Čína odmietla kapituláciu pred USA a nehodlá zmeniť kurz

Peking 20. decembra 2018 (HSP/Sputnik/Foto:TASR/AP-Mark Schiefelbein)

V Pekingu veľmi okázalo oslávili dôležité výročie. Uplynulo 40 rokov od začatia čínskych ekonomických reforiem a politiky “otvorenosti voči svetu”. Práve táto otvorenosť, prianie učiť sa od Západu bez kopírovania, pripravenosť pristúpiť na nepopulárne, ale potrebné reformy a tiež veľké investície amerického kapitálu spôsobili čínsky ekonomický zázrak

Časť americkej elity sa pozerá na dnešnú Čínu cez prizmu tézy, ktorá je pre Číňanov dosť ponižujúca: “Porodila som ťa, môžem ťa teda aj zabiť.” Má sa na mysli, že ak došlo k čínskemu ekonomickému zázraku vďaka vývozu čínskeho tovaru na Západ, vďaka odovzdaniu Číne amerických technológií a vďaka veľkým priamym americkým investíciám, znamená to, že ak bude to všetko zrušené, rozpadne sa Čína ako domček z kariet.

Hlavný konateľ Trumpovej administratívy v obchodných otázkach, Robert Lighthizer, trvá na tom, aby sa Čína vzdala programu nahradenia importu a rozvoja vlastnej výroby s použitím vysokých technológií Made in China 2025. USA si želajú, aby sa táto krajina vrátila do postavenia “lacnej montážnej dielne” pre americkej spoločnosti. Prejav predsedu Si pri príležitosti výročia začatia reforiem prijali mnohí západní pozorovatelia ako istý lakmusový papierik, ako istý indikátor toho, ktorou cestou sa krajina vydá v najbližšej budúcnosti.

Po rokovaniach s Donaldom Trumpom zverejnilo veľa masmédií príspevky s titulkami rovnakého zmyslu: Čína prehrala obchodnú vojnu. Preto niektorí očakávali, že programový prejav čínskeho lídra bude znieť ako nepriame vysvetlenie občanom nutnosti ukončenia obchodnej vojny (fakticky kapitulácie) a väčšej transparentnosti čínskej ekonomiky. Alebo dôjde prinajmenšom k zmierneniu čínskej rétoriky. Lenže žiadne zmiernenie sa nekonalo.

Predseda Si navrhol občanom a svetu niečo úplne iné: “Nikto nesmie diktovať čínskemu národu, čo smie, a čo nesmie,” zdôraznil v prejave.

Spravodajca katarskej televízie Al Džazíra napísal, že “príčina toho, prečo všetci tak pozorne sledovali prejav Si Ťin-pchinga, spočíva v tom, že pátrali po náznakoch na ústupky, ktoré by boli ochotný urobiť kvôli zmierneniu obchodného konfliktu s USA, <…> a tieto ústupky urobené neboli, okrem hmlistého sľubu v pokračovaní čínskych ekonomických reforiem začatých pred 40 rokmi “.

Prejav Si Ťin-pchinga sa nedá označiť za populistický, je v ňom triezva myšlienka toho, že v budúcnosti sa dajú očakávať “najrôznejšie riziká a výzvy”. Počas jeho prejavu klesali ceny cenných papierov na ázijských trhoch. Investori pochopili, že Čína nepodľahla tlaku z Trumpovej strany, čo znamená, že nás čakajú tarify, obchodné sankcie, zatýkanie čínskych podnikateľov všade, kde len dosiahnu americké tajné služby, a ďalšie udalosti, ktoré neprispievajú k optimizmu veľkých finančníkov.

Stojí pritom za zmienku, že sa nesplnili nádeje tých, ktorí hovorili o pravdepodobnom návrate Číny k najradikálnejším ekonomickým a politickým spôsobom z Maovej doby, rovnako ako mobilizačné reakcie na vonkajšie výzvy a ako nástroj zachovania moci čínskou Komunistickou stranou. Naopak, ako spravodlivo napísal podnikateľský portál Caixin, predseda Si zdôraznil vo svojom prejave, že trh bude hrať kľúčovú úlohu v rozdelení zdrojov v čínskej ekonomike.

Dá sa to vyložiť ako dôkaz toho, že sa Čína nemieni vzdať pozitívnych skúseností z použitia trhových mechanizmov iba kvôli značnému zhoršeniu vzťahov medzi Pekingom a Washingtonom.

Zrejme práve pre zdôraznenie tohto “protržného” postoja Komunistickej strany Číny dostal jedno z čestných vyznamenaní pri príležitosti “jubilea reforiem” miliardár Jack Ma, okolo ktorého vypukol nedávno vážny škandál kvôli jeho členstvu v Komunistickej strane. Na jednej strane západní investori nevedeli ako majú “stráviť” správu o tom, že najznámejší čínsky podnikateľ vlastní červenú stranícku legitimáciu, a na druhej strane sa objavili kritici strany, ktorá prijala do svojich radov miliardára.

Prípad komunistického miliardára Ma je ​​v istom zmysle zosobnením celých rozporuplných dejín čínskych reforiem v jednej osobe. Zlúčenie toho, čo sa, ako sa zdalo, zlúčiť nedá, znamená zaujímavý a nečakaný výsledok.

“Socializmus s čínskym špecifikom” je pre mnohých zahraničných analytikov jav, v ktorom spočíva podstata čínskych ekonomických úspechov. A je to hlavná príčina, prečo, nehľadiac na nátlak zvonku (a dokonca istú nespokojnosť, ktorú zaregistrovali zahraniční komentátori v radoch riadiacej elity), nehodlá čínske vedenie zmeniť svoj ekonomický a politický kurz.