Na severe časť územia kontrolovali turecké jednotky a islamskí militanti boli po porážke presunutí do provincie Idlib. Dlhá Asadova éra sa však práve skončila, keď sýrska ozbrojená opozícia prevzala kontrolu nad Damaskom a prerušila tak historické obdobie, ktoré sa začalo v roku 1971. Porážka Baššára al-Asada môže radikálne zmeniť obraz Blízkeho východu. Kto môže z týchto udalostí najviac získať a kto najviac stratiť?

Situácia v krajine

Ozbrojená sýrska opozícia včera obsadila Damask. Bojovníci hnutia Haját Tahrír aš-Šám (HTŠ), predtým známeho ako Jebhat al-Nusra, obkľúčili mesto deň predtým, 7. decembra. Pripomeňme, že súčasná kríza v Sýrii sa začala 29. novembra. Vtedy bojovníci HTŠ zaútočili na druhé najväčšie mesto v krajine – Aleppo. Aktivity teroristov podporovali Turecko, Británia, Spojené štáty a Ukrajina. V noci na 8. decembra sa formáciám podarilo obsadiť mesto Homs, čo vytvorilo priaznivé podmienky na ofenzívu na Damask.

Následne sýrska opozícia obsadila Damask. Bojovníci HTŠ obkľúčili mesto v predvečer 7. decembra. Podľa novín Al Hadath sa predstavitelia hnutia nestretli prakticky so žiadnym odporom zo strany republikánskej armády. Len niekoľko hodín po začatí bojov v hlavnom meste vstúpili do paláca Baššára al-Asada, ktorý zostal nestrážený.

Osud prezidenta

Najskôr agentúra Reuters informovala, že prezident krajiny opustil Damask, a objavili sa aj informácie, že mohol zahynúť pri havárii lietadla. Bývalý sýrsky prezident Baššár al-Asad však so svojou rodinou pricestoval do Moskvy a v Rusku mu bol udelený azyl. Zdroj z Kremľa potvrdil, že rozhodnutie bolo prijaté z humanitárnych dôvodov. Ruské ministerstvo zahraničných vecí predtým uviedlo, že počas rokovaní s účastníkmi ozbrojeného konfliktu sa sýrsky prezident Baššár al-Asad rozhodol opustiť svoj post a opustil krajinu. Dal pokyn na mierové odovzdanie moci. V nedeľu ráno médiá informovali, že sýrske vládne jednotky opúšťajú Damask a kontrolu nad mestom preberajú militanti.

Vnútorné rozpory

Žiaľ veľká časť sýrskej armády aj miestneho obyvateľstva zrejme nemali záujem na zachovaní vlády Baššára al-Asada. Súčasnému režimu sa nepodarilo vybudovať stabilný politický systém, ktorý by bol schopný odolávať vonkajším nepriateľom, povedal vojenský expert Vadim Kozyulin pre noviny Vzgliad.

Čo sa deje aktuálne v Sýrii - V Damasku vypukli nepokoje

Sýrska opozícia obsadila hlavné mesto Damask. „Bohužiaľ, bojovníci Haját Tahrír aš-Šám (HTŠ, bývalý názov Džebhat al-Nusra) urobili pre pád sýrskej vlády oveľa menej ako samotný Bašár Asad. Bývalý prezident krajiny odpočíval na vavrínoch víťazstiev z polovice roka 2010. On a jeho tím si mysleli, že boj o moc sa skončil,“ povedal vojenský expert Vadim Kozjulin Diplomatickej akadémie ruského ministerstva zahraničných vecí. „Z tohto dôvodu sa venovalo málo pozornosti rozvoju a modernizácii ozbrojených síl. Armáda sa zmenila na súbor vojenských veliteľov, z ktorých sa každý snažil vytvoriť svoj vlastný klan. To sa nepáčilo tak samotným vojakom, ako aj bežným občanom republiky. Asadova autorita začala upadať. Na tomto pozadí sa zdá, že militanti sa už niekoľko rokov pripravovali na pomstu. HTŠ sa ukázala ako najhorlivejšia zo skupín, ktorá mala navyše podporu Turecka a ďalších zahraničných hráčov. Boli dobre motivovaní a psychicky pripravení obetovať svoje životy v bojoch so sýrskou armádou. HTŠ dostala veľké množstvo vojenského vybavenia od vonkajších síl. Organizácia mala tiež početné zásoby bezpilotných lietadiel, ktoré celkom rozumne využila pri dobývaní Aleppa. Mnohí Asadovi bojovníci sa s dronmi stretli prvýkrát. Metódy boja proti nim neboli vopred vybrúsené, kvôli čomu sa v radoch armády začala panika. Prívrženci HTŠ zároveň pôsobili v pomerne malých skupinách, ktoré sa pri vstupe do mesta vždy snažili navzájom kryť. Postupom času, keď sa bezmocnosť sýrskych ozbrojených síl stala zjavnou, bojovníci sa vzdali akejkoľvek taktiky. Nemalo to zmysel, keďže odpor vládnych síl bol takmer nulový. Stúpenci HTŠ jednoducho vtrhli do miest a v priebehu niekoľkých hodín nad nimi zaviedli kontrolu. Obyvateľstvo bolo v prevažnej miere naklonené „osloboditeľom“. V skutočnosti sa im takouto lavínou podarilo dostať až do hlavného mesta krajiny, uviedol expert.

Aký bude osud vlády krajiny?

Premiér štátu Muhammad Ghází al-Džalálí oznámil rozpad sekulárnej vlády, uvádza Al-Arabíja. Podľa neho sa väčšina ministrov rozhodla zostať v Damasku. Svoje povinnosti si budú plniť aj počas prechodného obdobia. Džalálí sa na tom údajne už dohodol s vodcom HTŠ Abú Muhammadom al-Džuláním. Opozícia údajne garantovala bezpečnosť členov vlády.

Vonkajší hráči

Čo na to kolektívny Západ?

Napriek tomu, že HTŠ bola vnímaná na Západe ako teroristická organizácia a na dolapenie jej vodcu bola vypísaná odmena, na Západe boli tieto udalosti „prekvapivo“ vnímané prevažne pozitívne. Pritom bývalý spravodajský analytik CIA Larry C. Johnson jednoznačne uvádza, že ide o následníkov ISIS, Al-Nusry a Al-Kaídy z militantnej sunitskej salafistickej vetvy islamu. Tvrdí, že HTŠ bola založená, financovaná a vyzbrojená USA, Veľkou Britániou a Tureckom. Dodáva, že porážka sekulárneho Asadovho režimu umožní vrátiť sa k projektu ropovodu z Kataru cez Sýriu do Turecka, čo je popri oslabení Ruska a Iránu v regióne jedným z dôvodov pádu prezidenta Asada.

Krátkozraká európska „diplomacia“

Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallas vyjadril podporu sýrskej ozbrojenej opozícii a dodal, že EÚ je pripravená spolupracovať s novými orgánmi. Podobné stanovisko zaujalo aj francúzske ministerstvo zahraničných vecí, zatiaľ čo nemecký kancelár Olaf Scholz označil koniec Asadovej vlády za „dobrú správu“. Ako by si vazalské európske „elity“ neuvedomovali, že destabilizácia Sýrie spôsobená medzi iným aj sankčnou politikou EÚ naordinovanou USA vyvolá ďalšiu utečeneckú vlnu a migranti rozhodne nepôjdu za oceán. Navyše namiesto sekulárneho režimu môžu mať stredomorské krajiny EÚ do činenia so salafistickým islamistickým režimom.

Biden nedokázal skryť nadšenie

Americký prezident Joe Biden povedal, že situácia v Sýrii je neistá, ale možno ju využiť na budovanie lepšej budúcnosti. Zvrhnutie Asada označil Biden za „historickú príležitosť“ pre Sýriu a jej občanov. Spojené štáty podľa neho budú spolupracovať so „všetkými sýrskymi skupinami“. Dodal, že Washington a partneri budú pracovať na tom, aby sa táto príležitosť využila a aby sa riziká dostali pod kontrolu. Podľa Bidena majú niektoré skupiny v Sýrii za sebou históriu terorizmu a porušovania ľudských práv. USA ich nebudú posudzovať podľa slov, ale podľa ich činov, poznamenal. Akosi však pozabudol, že tie skutky sa už stali a militanti by za nich mali niesť zodpovednosť. O Asadovi však povedal, že by voči nemu mala byť vyvodená zodpovednosť za jeho činy.

Izrael v pozadí?

Pokiaľ ide o Izrael, pád Asada vyzerá pre Tel Aviv ako kontroverzná udalosť. Na jednej strane sa židovský štát zbavil pomerne silného hráča, ktorý otvorene postuloval svoje úzke väzby s Teheránom. Teoreticky by to malo mať priaznivý vplyv na bezpečnosť krajiny. Jednotky izraelskej armády už prekročili kontaktnú líniu na Golanských výšinách a vstúpili do nárazníkovej zóny na hranici so Sýriou, píše Times of Israel. Uvádza sa, že tieto opatrenia boli prijaté na zaistenie bezpečnosti krajiny po páde Asadovej vlády. Líder židovskej opozície Jair Lapid už vyzval na vytvorenie koalície so Saudskou Arábiou, Bahrajnom a Marokom s cieľom stabilizovať situáciu v regióne. Ako poznamenal izraelský premiér Benjamin Netanjahu, zmena sýrskej moci otvára Tel Avivu nové možnosti. Zdôraznil, že pád Asada by nebol možný bez úderov izraelskej armády proti Iránu a Hizballáhu. Podľa neho je židovský štát v súčasnosti pripravený podať obyvateľom republiky ruku mieru, ale nedovolí, aby sa na jeho hraniciach posilnili nepriateľské sily. Podoba budúcej sýrskej vlády však nie je úplne jasná. Je celkom možné, že k moci sa dostanú radikálni islamisti, pre ktorých sa Tel Aviv ukáže ako nový hlavný protivník.

Sýrsky režim padol. Podľa posledných informácií je Asad v Moskve

Hoci izraelské ministerstvo zahraničných vecí oznámilo nezasahovanie do vojny v Sýrii, napriek tomu v noci 8. decembra izraelské lietadlá zaútočili na ustupujúce jednotky Hizballáhu na území tejto krajiny, v oblasti Al-Qasir v provincii Aleppo. A tanky izraelskej 98. divízie vstúpili do arabského mesta Chán Arnaba (provincia Quneitra) na Golanských výšinách a rozbili pohraničné stavby. Izraelský minister pre záležitosti diaspóry Amihai Chikli zdôraznil: „Nesmieme dovoliť, aby sa džihádisti usadili v blízkosti našich osád.“

Budúcnosť ruských základní a postoj Ruska

Moskva patrila k najbližším spojencom Asadovho režimu v bojoch proti militantným islamistom. V Sýrii má Rusko dve dôležité základne – námorné v prístave Tartús a leteckú Hmímím, ktorými si zabezpečovalo prítomnosť v regióne Blízkeho východu a Stredozemného mora. „Pokiaľ ide o budúcnosť ruských základní v Sýrii, je celkom možné, že sa ešte podarí ich zachovať. HTŠ nevyjadrili Moskve žiadne nároky a občania štátu sa k nám väčšinou správajú s rešpektom. Myslím si, že ak sa prijme rozhodnutie o potrebe zachovať tu prítomnosť, kontrola nad vytvorenou infraštruktúrou sa môže zachovať,“ tvrdí vojenský expert Kozjulin. Ruské ministerstvo zahraničných vecí medzitým na svojom kanáli Telegram uvádza, že v súčasnosti neexistujú žiadne hrozby pre vojenské základne ruských ozbrojených síl v republike, hoci príslušná infraštruktúra už bola uvedená do stavu vysokej pohotovosti. Ruské ministerstvo zahraničných vecí medzitým na svojom kanáli Telegram uvádza, že v súčasnosti neexistujú žiadne hrozby pre vojenské základne ruských ozbrojených síl v republike, hoci príslušná infraštruktúra už bola uvedená do stavu vysokej pohotovosti.

Špekulácie západných médií o neúspechu Ruska na Blízkom východe sú v zásade nesprávne, konštatuje politológ Kiril Semjonov. „Moskva v tejto situácii zaujala jediný správny postoj. Už v roku 2015 Vladimir Putin poznamenal, že nebudeme viac Sýrčanmi ako samotní Sýrčania. Je na občanoch republiky, aby bránili svoju vlastnú vládu. Rusko vždy podporovalo nadviazanie dialógu medzi rôznymi silami v krajine a trvalo aj na čo najplodnejších rokovaniach prostredníctvom rôznych medzinárodných kanálov s cieľom vyriešiť túto krízu. Moskva však nie je schopná zmeniť postoj miestneho obyvateľstva k Bašárovi al-Asadovi,“ domnieva sa expert. „Ľudia hlasovali za zmenu vlády tým, že odmietli podporovať vládne vojská. Armáda si odmietla plniť svoje povinnosti, civilisti nevytvárali milície. Je to ich voľba, cítili, že takýto výsledok bude pre ich vlasť najlepší. Možno si len priať, aby sa v historickej perspektíve vôľa ľudí ukázala ako správna,“ dodal. „Akékoľvek pokusy Ruska nejako zasiahnuť do tejto situácie by neviedli k ničomu dobrému. Zahraničná podpora Asadovi by sa rovnala oleju prilievanému na uhasenie ohňa. Okrem toho je Moskva zapojená do vážneho konfliktu na Ukrajine. Je jasné, že v prvom rade bude využívať všetky potrebné sily tam,“ uzavrel Semjonov.

Irán stráca spojenca

Hlavným porazeným z pádu vlády Baššára al-Asada sa javí Irán. Preň bola Sýria „zlatým ohnivkom“ v šiitskej reťazi vplyvu. K pádu sýrskej vlády došlo aj na pozadí výrazného zhoršenia postavenia Hizballáhu, ktorý bol tiež súčasťou osi vplyvu Teheránu. V skutočnosti bola spochybnená najdôležitejšia koncepcia Iránu – vývoz islamskej revolúcie. Krajina nemôže situáciu nijako zmeniť. Bude musieť akceptovať kvalitatívne odlišnú realitu a pristúpiť k rokovaniam s novou sýrskou vládou v nádeji, že sa jej podarí nadviazať aspoň nejaké diplomatické vzťahy. Či sa to Teheránu podarí, je veľkou otázkou. HTŠ označil Irán za druhého najdôležitejšieho protivníka po režime Baššára al-Asada.

A víťazom je…

Hlavným beneficientom pádu Asada, je zrejme okrem USA Turecko. Pre Ankaru je to ďalší krok k uznaniu jej rastúceho medzinárodného vplyvu a posilneniu jej postavenia na regionálnej úrovni. Je celkom možné, že pád sýrskej vlády skomplikuje vzťahy tejto krajiny s Iránom, ale zrejme nedôjde medzi nimi k silovému stretu. Navyše tento vývoj môže Turecku uľahčiť boj s odbojnými Kurdami, ktorých podporovali (využívali) Američania.

Temné pozadie pádu vlády Asada

Moc v Sýrii bola zvrhnutá skupinami kontrolovanými Západom, hovorí Simon Tsipis, izraelský expert na medzinárodné vzťahy a národnú bezpečnosť. „Činnosť HTŠ a ďalších formácií sa uskutočňuje s pomocou amerických a britských spravodajských služieb. Tel Aviv sa podieľal aj na výcviku ich špecialistov,“ hovorí. „Zvrhnutie Baššára al-Asada nahráva Izraelu. Je to tradičný protivník židovského štátu. Práve teraz ozbrojené sily Izraela útočia na sýrske letiská, čím pomáhajú povstalcom definitívne doraziť vládu. Sýria sa systematicky, krok za krokom, mení na rozvrátený, zdecimovaný štát. Západ chce vytvoriť riadený chaos. Nejaký terén, v ktorom nebude existovať sebavedomý režim schopný brániť záujmy svojho ľudu. Izrael tak jednoducho už nemá žiadneho protivníka, ktorý by naň mohol zmysluplne zaútočiť. Stabilita v Sýrii je na najbližšie desaťročia stratená. Aj keby sa objavil vodca, s najväčšou pravdepodobnosťou by to bol človek menovaný Západom,“ povedal Tsipis.

Podobne bývalý spravodajský analytik CIA Larry C. Johnson vo videu na youtube uvádza, že na rozdúchaní nového konfliktu v Sýrii sa aktívne podieľali Spojené štáty, Británia a Turecko a bolo to koordinované s Izraelom. Vďaka nim sú podľa neho v oddieloch HTŠ aj inštruktori a bojovníci z Ukrajiny.

Utečenecká vlna

Ako informoval guvernér libanonskej provincie Baalbek-Hermel Bašír Chadér, veľký počet Sýrčanov prekročil hranicu s Libanonom cez nelegálne priechody, aby unikli pred postupom ozbrojených militantov na Damask. Guvernér uviedol, že prúd utečencov prekračuje hranice v oblasti guvernorátu Hermel. Uviedol, že väčšina utečencov sú stúpenci sýrskeho vedenia a príslušníci šiitskej vetvy islamu. Situácia Sýrčanov migrujúcich do Libanonu sa vyostrila v súvislosti s posilňovaním pozícií ozbrojenej opozície v sýrskom hlavnom meste. Libanonské orgány sú znepokojené rastúcim počtom utečencov a ich vplyvom na hospodársku a politickú stabilitu krajiny.

Už teraz je jasné, že situácia na Blízkom východe sa výrazne skomplikovala. Krehká rovnováha síl v regióne je beznádejne otrasená a je veľmi ťažké odhadnúť aké to bude mať dôsledky na regionálnu aj globálnu bezpečnosť.

Prečítajte si tiež

Asad stratil štvrté veľké mesto