Bratislava 12. apríla 2021 (HSP/Foto:Turkish Presidency Pool via AP)
Prúd informácií, selektívnych zavádzajúcich poloprávd a rôznych klišé, ktorým svetovú populáciu napája globálna masmediálna mašinéria, má dva kanály: prvý je prvoplánový obraz pre štandardných konzumentov, druhý je „meta“ kanál informácií ukrytých „medzi riadkami.“ Čo v skutočnosti povedal Erdoğan cez víkend?
V súvislosti s nadchádzajúcim kolom bojov na Donbase sa teraz často hovorí aj o možnom vtiahnutí Krymu do diania. Tým, ktorí spoza oceánu riadia Ukrajinu diaľkovo (kamikadze štýlom) by sa to náramne hodilo, pretože by konečne Rusko plnohodnotne zatiahli do vojny.
Súčasťou mediálneho predstavenia na podporu tohto snaženia je aj víkendová informácia, ktorú korporátne médiá až nápadne silne zdôrazňovali: že turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan v sobotu na tlačovej konferencii v Istanbule po rokovaniach s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským povedal, že Krym je a ostáva ukrajinský. Áno, povedal to, ale treba veci dopovedať v celom kontexte.
Erdoğanov pragmatizmus
Tak najprv, ona to až taká senzácia nie je, keďže Erdoğan tým iba potvrdil svoje predošlé stanovisko. Keby tvrdil opak, strhol by sa veľký krik a mal by problém s ukrajinskými aj západnými partnermi – a naopak, jeho súčasná diplomatická pozícia je pomerne bezbolestná: on vie veľmi dobre, že Krym je uzavretá záležitosť, už ho Rusku nikto nevezme, a jemu, Erdoğanovi, aspoň ostáva do budúcnosti drobná zámienka pre prípad, keď bude z nejakých taktických dôvodov potrebovať zase o kus cúvnuť od prílišného bratríčkovania s Rusmi – to je karta, ktorá sa pri jeho politike súčasného sedenia na dvoch stoličkách môže kedykoľvek hodiť.
Čo však mnohí súdruhovia z korporátnej mediálnej mašinérie zabudli spomenúť, je nenápadná, no o to dôležitejšia skutočnosť, že Erdoğan súčasne zdôraznil aj niečo iné: že konflikt na Donbase má byť vyriešený politicky, pomocou minských dohôd. A dokonca, že Ankara je pripravená poskytnúť zúčastneným stranám „nevyhnutnú podporu“ pri urovnaní konfliktu na východnej Ukrajine na základe minských dohôd.
Minské dohody
A to je zaujímavé. Minské dohody si totiž každá strana vysvetľuje po svojom: Ukrajina a Západ kričia, že dohody neplní Rusko a neuznané donbaské republiky Donecká národná republika (DNR) a Luhanská národná republika (LNR). A naopak, Rusko poukazuje na fakt, že ukrajinská strana, napriek tomu, že deklaruje ich plnenie, v skutočnosti minské dohody prakticky úplne sabotuje.
Lenže: jedna vec je propaganda, kde si každý môže tvrdiť, čo chce, a druhá vec je, čo sa môže ukázať, keď príde na lámanie chleba. Keď sa vezme text dohody a pôjde sa bod po bode, tak sa dá zistiť, kto hovoril pravdu, a kto klamal. Keď sa nezaujatý pozorovateľ pozrie na text aktuálne platnej dohody z Minska (text dohody Minsk II. nájdete napríklad tu:), vidí, že Ukrajina nesplnila nič z toho, čo sľúbila, a čo bol predpoklad pre to, aby aj DNR a LNR splnili svoju časť dohody.
Preto stará líška Erdoğan mohol na tlačovke po stretnutí so Zelenským s ľahkým srdcom hovoriť to, čo si Západ bude vysvetľovať tak, ako potrebuje pre svoju propagandu, a zároveň aj Rusko ostane pokojné. A nielen to: on dokonca ponúkol, že znepriatelené strany rozsúdi. Pravda, iste by to nebolo zadarmo, nuž ale dobrá rada niečo stojí…
Erdoğanove služby v tomto prípade však asi nebudú využité. Situácia, keď sa minské dohody opäť ocitnú na jednacom stole, totiž nastane presne v tej chvíli, keď bude Ukrajina zatlačená do kúta a bude musieť prijať podmienky, ktoré určí víťaz. A nie je vôbec isté, či budú aj tentoraz také zmierlivé a neurčité ako naposledy. Časy sa totiž zmenili…
Ivan Lehotský