom.  Aktivisti homoloby pôsobiaci v Bruseli, len ťažko znášali, že Figeľ, ktorý 2-krát úspešne vetoval vznik LGBT Výboru počas Radičovej vlády a inicioval novelu slovenskej ústavy a získal pre ňu dokonca slovenských sociálnych demokratov, hoci socialisti v Európe „škrípali zubami“, bude zastávať dôležitý post z pohľadu ľudských práv –  vyslanca EÚ pre náboženskú slobodu.

5. Vie znášať chorobu, utrpenie. Ján Figeľ vie presadzovať správne veci, aj keď trpí. V roku 2001 si pri futbalovom zápase s českými kresťanskými demokratmi vážne zranil chrbticu. Po prvých vyšetreniach to vyzeralo tak, že do smrti bude pripútaný na invalidný vozík. Vďaka modlitbe a pomoci lekárov to zvládol. Bol schopný absolvovať náročné operácie, rehabilitácie a naďalej viesť prístupové rokovania o vstupe SR do EÚ. V roku 2017 mu diagnostikovali vážne ochorenie – rakovinu. Podrobil sa náročnej  6–mesačnej chemoterapii. Počas tejto liečby bol schopný vykonať pracovné cesty v prospech prenasledovaných kresťanov a iných do viacerých afrických a ázijských krajín. Jeho stav je výrazne lepší a stabilizovaný.  Ján Figeľ zvykne často hovoriť, že ako pacient sa stretá s inými ľuďmi, ktorých je na Slovensku veľa a zápasia s rakovinou. Snaží sa ich povzbudiť a kde sa dá, aj pomôcť.

Verím, že pre Jána Figeľa bude práca v európskom parlamente, pokiaľ získa mandát, podstatne fyzicky menej náročná ako cesty do Sudánu, Pakistanu, Indie, Arabských Emirátov, Iraku a ďalších krajín mimo EÚ.

Komu na kandidátke KDH bude patriť môj druhý krúžok?

Priznám sa, že to bude jeden z tejto trojice, ktorých všetkých osobne poznám a veľmi si ich vážim.  Dovolím si ich predstaviť.

Miriam Kuzárová, vážim si ju, že sme spoločne ako občianski aktivisti v rokoch 2017 – 2019 urobili viacero konkrétnych podujatí a akcii, ktoré svojim dielom pomohli prenasledovaným kresťanom a iným náboženským menšinám vo svete. Miriam Lexmann, ktorú poznám z prostredia Bruselu a Európskej ľudovej strany ako aktívnu kresťanku. Maroš Čaučík, ktorého poznám už od roku 1992. Vážim si ho za nesmierny kus práce, ktorý vykonal ako riaditeľ Dobrej noviny. Rozvojová pomoc, ktorú poskytuje Slovenská republika, by sa mala viac inšpirovať pomocou najchudobnejším na svete, tak ako to robí Maroš s tímom spolupracovníkov už 24 rokov.

Milí čitatelia, predstavil som Vám svoj pohľad a dôvody, prečo pôjdem v sobotu voliť a ako budem voliť.   Pôjdem voliť, pretože mi nie je jedno, kto nás bude zastupovať v Európskom parlamente. Verím, že  aj Vám na tom záleží. A pôjdete voliť. Voľte ako najlepšie viete, podľa svojho vedomia a svedomia. Držím Slovensku v sobotu palce. A modlím sa za to, aby sme mali čím viacerých ľudí zo Slovenska, ktorí  budú v nasledujúcich piatich rokoch  chrániť a rozvíjať kresťanské hodnoty v Európe a na Slovensku.

Martin Dilong