Liége 29. septembra 2017 (HSP/Foto:TASR/AP/Javier Galeano)
V belgickom meste Liége postavia chrám na mieste bývalého koncentračného tábora, kde v rokoch druhej svetovej vojny boli internovaní sovietski vojnoví zajatci
Myšlienka postavenia pravoslávneho memoriálneho chrámu vznikla u pravoslávnych návštevníkov tohto mesta a bola podporená archiepiskopom Bruselským a Belgickým Simonom – informuje ruský printový týždenník Rossijskaja gazeta.
Ruskojazyčná diaspóra v Belgicku vytvorila v r. 2006 spoločenstvo Moskovského patriarchátu. Za svojimi silami získané prostriedky nadobudla stavebný pozemok a tiež pripravila architektonicko-technickú dokumentáciu a získala nevyhnutné povolenia na stavbu.
V rokoch druhej svetovej vojny existoval v Liége nacistický koncentračný tábor LG VIII Seraing. V septembri 1942 sem bola dopravená prvá časť sovietskych vojnových zajatcov. Neskôr k zajatým červenoarmejcom pridali násilím vyvezených mladých ľudí z okupovaných území ZSSR – tzv. „ostarbeiterov”. Väznených používali na najťažšie práce v uhoľných baniach v oblasti Seraing-Liége. V jednom z barakov bol zriadený pravoslávny chrám, v ktorom pôsobil kňaz, vyslaný Ruskou pravoslávnou cirkvou z Paríža.
Ruské spoločenstvo v Liége plánuje postaviť pamätný chrám, kde umiestnia platne s menami všetkých vojnových zajatcov, ktorí zahynuli v koncentračnom tábore a tiež všetkých sovietskych vojakov, pochovaných na cintorínoch Belgicka. Tam sa vytvorí múzeum zasvätené hrdinským činom sovietskych vojakov. Výstavba bola oficiálne schválená Patriarchom Kirilom v r. 2015.
Náklady na výstavbu chrámu – 520 000 € – chce spoločenstvo vyzbierať. V Belgicku žijúci rusky hovoriaci občania počítajú aj s pomocou ruských inštitúcií, najmä ministerstva obrany, Štátnej dumy, ministerstva kultúry a i.
Ruské zahraničie má bohaté tradície budovania chrámov-pamätníkov. Duchovno-kultúrne centrá sa nachádzajú v ruských diplomatických zastupiteľstvách vo Viedni a fínskom Turku, najnovšie sa dokončuje takéto rozsiahle centrum, zahŕňajúce aj pravoslávny Chrám Svätej Trojice, na nábreží Seiny v Paríži. „My chceme pokračovať v tejto tradícii a vzdať úctu nielen sovietskym vojakom, ale aj Belgičanom, účastníkom belgického Odporu, ktorí riskovali svoj život, pomáhajúc sovietskym vojnovým zajatcom”, uviedol archiepiskop Simon.
Ivan Lužák