Môj profil 
Predplatné
Ako uvádzajú noviny The New York Times, podľa dánskych poslancov sa zákon zameriava na moslimov aj niektoré židovské komunity, ktorí z náboženských dôvodov odmietajú dotyk s členom opačného pohlavia mimo ich najbližších rodín. Pri podávaní si rúk je dokonca neprijateľná ani rukavica.
“Ak prídete do Dánska, je zvykom pri pozdrave potriasť si rukou, ak to nechcete urobiť, pokladá sa to za neúctivé. Ak nie je možné urobiť niečo také jednoduché a otvorené, nie je dôvod stať sa dánskym občanom,” poznamenal poslanec Martin Henriksen, hovorca Dánskej ľudovej strany.
Podľa neho zákon, ktorý nadobudne účinnosť 1. januára, bol potrebný kvôli “dlhodobému moslimskému prisťahovalectvu do Dánska”, a dúfa, že bude nasledovať zákaz zahalenia moslimských žien pri úradnom uznávaní občianstva.
Zákon vyvolal silné reakcie od niektorých starostov, ktorí musia vykonávať tento symbolický akt, pretože sú nahnevaný, že práve na nich si vyvŕšia svoj hnev kritickí žiadatelia o občianstvo. Vravia tiež, že dánsky parlament takto umelo povýšil sociálny zvyk na národnú hodnotu.
No symbolické podanie si rúk pri udelení občianstva nie je sympatické len neeurópskym žiadateľom, ale majú s ním problém aj niektorí úradníci, ktorí to považujú za “nepríjemné” a “chybná cesta”, aby takýmto gestom ukázali, že uchádzač patrí do Dánska. No ministerka pre prisťahovalectvo Inge Stojbergová pohrozila, že obce budú čeliť pokutám, ak nedodržia zákon.
Billy O’Shea, írský prekladateľ žijúci v Dánsku od roku 1981, tiež čaká na odpoveď na svoju žiadosť o občianstvo, ale vraví, že sa ho radšej vzdá, ako by bol nútený potriasť si rukami.
“Rešpekt nie je niečo, čo by ste v demokratickej krajine mohli požadovať ako hrozbu. Rešpekt je niečo, čo sa deje medzi rovnými občanmi. Nemôžeme si potriasť ruky, ak je jeden z nás na kolenách,” vyjadril sa.
O návrhu zákona sa v Dánsku začalo hovoriť už skôr v septembri, kedy server The Local písal o tom, že nútiť všetkých žiadateľov o občianstvo, aby sa zúčastnili na slávnostnom akte podávania rúk so svojím starostom alebo iným voleným úradníkom, by pridal toľko administratívnych prác, že poplatok za občianstvo by sa podľa znenia návrhu zvýšil trojnásobne, a to zo súčasných 1200 na 3600 dánskych korún.
Dánska ľudová strana ani v tom nenachádzala problém, podľa slov hovorca strany Christiana Langballeho pre tlačovú agentúru Ritzau: “Keď si zvážite, že dostanete dar dánskeho občianstva, nemyslím si, že je to drahé. Myslím, že je to obrovsky veľký a cenný dar.”
Pri akte udeľovania občianstva sú jednotlivci tiež povinní podpísať dokument sľubujúci rešpektovanie dánskych hodnôt.
Na dosiahnutie občianstva v Dánsku musí mať prisťahovalec legálne bydlisko najmenej deväť rokov, musí absolvovať test dánskeho jazyka, nemôže mať žiadny záznam o závažnej trestnej činnosti, musí byť finančne sebestačný a musí prejsť skúškou dánskej politiky, histórie a spoločnosti.
Dánsko v posledných rokoch zaviedlo výrazné obmedzenia pre migrantov v krajine v rámci ich prispôsobovania sa dánskym hodnotám. Tento rok v lete parlament zakázal aj verejné nosenie závojov na tvári, hoci sa to podľa údajov týka len asi 200 moslimských žien. V roku 2015 sa prudko znížili sociálne programy pre žiadateľov o azyl a zákon prijatý v roku 2016 umožňuje úradom zabaviť cennosti migrantov, aby pomohli pokryť náklady na ich pobyty v Dánsku.
.jpg)
