Môj profil 
Predplatné
Pochádzate z farmárskej rodiny, a hoci ste po štúdiu pôsobili v IT sektore, vrátili ste sa späť k poľnohospodárstvu. Prečo ste sa rozhodli pre takúto zmenu?
Áno, môžem povedať, že som roľník a syn farmára zo severného Francúzska. Vždy som túžil mať aj v meste čerstvé lokálne potraviny a to ma motivovalo, aby som sa vrátil k pestovaniu plodín. Založil som spoločnosť Agricool s cieľom pestovať zeleninu a ovocie priamo v mestách.
Potravinárstvo patrí k symbolom Francúzska. Výroba potravín patrí zrejme medzi dôležité sektory…
Je to tak. Francúzi milujú dobré jedlo a považujú za dôležité, aby mali čo najkvalitnejšie potraviny na stole deň čo deň. Aj preto je Francúzsko potravinovo úplne sebestačné. Ešte nedávno bolo nepredstaviteľné, aby sa potraviny produkovali inde ako na vidieku, no doba sa mení a aj dopyt po potravinách vo veľkých mestách.
Začínali ste s pestovaním jahôd v centre Paríža. Ako ste prišli na túto myšlienku?
Chuť a kvalita potravín súvisí s tým, aká je vzdialenosť medzi ich pestovateľom a spotrebiteľom. V Európe sú to v priemere desiatky až stovky kilometrov, ktoré spôsobujú, že potraviny sa nedostávajú na tanier úplne čerstvé. Navyše odhady hovoria o tom, že do roku 2050 bude 70 % obyvateľov Európy žiť v mestách. Preto je dôležité, aby aj mestá dokázali produkovať čerstvé potraviny.
Dokážete pestovať plodiny na hocakom mieste, v ktoromkoľvek meste?
Áno, využívame na to vyradené lodné kontajnery, ktoré sme špeciálne upravili a dokážeme v nich pestovať jahody alebo šaláty. Kontajnery majú upravenú teplotu a osvetlenie a môžu sa nachádzať kdekoľvek, na zemi, na budovách, na parkoviskách, na ktoromkoľvek voľnom verejnom mieste. Upravili sme im ekosystém, ktorého súčasťou sú aj včely a iné druhy hmyzu, tak, aby sme čo najvernejšie napodobnili vonkajšie prostredie. Výhodou je, že na kvalitné a chutné potraviny nepotrebujete žiadne pesticídy a stačí až o 90 percent menej vody.
Môžete napríklad jahody pestovať celoročne?
Áno, úrodu máme viackrát do roka. Týmto dokážeme vyrovnať konkurenčnú výhodu iných krajín. Jahody sú sezónne ovocie a mimo sezóny ho importujeme zo Španielska alebo z Maroka. Vtedy precestujú stovky kilometrov, musia byť v chladiarenských boxoch, čo ich chuti neprospieva. Lokálne pestované potraviny sú určite kvalitnejšie a chutnejšie.
No dobre, ale v hre je aj otázka ceny. Importované potraviny sa často presadzujú na trhu nižšou cenou. Dokážu im aj takto konkurovať lokálne pestované potraviny?
Snažíme sa neustále skvalitňovať naše technológie a postupy pri pestovaní. Chce to čas, no aj v iných oblastiach vidíme, že inovácie prispeli z dlhodobého hľadiska k vyššej kvalite a aj nižším cenám. V súčasnosti dodávame jahody do supermarketov za cenu, ktorú spotrebitelia považujú za férovú. Do budúcnosti však dokážeme našu produkciu zlacňovať pri zachovaní kvality a šetrnom prístupe k životnému prostrediu.
Je budúcim trendom, že potraviny sa budú pestovať aj vo veľkých mestách, ako je Paríž?
Áno, aj prognózy OSN hovoria o tom, že do roku 2030 bude pätina jedálneho lístka obyvateľov miest pochádzať práve z miest. V súčasnosti je tento podiel približne 5 %. Z toho vyplýva, že pestovanie lokálnych potravín má rastúci význam.
Majú mestskí ľudia záujem o tieto potraviny?
Ponúknem vám objektívne fakty. Môžem vám pokojne povedať, že mám najlepšie jahody na Zemi, a bude jasné, že mi nebudete veriť. Merateľným a objektívnym faktom však je, že jahody, ktoré pestujeme v Paríži, obsahujú o 30 % viac vitamínu C a o 20 % viac cukru, ako je bežný priemer.
Aké máte ďalšie plány s pestovaním plodín?
Dôležitý je pre nás udržateľný model podnikania. Máme svoje vývojové oddelenie, ktoré optimalizuje postupy pri pestovaní, rovnako chceme zlepšiť spôsob distribúcie našich produktov. Pracujeme na zdokonaľovaní celého výrobného reťazca od pestovania plodín až po dodávky pre našich odberateľov. Len tak dokážeme byť čoraz konkurencieschopnejší. Našu produkciu zvyšujeme každý rok a do budúcnosti vidíme veľký potenciál tohto spôsobu pestovania plodín. Mení sa klíma, mestá sú čoraz väčšie a majú dopyt po čerstvých potravinách. Pestovanie plodín bez pesticídov, ktoré nie je náročné na vodu, má budúcnosť.
Pomáhajú takéto podnikateľské aktivity k tomu, aby boli mestá zelenšie?
Mestá sú čoraz väčšie a distribúcia je náročnejšia. Preto je dôležité, aby aj mestá dokázali produkovať vlastné potraviny. A to prispieva k lepšiemu životnému prostrediu v mestách. Takéto pestovanie šetrí spotrebu vody a to je tiež dôležitý aspekt.
Kto sú vaši najčastejší odberatelia?
Máme viacero distribučných kanálov. V rámci Paríža dodávame do supermarketov i menších nezávislých obchodov s potravinami a do večierok. Rovnako predávame potraviny aj cez internet. Do budúcnosti počítame s tým, že distribučné kanály sa ďalej rozšíria.
Mnoho poľnohospodárov v EÚ závisí od dotácií, ktoré sú časťou Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Čo si o tom myslíte?
Je to veľmi ťažká otázka. Podpora poľnohospodárstva je dôležitá, no jej cieľom by malo byť, aby toto odvetvie ostalo funkčné a udržateľné. Pokiaľ dostávajú komerčné subjekty podporu, aby dosahovali zisk, to nie je správna cesta. Pokiaľ má podpora viesť k tomu, aby dokázali udržateľne pôsobiť na trhu, vtedy je to v poriadku. My sme inovatívna spoločnosť a žiadne dotácie nepoberáme.
Patríte k startupom v poľnohospodárstve. Majú takéto inovatívne firmy budúcnosť alebo ide skôr o výnimky a pretrvajú tradičné poľnohospodárske podniky?
Do roku 2050 bude na Zemi žiť o dve miliardy ľudí viac ako doteraz. Preto musíme zmeniť myslenie a prístup aj v poľnohospodárstve. Takéto inovácie reprezentujú práve nové firmy a startupy, ktoré prichádzajú s postupmi a metódami zvyšujúcimi efektívnosť poľnohospodárstva. Myslím si však, že nové firmy i tradičné poľnohospodárske podniky majú svoje spoločné miesto na trhu, a tak to ostane aj do budúcnosti.
.jpg)
.JPG)
