Kto ovláda Sýriu?  Zhora podľa farieb: sýrske vládne sily; kurdské Sýrske demokratické sily (SDF), sýrski opoziční bojovníci; Turecké a proturecké sýrske vzbúrenecké sily; ISIL (ISIS); Izraelom okupované Golánske výšiny. Zdroj: Al-Džazíra.

1. Armáda a bezpečnostné služby musia zostať nedotknuté

Tri predchádzajúce prípady kolapsu štátu sa vyznačovali tým, že armáda a bezpečnostné služby sa rozpustili krátko po tom, ako sa podarilo ich zahraničím podporované sprisahanie zamerané na zmenu režimu. V prípade Sýrie SAA stále existuje ako inštitúcia, hoci je na ústupe ktovie kam, možno na pobrežie na územie s alavitskou väčšinou. Je preto nevyhnutné, aby sa nerozpadla a spolupracovala s neteroristickou protivládnou opozíciou (NTPVO), aby sa všetko nevymklo spod kontroly.

2. Politická reforma sa musí začať bezodkladne

Lavrov počas rozhovoru na sobotňajšom fóre v Dohe opakovane zdôraznil, že sýrska vláda a NTPVO musia okamžite vykonať rezolúciu BR OSN č. 2254 z konca roka 2015, ktorá vyzýva na drastické politické reformy, ako je nová ústava a voľby pod dohľadom OSN. Práve Asadovo odmietnutie kompromisu s NTPVO nakoniec viedlo k tejto katastrofe. Premiér Džalálí však údajne bude počas politickej transformácie pôsobiť ako dočasný líder, čo je pozitívne znamenie.

3. Ruskom napísaný návrh ústavy by sa mal obnoviť

Koncom minulého mesiaca autor v analýze uviedol, že jedným z „piatich dôvodov, prečo bola Sýria zaskočená“, je to, že Asad odmietol Ruskom napísaný návrh ústavy z prvého samitu v Astane v januári 2017. Po jeho odchode by sa viaceré ústupky, ktoré tento dokument požadoval od Damasku, mohli konečne stať skutočnosťou a vzhľadom na nové okolnosti by sa mohli dokonca posunúť ďalej, než pôvodne predpokladali jeho autori.

4. Alavitská a kurdská menšina musia byť chránené

Alavitské pobrežie zatiaľ zostáva mimo kontroly teroristov z Haját Tahrír aš-Šám (HTŠ) podporovaných Tureckom, rovnako ako severovýchod kontrolovaný Kurdmi podporovanými USA, pričom obe menšiny musia byť chránené pred džihádistami. Na tento účel by uvedený dokument mohol položiť základ pre širokú federalizovanú autonómiu podobnú bosnianskej, ktorá by mohla viesť k tomu, že pobrežie by sa dostalo do „sféry vplyvu“ Ruska, rovnako ako severovýchod, ak Trump odtiaľ stiahne americké sily, ako to tvrdil RFJ ml.

5. Dočasná vláda by mala zachovať ruské základne

A napokon, Rusko môže dočasnej sýrskej vláde pomôcť v boji proti teroristom rovnako, ako pomáhalo Asadovi od roku 2015, takže jej musí umožniť zachovať svoje základne na tento účel. Ich stiahnutím by sa sýrsky štát stal bezbranným a pobrežie s alavitskou väčšinou by bolo vydané na milosť a nemilosť HTŠ. V skutočnosti, keďže Rusko k intervencii v Sýrii viedli protiteroristické motívy, mohlo by odmietnuť stiahnuť sa pod zámienkou národnej bezpečnosti a prípadne sprostredkovať vznik nezávislého pobrežného štátu, aby legitimizovalo svoju ďalšiu prítomnosť.

Postasadovská Sýria je na pokraji totálneho kolapsu, ktorý by ju mohol premeniť na najväčšie ohnisko terorizmu na svete, ak sa tento proces čoskoro neodvráti. Najúčinnejším spôsobom, ako tomu zabrániť, je realizovať päť rád z tejto analýzy. Čokoľvek iné výrazne zvýši šance na uskutočnenie toho najhoršieho scenára. Ale aj v takom prípade by Rusko mohlo zmierniť časť škôd, ak bude podporovať vytvorenie nezávislého pobrežného štátu, uvádza autor.

Realita je však zložitejšia

Tento optimistický scenár však naráža na záujmy ostatných hráčov v regióne. Kurdi sa snažia o vytvorenie vlastného štátu a spoľahli sa na podporu USA, ktoré však nemajú spojencov, len záujmy. Turecko chce potlačiť ozbrojený odpor Kurdov, ktorých považuje za teroristov a využíva na to všetky možné prostriedky vrátane podpory tých najradikálnejších teroristických skupín. Navyše chce ďalej rozšíriť kontrolované územie v Sýrii a potlačiť ambície Izraela. Irán považoval režim Asada za blízkeho spojenca prostredníctvom ktorého šíril svoj šiítsky aj vojenský vplyv v regióne cez jednotky Hizballáhu. Rozpoltený Libanon sa zúfalo snaží prežiť izraelskú agresiu podobne ako zúfalí Palestínci v Gaze, ktorí sú obeťou genocídy. Záujmom Izraela je oslabiť vplyv všetkých spomenutých hráčov, znefunkčniť Sýriu ako suverénny štát, poraziť Irán a obsadiť Golánske výšiny. Radikálne sunitské islamské skupiny sa snažia vytvoriť v Levante (zahŕňa celé východné Stredomorie s jeho ostrovmi) fundamentalistický islamský štát. Rusi sa snažili o vytvorenie funkčného sýrskeho štátu, ktorý by im umožnil zachovať si vplyv v Stredomorí prostredníctvom dvoch vojenských základní v krajine a spriatelených krajín ako bola Sýria. Navyše sú v tomto regióne významné logistické trasy a zdroje uhľovodíkov, ktoré priťahujú nadnárodné korporácie. Nájsť priesečník týchto záujmov je takmer sizyfovská úloha.

Ako to vidí Trump?

Trump už uverejnil dva príspevky o Rusku a Sýrii. Prinášame vám, čo napísal vo svojom prvom príspevku:

„Zdá sa, že Rusko, pretože je tak zviazané na Ukrajine a so stratou viac ako 600 000 vojakov, nie je schopné zastaviť tento doslova pochod cez Sýriu, krajinu, ktorú roky chránilo. Práve tu bývalý prezident Obama odmietol dodržať svoj záväzok chrániť „červenú líniu v piesku“ a rozpútalo sa peklo, do ktorého vstúpilo Rusko. Teraz sú však, podobne ako možno aj samotný Asad, vytláčaní, a to môže byť vlastne to najlepšie, čo sa im môže stať. Rusko nikdy nemalo zo Sýrie veľký úžitok, okrem toho, že Obama vyzeral naozaj hlúpo.“

A tu je to, čo napísal vo svojom druhom príspevku:

„Asad je preč. Utiekol zo svojej krajiny. Jeho ochranca, Rusko, Rusko, Rusko na čele s Vladimírom Putinom, už nemalo záujem ho chrániť. V prvom rade nebolo dôvodu, aby tam Rusko bolo. O Sýriu stratilo záujem kvôli Ukrajine, kde leží takmer 600 000 ruských vojakov zranených alebo mŕtvych vo vojne, ktorá sa nikdy nemala začať a mohla by trvať večne. Rusko a Irán sú teraz v oslabenom stave, jeden kvôli Ukrajine a zlej ekonomike, druhý kvôli Izraelu a jeho bojovým úspechom.“

Tieto vyjadrenia si však vyžadujú niekoľko „upresnení“:

Ako vidno, oba príspevky sa odvolávajú na ukrajinské tvrdenia o tom, že Rusko utrpelo viac ako 600 000 obetí, čo je v tomto kontexte len lacný propagandistický ťah, ktorý má zdôrazniť jeho angažovanosť v špeciálnej operácii.

Trump uviedol, že Rusko nebolo schopné zastaviť pochod teroristov. Realita je taká, že Rusko hypoteticky mohlo presmerovať časť svojich vzdušno-kozmických síl z ukrajinského frontu na sýrsky, ale to by bolo plytvanie zdrojmi, keďže Sýrska arabská armáda (SAA) sa vzdala celých miest bez toho, aby sa postavila na odpor. Bomby môžu v konflikte pomôcť zvíťaziť, ale na udržanie mieru sú na konci dňa potrebné pozemné sily. Ak sa SAA nechystala bojovať za záchranu Sýrie, potom Rusko nemalo v úmysle vynakladať na to ďalšie zdroje. Je síce pravda, že Rusko roky chránilo Sýriu, ale zároveň povzbudzovalo Asada, aby vykonával rezolúciu BR OSN č. 2254 z decembra 2015, ktorá vyzývala na ďalekosiahle politické reformy, ako napríklad vyhlásenie novej ústavy a usporiadanie volieb pod dohľadom OSN. Rusko dokonca vypracovalo návrh ústavy pre Sýriu, ale Asad ju pre jej početné ústupky vzdorovito odmietol. Pri spätnom pohľade sa dá konštatovať, že poslednej katastrofe sa dalo predísť, ak by s týmto plánom súhlasil.

Smutná úloha Asada

Preto, hoci Sýria bola nesporne obeťou agresie podporovanej zo zahraničia, ktorú zorganizovalo predovšetkým Turecko a kolektívny Západ, tento prevrat, ktorý ukončil existenciu Sýrskej arabskej republiky, do veľkej miery neúmyselne umožnil nikto iný ako samotný Asad. Rusko koncom roka 2015 zachránilo Sýriu, pretože chcelo zabrániť vzniku čiernej diery nestability, z ktorej by ju mohli ohrozovať teroristi. Cieľom intervencie nikdy nebolo zachrániť Asada osobne a udržať ho pri moci na neurčito. V tom čase SAA stále bojovala za krajinu, preto jej Rusko pomohlo svojimi leteckými a kozmickými silami, aby podporilo jej pozemné operácie. Rusko tiež predpokladalo, že Asad sa za záchranu svojho štátu odvďačí tým, že neskôr urobí politické kompromisy, ktoré sa od neho požadovali, napríklad tie, ktoré obsahoval jeho už spomínaný návrh ústavy pre Sýriu, bez ohľadu na to, aké bolestivé môžu byť. To, čo sa nakoniec stalo, bolo úplne iné, ako Rusko očakávalo. Namiesto toho, aby sa SAA počas prímerí, ktoré Rusko pomáhalo sprostredkovať, posilnila a pripravila primeranú obranu okolo hlavných miest krajiny pre prípad, že by sa takéto zastavenie bojov náhle prerušilo, SAA oslabila, atrofovala a zmenila sa na tieň svojej bývalej moci. Pokiaľ ide o Asada, stal sa arogantnejším a pravdepodobne sa viac spoliehal na iránsku podporu, aby sa zabezpečil proti scenáru, že Rusko obmedzí časť podpory ako prostriedok, ktorý by ho motivoval k politickým ústupkom. Konečným výsledkom bola katastrofa, ktorá sa práve odohrala, keď Asad a SAA odovzdali krajinu teroristom bez boja, dokonca po sebe zanechali ruské vybavenie, ktoré ukoristili a pravdepodobne ho odovzdajú svojmu tureckému patrónovi, ktorý ho zrejme dá na preskúmanie USA. Asad sa ani raz neobrátil na svoj národ a bez slova utiekol z hlavného mesta. On a jeho ozbrojené sily sa správali veľmi hanebne, ale Rusko mu napriek tomu umožnilo získať azyl, pretože nezrádza svojich priateľov, ako povedal jeden vysokopostavený diplomat.

Výrazný podiel na ekonomickom i politickom zlyhaní Sýrskej republiky mali aj sankcie kolektívneho Západu.

Osud ruskej vojenskej prítomnosti

Pokiaľ ide o to, čo sa stane s ruskou vojenskou prítomnosťou v Sýrii, nie je jasné, či sa naplní Trumpova predpoveď o jej vynútenom odchode, hoci sa objavili niektoré správy od renomovaných ruských vojenských blogerov, podľa ktorých by mohlo ísť o postupné, ale dôstojné stiahnutie. V takom prípade by to mohlo skomplikovať vojenskú logistiku ruských paramilitantných jednotiek do Afriky vzhľadom na to, že jej sýrske základne boli údajne využívané na túto pomoc, ale mohli by sa objaviť alternatívy v severnej Afrike (Líbya) a/alebo severovýchodnej Afrike (Sudán). Rusko by mohlo zostať v Sýrii, aj keď ho nová vláda požiada, aby odišlo, prípadne by dokonca mohlo ísť tak ďaleko, že by podporilo vytvorenie nezávislého pobrežného štátu. Na pobrežie však medzičasom vstúpili skupiny označené za teroristické bez akéhokoľvek miestneho odporu. To by mohlo viesť k veľmi vážnym hrozbám pre ruských vojakov, ak by tieto skupiny dostali od USA úlohu násilne vyhnať Rusko s cieľom nahradiť jeho námornú základňu americkou. Pre Rusko by preto mohlo byť lepšie znížiť svoje straty, prenechať Sýriu na riadenie iným a vyhnúť sa vojenským logistickým komplikáciám, ktoré by mohli spôsobiť Turci a postasadovská Sýria, ak odmietnu povoliť ruským vzdušným silám prelet cez svoj vzdušný priestor a budú hroziť zostrelením ich lietadiel. Samozrejme, ešte sa uvidí, čo sa stane, ale toto by bolo najpresvedčivejšie vysvetlenie, ak k tomu dôjde napriek všetkým obetiam a prostriedkom, ktoré Rusko investovalo do Sýrie od roku 2015 až dodnes.

Straty Iránu

Irán investoval oveľa viac obetí a je známe, že on a jeho spojenci z Hizballáhu majú oveľa väčšiu vojenskú prítomnosť v krajine, takže ich zdanlivo nevyhnutný odchod z postasadovskej Sýrie (ak sa už nestal) by bol pre ich záujmy a prestíž oveľa škodlivejší. Možno tiež tvrdiť, že by mohli pre záchranu Sýrie urobiť viac ako Rusko kvôli ich oveľa väčšej pozemnej prítomnosti, ak by SAA skutočne bojovala na obranu svojej krajiny a Asad sa neskrýval. Aj v takomto scenári by však ich možnosti boli veľmi obmedzené vzhľadom na to, ako veľmi ich oslabili vojny s Izraelom. Asad sa žiaľ ukázal ako veľmi nespoľahlivý spojenec a spätne sa ukazuje, že využíval Rusko a Irán na to, aby zostal pri moci na neurčito bez toho, aby uskutočnil kompromisy, ku ktorým bol právne zaviazaný podľa rezolúcie BR OSN č. 2254. Ako hlava štátu musí prevziať plnú zodpovednosť za to, čo sa stalo.

Prečítajte si tiež:

• Aktuálne zo Sýrie
• Prečo padol režim Asada a kto je v pozadí?
• Čo sa deje aktuálne v Sýrii – V Damasku vypukli nepokoje
• Sýrsky režim padol. Podľa posledných informácií je Asad v Moskve