Premiérovo laškovanie s celoplošným testovaním slovenskej populácie na Covid-19 nadobúda vyslovene bizarné rozmery (alebo rozmary?). Chvíľami to vyzerá, že povinné testovanie bude, potom sa zdá, že ho partneri a odborníci od toho dočasne odhovoria… a to všetko v situácii, keď nikto vierohodne nepreukázal reálny pozitívny dopad tejto „atómovej zbrane“. Nesporným faktom je len to, že situácia sa po prvých kolách testovania nijako principiálne nezmenila: štatistiky stále hovoria, že u nás denne zomierajú na Covid-19 desiatky ľudí a tisícky nových pozitívne testovaných pribúdajú.

A ľudia sa pýtajú (ako napríklad Dr. Bukovský, písali sme o tom TU), ako vlastne dopadlo predošlé testovanie? Koľko to skutočne stálo? Aké nové informácie sme sa dozvedeli a aký to malo reálny vplyv na našu situáciu a opatrenia v našej krajine? Aký to malo pri všetkých nedostatkoch antigénového testovania vlastne zmysel?

Nič z toho nám premiér Matovič zatiaľ neprezradil, a ani to, ani akí odborníci mu schválili jeho plán zrealizovať celoplošné testovanie spôsobom, akým si ho vymyslel. Vraj aby ich chránil pred hnevom občanov. Je to až neuveriteľné: jeden človek, volený zástupca obyvateľov Slovenskej republiky, zodpovedný za rozhodnutia o životoch mnohých ľudí, na otázku, ako to má odborne podložené, povie: neprezradím. A čo sa stane? No predstavte si, vôbec nič. V tomto apatickom štáte sa korporátne médiá ani len nezačervenajú.

Táto doba nám však priniesla aj ďalšie fajnové absurdnosti.

O presune zlata z Londýna sa nesmie ani len uvažovať

Minulý týždeň sa v Národnej rade hlasovalo o opozičnom návrhu pripraviť Slovensko na obdobie po odchode Spojeného kráľovstva z EÚ. Návrh sa opieral o závery zo zasadnutia Európskej rady, ktorá odporúča krajinám sa pripraviť aj na scenár, že dôjde k „tvrdému“ rozchodu bez dohody, a preto sa treba dôkladne po všetkých stránkach zabezpečiť, aby nenastali žiadne problémy. V tomto návrhu sa okrem iného hovorí aj o slovenskom zlate, ktoré je uložené v Londýne.

Poslanci v odôvodnení svojho návrhu okrem iného píšu, aby Národná rada „odporučila guvernérovi Národnej banky Slovenska posúdiť riziká súvisiace s uložením devízových rezerv Národnej banky Slovenska v zlate z Bank of England po skončení prechodného obdobia a zvážiť optimálnejšie riešenie ich uloženia v Európskej únii“.

Navrhovatelia upozorňujú, že za rizikové považujú uloženie zlata v (čoraz viac moslimskom) Londýne aj ďalšie krajiny, niektoré sa už rozhodli svoje zlato odtiaľ stiahnuť: Nemecko, Rakúsko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko. Navyše, všetko zlato máme uložené na jednom mieste, v Bank of England, ktorá nás v histórii už sklamala (písali sme o tom napríklad TU a TU).

Návrh nepožadoval nič viac, než iba to, aby guvernér Národnej banky „posúdil riziká“ súčasného uloženia zlata. Ale keďže išlo o opozičný návrh, tak, samozrejme, a priori nemohol byť koalíciou prijatý. Celá opozícia síce hlasovala za návrh, ale OĽaNO a Sme rodina sa zdržali, SaS bola proti a Za ľudí hlasovali strakato (výsledok hlasovania viď TU). Ukázalo sa, že nenávisť voči opozícii je u mnohých predstaviteľov koalície silnejšia než záujem zachrániť slovenské zlato.

Pokus obrať Ústavný súd o právomoc: amaterizmus alebo fašizmus?

V parlamente sa chystá aj ďalšia pikoška: je tam návrh, ktorý chce uprieť Ústavnému súdu SR právomoc rozhodovať o súlade ústavných zákonov s Ústavou SR (píšeme o tom TU). Hoci ide o nesmierne vážny zásah do systému právneho štátu, a hoci nebol uvedený žiadny rozumný dôvod práve teraz sa s tým tak ponáhľať, o zákone sa rozhoduje v skrátenom legislatívnom konaní, čo samo osebe je absurdné. Na druhej strane je to logické: čím dlhšie bude takáto absurdita na pretrase, tým väčšia hanba a škandál okolo toho môže vzniknúť.

Bývalá zástupkyňa vlády SR pred Európskym súdom pre ľudské práva Marica Pirošíková o tom píše: „Vylúčenie akýchkoľvek ústavných zákonov zo súdneho prieskumu ich súladu s Ústavou SR by malo za následok vylúčenie úlohy Ústavného súdu SR vykonávať ochranu ústavnosti a to najmä v situácii, ak by Národná rada SR príslušnou väčšinou prijala ústavný zákon, ktorý by obsahoval protichodné ustanovenia s Ústavou SR, pričom by nešlo o ústavný zákon predstavujúci jej priamu zmenu či doplnenie, alebo by prijala ústavný zákon, ktorý by napádal základné princípy ústavy (tzv. materiálne jadro) a prekročil by rámec spoločenskej zmluvy, ktorá ústavodarcu obmedzuje mocou konštitutívnou.“

Pirošíková tiež varuje, že v právnom štáte musí existovať mechanizmus, ktorý bude prípadné excesy ústavodarcu eliminovať či aspoň tlmiť, a práve to je úlohou ústavného súdnictva: „V tomto ohľade upozorňujem na ministerkou spravodlivosti avizovanú zmenu ústavného zákona o bezpečnosti štátu a vyjadrujem vážne obavy, či po súčasnej aktivite ústavodarcu nedôjde následne k tomu, že bude tento ústavný zákon, významne zasahujúci do základných práv a slobôd, zmenený tak, že budú úplne popreté niektoré práva zaručené ústavou, napr. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom pri výkone protiepidemických opatrení počas núdzového stavu. Ústavný súd SR však už nebude môcť vôbec zasiahnuť.“ Čo myslíte, keby sa k moci dostali pacienti z nejakého ústavu, bol by výsledok ich vládnutia až taký odlišný?

Boj proti menštruačnej chudobe

Ale povedzme si úprimne: nie sme zďaleka jedinou európskou krajinou, ktorej predstavitelia nie sú mentálne celkom v poriadku. Tak napríklad v Škótsku (ako v prvej a zatiaľ jedinej krajine sveta) tamojší parlament nedávno jednohlasne schválil zákon, podľa ktorého ženy majú dostávať bezplatne vložky, tampóny a ďalšie potreby intímnej hygieny pri menštruácii.

Dôvod má byť ten, že ženy boli diskriminované voči mužom, ktorí nepotrebujú každý mesiac míňať peniaze na vložky, čím vznikla nerovnosť a diskriminácia. Za zákon demonštrovali (alebo menštruovali?) mnohé organizácie za práva žien, podľa ktorých sa počas koronavírusovej pandémie nevídane rozmohla tzv. „menštruačná chudoba“, teda situácia, keď si ženy nemôžu dovoliť kúpiť každý mesiac menštruačné potreby.

Neveríte tomu? Hoci to znie ako vtip, tak nie, nie je to vtip.

Múdrosť z Bruselu: atentát na drevorubačov?

Samozrejme, bokom nemohol ostať Brusel: všetci dobre vieme, že Bruselčania, tí sú známi prijímaním duchaplných a múdrych rozhodnutí. Teraz sa Európska komisia snaží zakázať používanie olovenej munície v poľovníckych zbraniach. Oficiálne však nemá takú právomoc, v zmysle zmlúv o EÚ a o fungovaní EÚ to môže schváliť iba Európsky parlament spolu s Radou. Európska komisia teda urobila čosi, čo sa dá plným právom chápať ako podvod: opäť raz vydala nariadenie, aké vlastne ani nemá mať právo vydávať.

Komisia vydaním pirátskeho nariadenia porušila jedno zo základných pravidiel právneho štátu, ktoré hovorí, že obmedzenia a zákazy je možné občanom a firmám ukladať len na základe zákona schváleného zákonodarným orgánom a určite nie nariadením výkonného orgánu.

Treba pripomenúť, že Európska komisia niečo podobné urobila bez mihnutia oka už aj mnohokrát predtým. Áno, tá istá Európska komisia, ktorá tak bojuje za odobratie hlasovacích práv Maďarsku a Poľsku za údajné porušovanie zásad právneho štátu, je v skutočnosti sama asi najväčším flagrantným notorickým porušovateľom právneho štátu v celej Európe – to len aby sa nezabudlo.

Táto Európska komisia sa teda spoľahla na to, že systém je už natoľko zahalený do eurohmly a plný apatie a samocenzúry všetkých účastníkov, že si suverénne dovolila vydať pirátske nariadenie, ktoré je však naviac dosť hlúpe a nedopečené. Vraj olovená munícia škodí životnému prostrediu.

EÚ nemá problém s rôznymi naozaj nebezpečnými jedmi, ktoré sa sem privážajú z rôznych krajín, ktorými sme doslova obklopení, a ktoré spôsobujú ročne tisíce úmrtí, ale zrazu je problém olovo, ktoré sa v munícii používa po stáročia a nie je zdokumentovaný žiadny prípad, kedy by niekto zomrel v dôsledku otravy olovom pri konzumácii diviny zastrelenej takýmto nábojom.

Európska komisia síce tvrdí, že zákaz používania olovenej munície sa má týkať len mokraďových oblastí a stometrového ochranného pásma okolo nich – ibaže neupresňuje, čo tým myslí. A preto z návrhu, tak ako je predložený, vlastne vyplýva, že mokraď je aj hocijaká dažďová mláka, povrchový či podzemný kanál alebo iný zdroj vody… skrátka, zákaz by sa reálne týkal celého územia EÚ a každého bez výnimky, vrátane policajtov. A všade v blízkosti „mokradí“ by ste ich nielen že nesmeli používať, ale ani mať pri sebe…

Používanie oceľovej munície naviac môže byť životu nebezpečné pre drevorubačov. Projektily uviaznuté v stromoch, ak sú olovené, motorová píla ľahko prereže, avšak na oceľových sa môže pretrhnúť reťaz, čo spôsobuje vážne a niekedy až smrteľné úrazy. (Viac o tom sa dočítate TU)

Skrátka, absurdity za absurditami. Vidiac tieto výsledky duševnej práce našich a európskych politikov, je možno namieste pripomenúť si klasickú slovenskú rozprávku Múdry Maťko a hlupáci (viď napríklad TU).

Ivan Lehotský